Často sa stáva, že komplexný systém poznávania je zatlačovaný množstvom jednotlivostí, z ktorých sa učivo skladá. Žiaci majú vedomosti, ktoré vedia len v súvislosti s konkrétnym predmetom, avšak nezídu im na um v inom premete, či praktickom uplatnení. Táto skutočnosť je v rozpore so zmyslom a cieľmi vyučovacieho procesu. V ňom sa organizuje vyučovanie podľa vyučovacích predmetov, čo je istá prednosť. Jej uchovanie je podmienené začlenením predmetov do medzipredmetových vzťahov a tým do istého celku základného vzdelania.
Aby sa zvýšila efektívnosť vyučovacieho procesu a jeho úroveň, musí učiteľ využívať vyučovacie metódy, materiálne prostriedky, uplatňovať vyučovacie zásady, vytvárať organizačné formy... a v neposlednom rade uplatňovať medzipredmetové vzťahy, bez ktorých sú získané vedomosti bez spojitostí a súvislostí roztrieštené. Poznatky z vedných odborov alebo praktickej činnosti sa síce v jednotlivých predmetoch integrujú, je však potrebné uvedomenie si funkčnej spojitosti a časovej nadväznosti prvkov učiva i v iných predmetoch, aby sa umožnilo žiakovi spoznať štruktúru učiva tvoriaceho obsah základného vzdelania. Uplatňovanie vedomostí z predmetu jedného do predmetov ďaľších je javom, ktorý sa uplatňuje vo vyššej úrovni vzdelania, celkových vedomostiach a zručnostiach, v kvalite myšlienkových procesov a spôsobu myslenia. Docenenie medzipredmetových vzťahov vo vyučovaní vytvára širšie logické súvislosti, nielen príčinné vzťahy, ale i rozvoj myslenia a motivácie.
Žiaci sa s analogickými poznatkami stretávajú v rôznych vyučovacích predmetoch, v rôznom časovom období, v rôznych súvislostiach a niekedy aj v odlišnom pomenovaní, či iným označením alebo terminológiou. V prípade, že si žiaci poznatky nevedia spojiť, alebo uvedomiť vzťahy medzi nimi, hromadia sa im v pamäti ako izolované fakty, ktorých rozsah prekračuje možnosti rozumového zvládnutia.
VÝCHODISKOVÁ HYPOTÉZA
- Predpokladáme, že miera chápania súvislostí jednotlivých vyučovacích predmetov s predmetom technická výchova nie je u žiakov na takej úrovni, aby sa u nich vytvárali širšie logické súvislosti, príčinné vzťahy medzi jednotlivými oblasťami poznania.
PRACOVNÁ HYPOTÉZA
1. Predpokladáme, že žiaci nie sú v dostatočnej miere schopní vedomosti z jednotlivých predmetov uplatniť v predmete technická výchova.
2. Predpokladáme, že žiaci sa pri rozhodovaní o svojom budúcom povolaní málo riadia svojimi poznatkami získanými v rámci výuky jednotlivých predmetov.
4. ZÁKLADNÉ POJMY, PREDBEŽNÁ SYSTÉMOVÁ ANALÝZA
Technickú výchovu chápeme ako nosný predmet technického vzdelávania na základných školách. Umožňuje žiakom správne pochopiť vplyv technosféry na človeka, podieľať sa na rozvoji a humanitnom využívaní technosféry, rozvíjaní vlastnej osobnosti, no predovšetkým technická výchova predstavuje prvú ponuku profesijnej voľby, aby žiak mal možnosť uvedomenia si svojej profesijnej orientácie.
Pedagogická dokumentácia k predmetu technická výchova pre 2.stupeň základnej školy:
Učebné osnovy sú v platnosti od roku 1997 a vyplývajú z nich ciele a obsah tohto predmetu. Ciele technickej výchovy:
- profesijná orientácia žiakov
- oboznámenie sa s najbežnejšími nástrojmi, s pracovnými postupmi pri práci s rôznymi materiálmi, s problémami bežného praktického života a možnosti ich riešenia.
- získanie základných hospodárskych a komerčných zručností
- osvojenie si návykov bezpečnej práce so schopnosťou analýzy možných rizík pri práci s materiálmi a nástrojmi
- získanie nevyhnutnej technickej gramotnosti
