Vytváranie medzipredmetových súvislostí vychádza z povahy spoločenského poznania a z praktickej činnosti, je jednou z významných úloh pedagogickej teórie a praxe. Problém zjednotenia vzdelania nie je nový, zaoberali sa ním pedagógovia v rôznych dobách a z rôznych hľadísk. Humanisti, napr. Erazmus Rotterdamský, sústredili obsah okolo jazyka. Otázkou jednoty poznania sa zaoberal Komenský vo svojich pansofistických a všenápravných dielach, v ktorých kládol do protikladu poznatky rôznorodo pozbierané a poznatky pevne spojené poznaním príčin. Tiež Pestalozzi chcel na úrovni národnej školy sústrediť jej učivo okolo základných prvkov celého poznania, za ktoré považoval číslo, tvar a slovo. Úsilie mnohých pedagógov za rôznych spoločenských i ekonomických podmienok, tiež za iného stavu rozvoja vedy a praxe objasnilo mnohé stránky riešenia problému a ukázalo možnosti no i obmedzenia niektorých ciest. U nás sa otázkou medzipredmetových vzťahov zaoberali napr. O. Chlup, O. Pavlík, E. Stračár, J. Skalková, M. Kořínek a V. Pařízek, ktorý objektívny základ riešenia videl v povahe objektívnej skutočnosti, ako na ňu pôsobí ľudská činnosť a ako ju odráža poznanie, t.j. filozofia, logika, vedné a technické disciplíny a umenie. Na týchto základoch sú výsledky spoločenského poznania a praxe transformované do vyučovacích predmetov, učiva.
1. TÉMA VÝSKUMU
Témou nášho výskumu sú medzipredmetové vzťahy v technickej výchove.
V obsahu vzdelania sa odráža zložitý vývoj poznania a praxe, v ktorej sa jednotlivé vedné a technické disciplíny a potreby ich vlastného rozvoja cestou prípravy všestranne rozvinutých jedincov stretávajú so záujmami ostatných množiacich sa disciplín a tieto sa zase schádzajú s potrebami praktickej činnosti. Samostatnosť vyučovacích predmetov môže viesť k ich istej izolovanosti, čo v žiadnom prípade nezodpovedá požiadavkámpraxe a ani vývoju poznania. Organizácia školského vyučovania podľa vyučovacích predmetov má mnoho kritikov i zástancov. Nie je nutné sa tejto organizácie vzdávať, ale potom je potrebné vytvárať skutočný systém vyučovacích predmetov a medzi jednotlivými prvkami tohto systému vytvárať úzke vzťahy. Vytváranie úzkych väzieb medzi predmetmi je podstatou integrácie učiva. Týmto vzniká otázka, na základe čoho sa tieto úzke vzťahy budujú. Syntéza obsahu vzdelania sa uskutočňuje v troch úrovniach:
- pri zostavovaní učebných plánov, osnov a učebníc
- pri výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa
- pri žiakovom učení
1.1 PREDMET VÝSKUMU
Predmet nášho výskumu vyplýva z logických základov vyučovacieho procesu, podľa ktorých je potrebné organizovať a riadiť vyučovací proces tak, aby žiaci nachádzali vzťahy medzi jednotlivými skutočnosťami, čo je okrem iného možné prostredníctvom systematizovania vedomostných štruktúr prostredníctvom vyžitia medzipredmetových vzťahov.
1.2. OBJEKT VÝSKUMU
Proces nášho vedeckého bádania sústreďujeme na žiakov 2.stupňa základných škôl v meste Trnava.
2. CIEĽ VÝSKUMU
(IDEA VÝSKUMU)
Podstatou a cieľom našej výskumnej práce je zistiť úroveň a kvalitu chápania súvislostí jednotlivých jednotlivých vyučovacích predmetov s predmetom technická výchova u žiakov 2. stupňa základných škôl.
Zmyslom výskumu je reagovať na zistené výsledky,odstrániť nedostatky a posilniť žiadúce v rámci technického vzdelávania na základných školách. Teda eliminovať nedostatky v oblasti technického vzdelávania, využitia medzipredmetových vzťahov, a tým sa zamerať na skvalitnenie výuky technickej výchovy, najmä z hľadiska rozvoja osobnosti žiaka a tiež zefektívnenie vyučovacieho procesu.
Idea nášho výskumu spočíva v praktickom hľadisku využitia medzipredmetových vzťahov v integrujúcom predmete - technická výchova.3. HYPOTÉZY VÝSKUMU
Často sa stáva, že komplexný systém poznávania je zatlačovaný množstvom jednotlivostí, z ktorých sa učivo skladá. Žiaci majú vedomosti, ktoré vedia len v súvislosti s konkrétnym predmetom, avšak nezídu im na um v inom premete, či praktickom uplatnení. Táto skutočnosť je v rozpore so zmyslom a cieľmi vyučovacieho procesu. V ňom sa organizuje vyučovanie podľa vyučovacích predmetov, čo je istá prednosť. Jej uchovanie je podmienené začlenením predmetov do medzipredmetových vzťahov a tým do istého celku základného vzdelania.
Aby sa zvýšila efektívnosť vyučovacieho procesu a jeho úroveň, musí učiteľ využívať vyučovacie metódy, materiálne prostriedky, uplatňovať vyučovacie zásady, vytvárať organizačné formy... a v neposlednom rade uplatňovať medzipredmetové vzťahy, bez ktorých sú získané vedomosti bez spojitostí a súvislostí roztrieštené. Poznatky z vedných odborov alebo praktickej činnosti sa síce v jednotlivých predmetoch integrujú, je však potrebné uvedomenie si funkčnej spojitosti a časovej nadväznosti prvkov učiva i v iných predmetoch, aby sa umožnilo žiakovi spoznať štruktúru učiva tvoriaceho obsah základného vzdelania. Uplatňovanie vedomostí z predmetu jedného do predmetov ďaľších je javom, ktorý sa uplatňuje vo vyššej úrovni vzdelania, celkových vedomostiach a zručnostiach, v kvalite myšlienkových procesov a spôsobu myslenia. Docenenie medzipredmetových vzťahov vo vyučovaní vytvára širšie logické súvislosti, nielen príčinné vzťahy, ale i rozvoj myslenia a motivácie.
Žiaci sa s analogickými poznatkami stretávajú v rôznych vyučovacích predmetoch, v rôznom časovom období, v rôznych súvislostiach a niekedy aj v odlišnom pomenovaní, či iným označením alebo terminológiou. V prípade, že si žiaci poznatky nevedia spojiť, alebo uvedomiť vzťahy medzi nimi, hromadia sa im v pamäti ako izolované fakty, ktorých rozsah prekračuje možnosti rozumového zvládnutia.
VÝCHODISKOVÁ HYPOTÉZA
- Predpokladáme, že miera chápania súvislostí jednotlivých vyučovacích predmetov s predmetom technická výchova nie je u žiakov na takej úrovni, aby sa u nich vytvárali širšie logické súvislosti, príčinné vzťahy medzi jednotlivými oblasťami poznania.
PRACOVNÁ HYPOTÉZA
1. Predpokladáme, že žiaci nie sú v dostatočnej miere schopní vedomosti z jednotlivých predmetov uplatniť v predmete technická výchova.
2. Predpokladáme, že žiaci sa pri rozhodovaní o svojom budúcom povolaní málo riadia svojimi poznatkami získanými v rámci výuky jednotlivých predmetov.
4. ZÁKLADNÉ POJMY, PREDBEŽNÁ SYSTÉMOVÁ ANALÝZA
Technickú výchovu chápeme ako nosný predmet technického vzdelávania na základných školách. Umožňuje žiakom správne pochopiť vplyv technosféry na človeka, podieľať sa na rozvoji a humanitnom využívaní technosféry, rozvíjaní vlastnej osobnosti, no predovšetkým technická výchova predstavuje prvú ponuku profesijnej voľby, aby žiak mal možnosť uvedomenia si svojej profesijnej orientácie.
Pedagogická dokumentácia k predmetu technická výchova pre 2.stupeň základnej školy:
Učebné osnovy sú v platnosti od roku 1997 a vyplývajú z nich ciele a obsah tohto predmetu. Ciele technickej výchovy:
- profesijná orientácia žiakov
- oboznámenie sa s najbežnejšími nástrojmi, s pracovnými postupmi pri práci s rôznymi materiálmi, s problémami bežného praktického života a možnosti ich riešenia.
- získanie základných hospodárskych a komerčných zručností
- osvojenie si návykov bezpečnej práce so schopnosťou analýzy možných rizík pri práci s materiálmi a nástrojmi
- získanie nevyhnutnej technickej gramotnosti
Technická gramotnosť podľa učebných osnov predstavuje:
- osvojenie si primeranej úrovne vedomostí o technike a technologické zručnosti
- vedieť riešiť technické problémy
- vytvorenie si racionálneho vzťahu k technike
- poznať vzťah vedy a techniky, vedieť ho uplatniť
- rozvoj tvorivého technického myslenia
Obsah technickej výchovy:
Výber a usporiadanie učiva rešpektuje ciele technickej výchovy, súčasný trend vývoja techniky, pedagogicko - psychologické osobitosti žiakov, ich záujmy, sklony a náväznosť učiva na iné predmety, predovšetkým na fyziku a prírodopis.
Učivo je rozdelené na základné a alternatívne. Rozvrhnutie učiva je v tabuľke č. 1
Tematický celok Počet hodín v ročníku: | 5. | 6. | 7. | 8. | 9. |
1. Človek a technika. | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 |
2. Technické materiály. Suroviny, výroba, energia. Komunikácia v technike. | 5 | 2 | 0 | 0 | 0 |
3. Elektrická energia, jednoduché elektrické obvody. Elektrické spotrebiče. | 3 | 4 | 0 | 0 | 0 |
4. Jednoduché stroje, prevody na prenos síl a pohybu. | 3 | 3 | 0 | 0 | 0 |
5. Operácie a nástroje na spracovanie technických materiálov. | 0 | 4 | 6 | 0 | 0 |
6. Mechanizačné prostriedky. | 0 | 0 | 2 | 2 | 0 |
7. Prvky bytovej inštalácie. | 0 | 0 | 2 | 0 | 0 |
8. Elektromontážne práce. Elektronické automatizačné a regulačné prvky. | 0 | 0 | 3 | 0 | 0 |
9. Drobné údržbárske práce v domácnosti. | 0 | 0 | 0 | 3 | 0 |
10. Technická elektronika. | 0 | 0 | 0 | 6 | 0 |
11. Technické, ekonomické, ekologické, estetické zhodnotenie investícií do domácnosti. | 0 | 0 | 0 | 2 | 0 |
12. Alternativne učivo a samostatné práce. */ | 20 | 20 | 20 | 20 | 33 |
Spolu | 33 | 33 | 33 | 33 | 33 |
Tabuľka č. 1
*/ V alternatívnom učive a samostatných prácach sa môže celá časová dotácia venovať jednému tématickému zameraniu, alebo sa môžu tématické zamerania kombinovať, prípadne môžu byť rôzne v skupinách, na ktoré sa trieda delí.
Keďže učivo 9. ročníka je plnom rozsahu alternatívne a záleží od záujmu žiakov, možností školy, sociálneho a ekonomického charakteru regiónu, považujeme za potrebné vypísať navrhované témy učiva rozdeleného do troch variantov A, B, C.
Variant A: Technická výchova
- práca s počítačom
- modelárstvo
- samostatná práca žiakov
- vybrané odbory techniky
- technické prostriedky a materiály
Variant B: Pestovateľské práce
- úvod k pestovateľským prácam
- pôda
- osivo a sadivo
- zeleninárstvo
- ovocinárstvo a sadovníctvo
- kvetinárstvo, viazačstvo a aranžovanie
- základy pestovania poľných plodín a mechanizácia poľnohospodárskej výroby
- základy živočíšnej výroby a jej mechnizácia
- poľnohospodárske podniky a poľnohospodárske povolanie
- pokusníctvo
- spracovanie zeleniny a ovocia
Variant C: Rodinná príprava má dve zamerania:
1. Variant C 1: zameraný na racionálne stravovanie, zaobchádzanie s technickými prostriedkami v kuchyni. Základy stolovania.
2. Variant C 2: zameraný na základy odievania, kultúru bývania a domáceho hospodárenia.
Vzdelávací štandard - nadobudol účinnosť v roku 2000 a obsahuje požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov pre základné učivo – technická zložka a alternatívne učivo pestovateľské práce a rodinný príprava.
Učebnica technickej výchovy - vydaná v roku 1999 pre 5. až 9. ročník základnej školy. Z jej obsahu vyberáme základné témy:
- človek a technika
- dorozumej sa technike
- technické materiály
- pracovné postupy a nástroje
- elektrotechnika
- stroje a mechnizmy
- technika v domácnosti
- čo nám uľahčuje a spríjemňuje život
- údržba domácnosti svojpomocne
- naučme sa hospodáriť
Ako sme už uviedli, technická výchova rešpektuje náväznosť učiva na jednotlivé predmety, predovšetkým prírodovedu a fyziku. Aby žiak mohol pochopiť rôzne aspekty techniky: ekonomické, ekologické, sociálne, morálne, estetické... nie je toto možné iba v rámci jedného predmetu, ale vo väčšej alebo menšej miere všetkých vyučovacích predmetov. Vzájomná koordinácia technickej výchovy s ďaľšími predmetmi prehlbuje poznatky o význame techniky a poskytuje žiakom rôzne profesijné informácie.
5. PRÍPRAVA ORGANIZÁCIE VÝSKUMU
Do nášho výskumu chceme zaradiť všetkých 13 základných škôl v Trnave. Z každej školy vyberieme náhodne jednu triedu 8. ročníka a jednu triedu 9. ročníka, vzhľadom na vytýčené hypotézy, ich overenie a prípadné potvrdenie alebo nepotvrdenie. Takto by sme mali získať cca 600 žiakov - respondentov pre náš výskum. Pre tento súbor chceme využiť výskumnú metódu – dotazník, ktorého otázky budú zamerané na zistenie:
- poznávacieho záujmu v technickej výchove
- miery chápania časovej náväznosti v rámci technickej výchovy
- miery chápania súvislostí medzi jednotlivými predmetmi
- mieru uplatnenia poznatkov získaných v rámci jednotlivých predmetov pri výbere prípravy na budúce povolanie
Vzor dotazníka je priložený k práci ako Príloha č. 1. Dotazníky na základné školy doručíme osobne alebo zašleme poštou.
Ďalej chceme v našom výskume pokračovať tak, že navštívime aspoň 5 základných škôl a po dohode s učiteľmi technickej výchovy sa zúčastníme vyučovacej hodiny, ktorá bude zameraná na samostatnú prácu žiakov, pričom využijeme ďaľšiu výskumnú metódu pozorovanie za účelom zistiť využitie poznatkov žiakov pri samostatnej činnosti. Pri našom krátkodobom a priamom pozorovaní si budeme všímať najmä:
- cieľ samostatnej práce
- potrebné vedomosti, zručnosti na dosiahnutie cieľa práce
- ťažkosti súvisiace s dosahovaním čiastkových úloh, resp. samotného cieľa práce
- prejavovanie záujmu resp. nezáujmu pri vykonávaní samostatnej práce
Ideálne pre naše pozorovanie by bolo, pozorovať samostatnú prácu žiakov, ktorá by bola organizovaná v rámci dvojhodinovky technickej výchovy.
S vybranými učiteľmi technickej výchovy, asi 5 až 10 učiteľov, chceme uskutočniť voľný rozhovor, ktorého účelom bude zistiť:
- názory učiteľov na schopnosti uplatňovania poznatkov z jednotlivých predmetov v technickej výchove
- úroveň a možnosti spolupráce učiteľov jednotlivých, najmä príbuzných predmetov v rámci školy, ich účasť v predmetových komisiách, plnenie ich funkcií
- ich hodnotenie uplatňovania medzipredmetových vzťahov, kde vidia medzery a nedostatky nedôsledného uplatňovania
- ako hodnotia z predchádzajúcej praxe výber žiakov pri voľbe školy pripravujúcej na povolanie vzhľadom na schopnosti žiakov
5.1. VÝSKUMNÉ VZORKY
Základný súbor nášho výskumu predstavujú žiaci 8. a 9. ročníka základných škôl v meste Trnava a ich učitelia technickej výchovy. Z každej školy náhodne vyberieme 2 triedy, jednu 8. a jednu 9.ročníka, čo predstavuje cca 600 žiakov, od ktorých získame informácie prostredníctvom dotazníka. Ďalej pre náš výskum náhodne vyberieme 5 tried 8. a 9. ročníka pre pozorovanie, čo predstavuje cca 100 žiakov. Z učiteľov technickej výchovy vyberieme náhodne asi 5 – 10 učiteľov, aby sme s nimi uskutočnili rozhovor.
5.2. SPRACOVANIE ÚDAJOV
Výsledky dotazníka klasifikujeme, roztriedime, vyhodnotíme štatistickými metódami, zapíšeme ich do tabuliek. Dôležitá bude kvalitatívna analýza vyhodnotenia výsledkov dotazníka, ktorej výsledky budeme neskôr slovne interpretovať.
Podľa cieľa pozorovania, budeme potrebné udaje zaznamenávať do pozorovacieho hárku, potom ich kvalitatívne vyhodnotíme a slovne interpretujeme získané výsledky.
Výsledky z rozhovoru budeme zaznamenávať, počas jeho priebehu, a čo najskôr ich spracujeme a vyhodnotíme ich výsledky, ktoré budeme slovne interpretovať.
ÚLOHY VÝSKUMU:
- Zistiť hĺbku poznávacieho záujmu u žiakov technickej výchove
- Zistiť mieru chápania časovej náväznosti v rámci technickej výchovy u žiakov
- Zistiť mieru chápania súvislostí medzi jednotlivými vyučovacími predmetmi u žiakov
- Zistiť mieru uplatnenia poznatkov získaných v rámci jednotlivých predmetov pri výbere prípravy na budúce povolanie
Predbežný výskum bol realizovaný formou dotazníka. Zúčastnilo sa ho 28 žiakov 8. ročníka na základnej škole A. MERICI v Trnave.
Treba uviesť, že z 28 žiakov bolo 12 dievčat a 16 chlapcov.
Poznávací záujem:
- obľúbený predmet telesná výchova uviedlo 17 žiakov, t.j. 61%
- neobľúbený predmet prírodopis uviedlo 11 žiakov, t.j. 39%
- hodnotenie predmetu technická výchova 2,36 18 žiakov 82 10 žiakov 83
Z 28 žiakov označilo predmet technická výchova ako nudný až 19, čo predstavuje skoro 68%. Ako zaujímavý ho neoznačil nikto, len 2 žiaci uviedli, že ich zaujali niektoré témy tohto predmetu (elektrika, práca s počítačom), čo by mohlo predstavovať asi 7%. Ostatní - 25% nemalo žiadny názor, nevieme, či sa nevedeli, alebo nechceli vyjadriť. Z toho nám vyplýva len veľmi malý poznávací záujem v predmete technická výchova, treba však dodať, že spomínaní 2 žiaci mali veľmi hlboký a trvalý záujem v spomínaných témach, čo sa nám prejavilo neskôr v otázke č. 9, v ktorej uviedli svoje pevné rozhodnutie, na ktorú školu by chceli ísť študovať, čo korešpondovalo s ich hlbokým záujmom.
Časová náväznosť a súvislosť medzi jednotlivými predmetmi:
- najčastejší materiál drevo uviedlo 14 žiakov, t.j 50%
- zložitejší výrobok uviedlo 11 žiakov, t.j. 39%
- rovnaký výrobok uviedlo 9 žiakov, t.j. 32%
- žiadny výrobok uviedlo 8 žiakov, t.j. 29%
uvedenie pojmov uvedenie tém:
- maximálne: 15 maximálne: 2
- minimálne: 2 minimálne: 0
- priemerne: 5 priemerne : 1,3
Analýzou otázok č. 4 a č. 5. sme zistili, že žiaci vidia len veľmi malé súvislosti medzi jednotlivými predmetmi, najčastejšie uvádzali síce fyziku, ale uvádzali len pojmy, s ktorými sa stretli len nedávno, čo svedčí o tom, že tiež časová náväznosť je u žiakov veľmi nízka, dokonca by sme mohli povedať, že takmer žiadna.
Len 39 % žiakov uviedlo, že by dokázalo vyrobiť zložitejší výrobok, ako pred tromi rokmi, čo by znamenalo, že ostatných 61% nenapreduje vo svojich vedomostiach a zručnostiach, ktoré sa u nich neprehlbujú, ale skôr zanikajú - až pravdepodobne u 29% žiakov, ktorí uviedli, že by nevedeli vyrobiť žiaden výrobok.
Čo sa týka uvádzania podobných tém učiva, ich uvádzanie bolo veľmi nízke, a išlo, podobne ako u pojmov, len o témy z fyziky a len tie, s ktorými sa nedávno stretli.
Ďalej sme zisťovali význam učiva TchV pre žiakov, či už z hľadiska praktického alebo využitia na iných predmetoch.
- všeobecný praktický význam uviedlo 5 žiakov, t.j. 18%
- význam pri výbere povolania uviedli 2 žiaci, t.j. 7 %
- význam vo využití poznatkov na iných vyučovacích predmetoch uviedli 4 žiaci, t.j. 14%
Z toho by sme mohli vyvodiť, že poznatky z technickej výchovy využíva na iných predmetoch len 14%, čo nie je jej veľká úspešnosť.6. Miera uplatnenia poznatkov pri voľbe povolania
Z 28 žiakov, boli síce len 2 žiaci pevne rozhodnutí, o tom čím by chceli byť, ale môžeme považovať za úspech technickej výchovy to, že ich rozhodnutie bolo z jej podnetu.
- Viacero možností zvažovalo 5 žiakov, no len 1 žiaka ovplyvnila technická výchova.
- Sami sa nedokážu rozhodnúť 9 - ti žiaci, z toho 5 by mal pomôcť rodič, ostatní nevedia, kto by im mal poradiť.
- Ostatných 12 žiakov ešte nad tým nepremýšľajú, čo nie je veľmi závažné, nakoľko sme robili výskum u žiakov 8. ročníka vo februári a dalo, by sa povedať, že majú dosť času. V tomto smere nás budú viac zaujímať výsledky žiakov z 9. ročníka.
Zo zatiaľ zistených údajov môžeme povedať, že i keď technická výchova neovplyvnila žiakov vo veľkej šírke, ovplynila žiakov do hĺbky pri výbere povolania.
7. PREDBEŽNÉ KONCIPOVANIE ZÁVEROV
Vzhľadom na naše úlohy výskumu a zatiaľ zistené udaje pomocou dotazníka, môžeme vyvodiť tieto závery:
- technická výchova vzbudzuje u žiakov len veľmi malý poznávací záujem, avšak jej niektoré témy môžu u niektorých žiakov vzbudiť hlboké poznávacie záujmy trvalejšieho charakteru, čo je nepochybne jej významná funkcia
- výsledky dotazníka dokazujú a potvrdzujú - zatiaľ, naše hypotézy, že žiaci chápu súvislosť medzi predmetmi v malej miere, no ešte menšej miere sa prejavuje u nich časová náväznosť jednotlivých predmetov
- zistenia o poznávacom záujme korešpondujú s voľbou povolania, len málo žiakov ovplyvnila technická výchova pri voľbe, zatiaľ (8. ročník), ale ako sa zdá jej vplyv bol veľmi hlboký.
PRÍLOHA č. 1
DOTAZNÍK
Prosíme Ťa, aby si nám odpovedal(a) na otázky v našom dotazníku, zakrúžkovaním pravdivej odpovede, alebo sa písomne vyjadri k otázke, prípadne, ak vyžadujeme písomné doplnenie otázky, dopíš svoju odpoveď. Tvoje odpovede sú anonymné, chceme ich využiť vo výskumnej úlohe diplomovej práce a výrazným spôsobom ovplyvnia zistenia nášho výskumu a prispejú k skvalitneniu našej práce. Ďakujeme.
škola:
trieda:
a.) dievča b.) chlapec
1. Urči svoju obľúbenosť vyučovacieho predmetu na škále od 1 (najviac oľúbený) do 7 (najmenej obľúbený)!
slovenčina 1 2 3 4 5 6 7
matematika 1 2 3 4 5 6 7
cudzí jazyk 1 2 3 4 5 6 7
fyzika 1 2 3 4 5 6 7
prírodopis 1 2 3 4 5 6 7
chémia 1 2 3 4 5 6 7
dejepis 1 2 3 4 5 6 7
zemepis 1 2 3 4 5 6 7
výtvarná v. 1 2 3 4 5 6 7
hudobná v. 1 2 3 4 5 6 7
telesná v. 1 2 3 4 5 6 7
občianska v. 1 2 3 4 5 6 7
technická v. 1 2 3 4 5 6 7
2. Urči využitie získaných vedomostí a zručností z vyučovacieho predmetu pre tvoje ďalšie vzdelávanie, opäť na škále 1 (najväčšie využitie) do 7 (najmenejšie využitie)!
slovenčina 1 2 3 4 5 6 7
matematika 1 2 3 4 5 6 7
cudzí jazyk 1 2 3 4 5 6 7
fyzika 1 2 3 4 5 6 7
prírodopis 1 2 3 4 5 6 7
chémia 1 2 3 4 5 6 7
dejepis 1 2 3 4 5 6 7
zemepis 1 2 3 4 5 6 7
výtvarná v. 1 2 3 4 5 6 7
hudobná v. 1 2 3 4 5 6 7
telesná v. 1 2 3 4 5 6 7
občianska v. 1 2 3 4 5 6 7
technická v. 1 2 3 4 5 6 7
4. To, čo sa naučíš na niektorom vyučovacom predmete, môžeš využiť na inom predmete. Súhlasíš s týmto názorom?
a.) úplne súhlasím
b.) súhlasím
c.) menej súhlasím
d.) nesúhlasím
e.) vôbec nesúhlasím
5. Urči využitie získaných vedomostí a zručností z vyučovacieho predmetu v technickej výchove, opäť na škále 1 (najväčšie využitie) do 7 (najmenejšie využitie)!
slovenčina 1 2 3 4 5 6 7
matematika 1 2 3 4 5 6 7
cudzí jazyk 1 2 3 4 5 6 7
fyzika 1 2 3 4 5 6 7
prírodopis 1 2 3 4 5 6 7
chémia 1 2 3 4 5 6 7
dejepis 1 2 3 4 5 6 7
zemepis 1 2 3 4 5 6 7
výtvarná v. 1 2 3 4 5 6 7
hudobná v. 1 2 3 4 5 6 7
telesná v. 1 2 3 4 5 6 7
občianska v. 1 2 3 4 5 6 7
technická v. 1 2 3 4 5 6 7
6. Ak by si si mal(a) vybrať jeden materiál a vyhotoviť z neho výrobok. Čo by si vyhotovil v 7. ročníku a čo teraz v 9.?
vybratý materiál:
v 7. ročníku by som vyhotovil(a):
použil(a) by som tieto operácie:
použil(a) by som tieto nástroje:
v 9. ročníku by som vyhotovil(a):
použil(a) by som tieto operácie:
použil(a) by som tieto nástroje:
7. Napíš, čo najviac pojmov z technickej výchovy, z ktorými sa stretávaš aj na iných predmetoch!
POJEM z technickej výchovy, stretol som sa s ním na PREDMETOCH
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
8. Ktorá téma Ťa na technickej výchove zaujala a aký to malo pre Teba význam?
téma:
význam:
9. Si vo veku, keď sa rozhoduješ o tom, čím budeš. Je to dosť náročné rozhodovanie. Chceli by sme vedieť v tejto súvislosti pre akú školu a odbor si sa rozhodol(a)?
názov školy:
odbor: