Vytváranie medzipredmetových súvislostí vychádza z povahy spoločenského poznania a z praktickej činnosti, je jednou z významných úloh pedagogickej teórie a praxe. Problém zjednotenia vzdelania nie je nový, zaoberali sa ním pedagógovia v rôznych dobách a z rôznych hľadísk. Humanisti, napr. Erazmus Rotterdamský, sústredili obsah okolo jazyka. Otázkou jednoty poznania sa zaoberal Komenský vo svojich pansofistických a všenápravných dielach, v ktorých kládol do protikladu poznatky rôznorodo pozbierané a poznatky pevne spojené poznaním príčin. Tiež Pestalozzi chcel na úrovni národnej školy sústrediť jej učivo okolo základných prvkov celého poznania, za ktoré považoval číslo, tvar a slovo. Úsilie mnohých pedagógov za rôznych spoločenských i ekonomických podmienok, tiež za iného stavu rozvoja vedy a praxe objasnilo mnohé stránky riešenia problému a ukázalo možnosti no i obmedzenia niektorých ciest. U nás sa otázkou medzipredmetových vzťahov zaoberali napr. O. Chlup, O. Pavlík, E. Stračár, J. Skalková, M. Kořínek a V. Pařízek, ktorý objektívny základ riešenia videl v povahe objektívnej skutočnosti, ako na ňu pôsobí ľudská činnosť a ako ju odráža poznanie, t.j. filozofia, logika, vedné a technické disciplíny a umenie. Na týchto základoch sú výsledky spoločenského poznania a praxe transformované do vyučovacích predmetov, učiva.
1. TÉMA VÝSKUMU
Témou nášho výskumu sú medzipredmetové vzťahy v technickej výchove.
V obsahu vzdelania sa odráža zložitý vývoj poznania a praxe, v ktorej sa jednotlivé vedné a technické disciplíny a potreby ich vlastného rozvoja cestou prípravy všestranne rozvinutých jedincov stretávajú so záujmami ostatných množiacich sa disciplín a tieto sa zase schádzajú s potrebami praktickej činnosti. Samostatnosť vyučovacích predmetov môže viesť k ich istej izolovanosti, čo v žiadnom prípade nezodpovedá požiadavkámpraxe a ani vývoju poznania. Organizácia školského vyučovania podľa vyučovacích predmetov má mnoho kritikov i zástancov. Nie je nutné sa tejto organizácie vzdávať, ale potom je potrebné vytvárať skutočný systém vyučovacích predmetov a medzi jednotlivými prvkami tohto systému vytvárať úzke vzťahy. Vytváranie úzkych väzieb medzi predmetmi je podstatou integrácie učiva. Týmto vzniká otázka, na základe čoho sa tieto úzke vzťahy budujú. Syntéza obsahu vzdelania sa uskutočňuje v troch úrovniach:
- pri zostavovaní učebných plánov, osnov a učebníc
- pri výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa
- pri žiakovom učení
1.1 PREDMET VÝSKUMU
Predmet nášho výskumu vyplýva z logických základov vyučovacieho procesu, podľa ktorých je potrebné organizovať a riadiť vyučovací proces tak, aby žiaci nachádzali vzťahy medzi jednotlivými skutočnosťami, čo je okrem iného možné prostredníctvom systematizovania vedomostných štruktúr prostredníctvom vyžitia medzipredmetových vzťahov.
1.2. OBJEKT VÝSKUMU
Proces nášho vedeckého bádania sústreďujeme na žiakov 2.stupňa základných škôl v meste Trnava.
2. CIEĽ VÝSKUMU
(IDEA VÝSKUMU)
Podstatou a cieľom našej výskumnej práce je zistiť úroveň a kvalitu chápania súvislostí jednotlivých jednotlivých vyučovacích predmetov s predmetom technická výchova u žiakov 2. stupňa základných škôl.
Zmyslom výskumu je reagovať na zistené výsledky,odstrániť nedostatky a posilniť žiadúce v rámci technického vzdelávania na základných školách. Teda eliminovať nedostatky v oblasti technického vzdelávania, využitia medzipredmetových vzťahov, a tým sa zamerať na skvalitnenie výuky technickej výchovy, najmä z hľadiska rozvoja osobnosti žiaka a tiež zefektívnenie vyučovacieho procesu.
Idea nášho výskumu spočíva v praktickom hľadisku využitia medzipredmetových vzťahov v integrujúcom predmete - technická výchova.
