cieľom bolo:
- poskytnutie všeobecného prehľadu o priemysle
- skúmanie súvislostí výroby a spoločnosti
- skúmanie podmienok historického vývoja priemyslu
- orientácia pri výbere povolania
Pri analýze daného priemyselného odvetvia žiaci venovali pozornosť trom základným kategóriám:
- systémové prvky - zamerané na vedu, výskum, výrobu, distribúciu, údržbu a služby
- zdrojové prvky - žiaci sa oboznamovali s technickými materiálmi. Zdrojmi energie, pracovnými prostriedkami,
obeživom a povolaniami - koordinačné prvky - pozornosť bola venovaná otázkam riadenia a koordinácie Vzdelávacie ciele a obsah učiva sa prispôsobovali konkrétnym miestnym podmienkam.
c.) polytechnická koncepcia: bola vytvorená v socialistických krajinách, vychádzala z myšlienok K. Marxa, ktorý prácu definoval ako tvorkyňu užitočných hodnôt, ako podmienku existencie ľudstva, preto aj výchova smerovala k práci. Táto koncepcia bola zameraná veľmi široko na celé všeobecné vzdelanie, na výučbu všetkých vyučovacích predmetov a zahrňovala základné poznatky všetkých vedných odborov a praktické skúsenosti, ktoré mali vytvárať predpoklady na získanie kvalifikácie, na zapojenie sa človeka do práce v spoločnosti. Ciele koncepcie neboli jasné a konkrétne, a preto sa časom menili. Začali po vzniku ZSSR „prakticizmom“, neskôr „továrenskými školami“, zakladanými v mestách a na vidieku „školy roľníckej mládeže“. Tu sa ukázalo, že predčasná špecializácia, nepodložená hlbším všeobecným vzdelaním nie je polytechnická. Reakcia bola zavedenie „polytechnického intelektualizmu“, ktorý obmedzil polytechnické vzdelávanie na jeden predmet a to pracovné vyučovanie s viac - menej remeselnou povahou.
d.) globálna koncepcia: technika sa začala chápať ako samostatný celok s rôznymi dopadmi - sociálnymi, ekonomickými a ekologickými. Nová filozofia kritizovala antropocentristický pohľad na svet, kde jedinec sa pokladal za súčasť sveta, ale správal sa k nemu ako indivíduum žijúce mimo neho. Príčinu tohto správania vysvetľovali tým, že chýba komplexný prístup pri skúmaní jednotlivých javov ako aj v predmetovo-centristickom systéme vzdelávania. Žiadali také vzdelávanie žiakov, aby pochopili vzájomnú väzbu komplexných vzťahov. Za východisko odporúčali rámcový obraz ekosystémov, ktorý výstižne zobrazuje uvedené väzby a vzájomné vzťahy:
- rozvoj techniky sa nemôže realizovať na úkor prírody, ale v súlade s ňou - človek si musí uvedomiť, že žije v prostredí, v ktorom pôsobia rôzne sociálne vzťahy
- politický a právny systém, štát, národ, ekonomika, kultúra, svetová populácia a pod.Ak tieto dosiahnu istú kvalitu, táto je predpokladom riešenia ďalších vzťahov: vzťah k prírode, k technike
- uvedomenie si dôsledkov negatívneho vplyvu človeka na prírodu nesmie viesť ku skepse, bezmocnosti, bezvýchodiskovosti, ale k hľadaniu nových riešení, rešpektujúcich vzájomný vzťah človeka a prírody, pričom by riešili aj vzniknuté sociálne problémy
