Technické vzdelávanie na základnej škole

TECHNICKÉ VZDELÁVANIE NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Rozvoj a šírenie vedeckých, technických a technologických poznatkov sa neustále zrýchľuje. Zjavuje sa nový model vedomostí, ktoré spájajú vysokú špecializáciu a medziodborovú tvorivosť. Priemysel sa vo svojom vývoji nových výrobkov čoraz viac spolieha na vedu a vedecký výskum, pričom potrebuje zariadenia na vysokom technickom stupni. Verejná mienka však nie vždy prijíma vedecký a technologický pokrok pozitívne. Často sa stretávame s obavami a zdeformovaným obrazom na tento pokrok. Zvládnutie tohto problému a prekonanie iracionálnej atmosféry je možné lepšou informovanosťou a šírením vedomostí, čo je možné uskutočňovať v dvoch úrovniach - kultúrnej a etickej:

• Podpora vedeckej a technickej kultúry. Vedecko-technické informácie sú cennejšie, keď sú budované na pevnom základe vedeckého vzdelania získaného v škole.
• Etická úroveň. Rozvoj biotechnológií, vzťah človeka k inteligentným strojom, nové prístupy k reprodukčnému procesu, vyššia vnímavosť pre spolužitie s inými živočíšnymi druhmi, ochrana životného prostredia - to sú novodobé problémy, na ktoré sa naša spoločnosť musí pripraviť, aby ich mohla riešiť.

Význam techniky vo všetkých oblastiach nášho života spočíva:

• pomáha účinne riešiť ľudské problémy
• rozširuje naše možnosti
• aplikuje naše predstavy do reálnej skutočnosti

V odbornej literatúre sa stretávame s tým, že doterajší bipolárny systém vied nevyhovuje a vstupuje do tohto systému tretia dimenzia. Tak k prírodným a spoločenským vedám priraďujeme technické vedy.

Slovo technika je gréckeho pôvodu a znamená umenie, majstrovstvo, zručnosť - techné v 5. storočí pred naším letopočtom predstavoval súhrn metód a návykov ľudskej činnosti.

Organizácia COUNCIL OF INDEPENDENT COLLEGES, urobila v roku 1984 prieskum, s cieľom nájsť najvhodnejšiu definíciu pojmu technika. Na základe prieskumu je technika definovaná, ako (KOŽUCHOVÁ a kol., 1997): „sociálny proces, ktorý využíva vedecký a empirický potenciál vytvorených nástrojov, strojov, prístrojov, poznatkov, postupov, zdrojov a systémov k ovplyvňovaniu nášho života i prostredia, v ktorom žijeme."

Potreba technickej výchovy vychádza zo skutočnosti, umožniť každému človeku, aby bol technicky gramotný a to z dôvodov (KOŽUCHOVÁ a kol.1997): hospodárskej opodstatnenosti, starostlivosti o životné prostredie, zmyslu pre zodpovedné konanie, osobného rozvoja a emancipačného snaženia.

• hospodárska opodstatnenosť: súčasná explózia technického pokroku má vplyv na spoločnosť a tým aj na rozvoj osobnosti nezávisle od toho, v akej oblasti pôsobí. Oboznamovanie detí s technikou od najnižších ročníkov je rovnako dôležité ako u iných oblastí a technická činnosť poskytuje rovnaké možnosti na rozvoj kreativity ako umelecká.
• starostlivosť o životné prostredie: nie všetky technické novinky sú pre životné prostredie pozitívne, preto je úlohou školy umožniť technické vzdelávanie, aby si žiak vzťah k technike vytvoril, pričom aplikuje ekologický prístup
• zmysel pre zodpovedné konanie: technika môže slúžiť, ale i zabíjať znepríjemňovať život, ohrozovať jeho existenciu, tým že sa porušujú ekologické zásady. Z tohto plynie požiadavka na boj za jej humanitné využívanie, aby bola využívaná v prospech človeka a nie naopak. Určitá úroveň technických poznatkov sa vyžaduje na každom stupni rozhodovania, ktoré by sa malo vykonať s patričnou zodpovednosťou. Jednotlivec má brať v tomto smere do úvahy záujmy spoločnosti a až potom svoje.
• rozvoj osobnosti: znamená umožnenie každému žiakovi rozvíjať technické schopnosti tak, aby dokázal s modernou technikou úspešne narábať a rýchlo sa na ňu adaptovať. Tento praktický aspekt nemôžeme odtŕhať od teoretického, od orientácie žiaka na adekvátne poznanie a pochopenie techniky. Rozvíjanie pozitívneho vzťahu k modernej technike ako k užitočnému nástroju života má veľký význam vo vyspelej spoločnosti. Rozvoj jeho technických záujmov a potrieb znamená techniku spoznávať, využívať ju aby za pomoci techniky mohol racionalizovať všetky svoje činnosti. Technické vzdelávanie má významnú úlohu ako prostriedok v profesijnej orientácii, čo má význam z hľadiska rozvoja osobnosti.
• emancipačné snaženie: vplyvom rozvoja techniky si človek na svoje živobytie zarába prostredníctvom vlastnej tvorivosti. Dnes je oslobodený od tvrdej a namáhavej práce. Napríklad, môže pracovať doma, čím mu technika umožňuje bývať, pracovať a žiť tam, kde sa mu to najviac vyhovuje.

Technická výchova je súčasťou technického vzdelávania na základnej škole a je zaradená ako povinný predmet. Patrí k sústave technického vzdelávania, ktorý vrcholí na univerzitách technického zamerania. Základnou úlohou technickej výchovy je formovať vzťah k technike predstavujúcu výsledok ľudskej kultúry a humanizáciu jej využitia. Čo znamená, oboznamovať žiakov so základnými princípmi a s podstatou techniky a rozvíjať technické schopnosti. Technická výchova plní nenahraditeľnú úlohu v cieľavedomej príprave žiakov na plnohodnotné zaradenie do spoločnosti.

Vzhľadom na technické vzdelávanie je možné na konci školského roku po klasifikačnej porade kurzy:

• práca s počítačom
• základy fotografovania
• základy elektrotechniky
• údržba bicykla, mopedu
• výroba úžitkových predmetov

Žiaci základnej školy si svoje technické schopnosti môžu rozvíjať vo voliteľných predmetoch technického zamerania a to:

1. práca s počítačom
2. výtvarné spracovanie materiálu
3. rysovanie
4. technická výchova (1., 2., a 3. alternatíva)

V rámci technického vzdelávania sa môžu na základnej škole vyučovať ako nepovinné predmety:

• práca s počítačom
• výtvarné spracovanie materiálu

Technické vzdelávanie a názory odborníkov

Pedagogika 20. storočia priniesla rôzne koncepcie technického vzdelávania. Vidíme v nich rôzne spôsoby ponímania technického vzdelávania, rôzne princípy, hodnoty, ciele a funkcie, meniace sa vplyvom hospodárskych, sociálnych a politických zmien. Základné koncepcie môžeme rozdeliť na niekoľko koncepcií (KOŽUCHOVÁ a kol., 1997):

• remeselno-činná
• priemyselno-výrobná
• polytechnické vzdelávanie
• globálna a ďalšie.

a.) remeselno-činná koncepcia: činné školy vyžadovali aktivitu žiakov v manuálnej, technickej i umeleckej oblasti, preto vznikol
prúd označovaný ako pracovná škola, v ktorej sa výchova a vyučovanie opiera o prácu, pričom pojem práca nebol chápaný jednotne. Niektorí sa zameriavali na duševnú prácu, iní na manuálnu, niektorí na produkt práce a iní o pracovný proces. Takto vznikli rôzne školy: činná škola, škola života, tvorivá škola, produkčná škola a iné.
Z pohľadu technického vzdelávania významnú koncepciu vytvoril G. Kershensteiner, ktorý sa zameriaval na výtvor a odmietal delenie práce na duševnú a manuálnu. Z výchovného hľadiska považoval za najcennejšie dokončenie výtvoru a kontrolu dokončenej práce. Za najdôležitejší prostriedok výchovy považoval prácu, prostredníctvom ktorej videl aktívny rozvoj osobnosti žiaka.
Podľa pragmatickej školy základnou metódou získavania poznatkov bola praktická činnosť, žiaci sa mali učiť riešením problémov a praktické riešenie problémov zakladali na experimentálnej činnosti. Zakladateľ  pragmatickej školy, J. Dewey, zavádzal do škôl rôzne praktické zamestnania ako varenie, šitie, dielenské práce, ktoré nemali praktický cieľ odbornej prípravy, ale kládol pri nich dôraz na „osobné experimentovanie, plánovanie a objavovanie.“ Tieto tri činnosti považoval za najvhodnejšie pri cvičení zmyslov, rozvoja myslenia a záujmov. Odmietal stavať proti sebe teoretické a praktické vyučovacie predmety, nepovažoval
teoretické myslenie za vyššie než praktické, pretože len rozvoj abstraktného myslenia zoslabuje návyk praktického myslenia.
Koncepcia činnej školy postupne prerástla do remeselnej výučby, čo bola reakcia na požiadavky výroby a škola plnila len svoju kvalifikačnú funkciu. Zdôrazňovali sa požiadavky na dokonalosť výrobkov a remeselnú zručnosť žiakov. Činnosť žiakov bola vo
veľkej miere usmerňovaná a nenechávala priestor pre samostatnú činnosť, aktivitu a tvorivosť.

b.) priemyselno-výrobná koncepcia: samotná koncepcia priemyselného vzdelávania, vyvodzuje svoju obsahovú podstatu z priemyslu a vypracoval ju kolektív učiteľov vo Wisconsine (USA) a bola určená pre stredné všeobecno-vzdelávacie školy. Táto koncepcia vychádza z pochopenia rozvoja pôsobností rozličných faktorov priemyslu a zároveň celkového priemyslu. Jej
cieľom bolo:

1. poskytnutie všeobecného prehľadu o priemysle
2. skúmanie súvislostí výroby a spoločnosti
3. skúmanie podmienok historického vývoja priemyslu
4. orientácia pri výbere povolania

Pri analýze daného priemyselného odvetvia žiaci venovali pozornosť trom základným kategóriám:

• systémové prvky - zamerané na vedu, výskum, výrobu, distribúciu, údržbu a služby
• zdrojové prvky - žiaci sa oboznamovali s technickými materiálmi. Zdrojmi energie, pracovnými prostriedkami,
  obeživom a povolaniami
• koordinačné prvky - pozornosť bola venovaná otázkam riadenia a koordinácie Vzdelávacie ciele a obsah učiva sa prispôsobovali konkrétnym miestnym podmienkam.

c.) polytechnická koncepcia: bola vytvorená v socialistických krajinách, vychádzala z myšlienok K. Marxa, ktorý prácu definoval ako tvorkyňu užitočných hodnôt, ako podmienku existencie ľudstva, preto aj výchova smerovala k práci. Táto koncepcia bola zameraná veľmi široko na celé všeobecné vzdelanie, na výučbu všetkých vyučovacích predmetov a zahrňovala základné poznatky všetkých vedných odborov a praktické skúsenosti, ktoré mali vytvárať predpoklady na získanie kvalifikácie, na zapojenie sa človeka do práce v spoločnosti. Ciele koncepcie neboli jasné a konkrétne, a preto sa časom menili. Začali po vzniku ZSSR „prakticizmom“, neskôr „továrenskými školami“, zakladanými v mestách a na vidieku „školy roľníckej mládeže“. Tu sa ukázalo, že predčasná špecializácia, nepodložená hlbším všeobecným vzdelaním nie je polytechnická. Reakcia bola zavedenie „polytechnického intelektualizmu“, ktorý obmedzil polytechnické vzdelávanie na jeden predmet a to pracovné vyučovanie s viac - menej remeselnou povahou.

d.) globálna koncepcia: technika sa začala chápať ako samostatný celok s rôznymi dopadmi - sociálnymi, ekonomickými a ekologickými. Nová filozofia kritizovala antropocentristický pohľad na svet, kde jedinec sa pokladal za súčasť sveta, ale správal sa k nemu ako indivíduum žijúce mimo neho. Príčinu tohto správania vysvetľovali tým, že chýba komplexný prístup pri skúmaní jednotlivých javov ako aj v predmetovo-centristickom systéme vzdelávania. Žiadali také vzdelávanie žiakov, aby pochopili vzájomnú väzbu komplexných vzťahov. Za východisko odporúčali rámcový obraz ekosystémov, ktorý výstižne zobrazuje uvedené väzby a vzájomné vzťahy:

• rozvoj techniky sa nemôže realizovať na úkor prírody, ale v súlade s ňou - človek si musí uvedomiť, že žije v prostredí, v ktorom pôsobia rôzne sociálne vzťahy
• politický a právny systém, štát, národ, ekonomika, kultúra, svetová populácia a pod.Ak tieto dosiahnu istú kvalitu, táto je predpokladom riešenia ďalších vzťahov: vzťah k prírode, k technike
• uvedomenie si dôsledkov negatívneho vplyvu človeka na prírodu nesmie viesť ku skepse, bezmocnosti, bezvýchodiskovosti, ale k hľadaniu nových riešení, rešpektujúcich vzájomný vzťah človeka a prírody, pričom by riešili aj vzniknuté sociálne problémy

e.) ďalšie koncepcie: vzhľadom na zrýchlený rozvoj techniky bolo zistené, že nie je vhodné obsah technického vzdelávania prispôsobovať stavu techniky, ale je potrebné rozvíjať tie vlastnosti osobnosti žiaka, pomocou ktorých sa veľmi rýchlo adaptuje v nových podmienkach. Ide o všeobecné formálne schopnosti, ktoré sa chápu nadčasovo, nemenia sa v dôsledku technického pokroku a zabezpečujú kvalifikačnú mobilitu. V súvislosti s osvojením si kľúčových kvalifikácií v rámci technického vzdelávania vzniklo niekoľko koncepcií:

• približovanie systémom „nová technika“: rozvoj kľúčových schopností prostredníctvom novej, modernej techniky, ktorá podnieti záujem žiakov o sledovanie nového smerovania techniky
• systémový prístup: pokladá za systém akýkoľvek komplex vzájomne na seba pôsobiacich elementov. Vznikol v snahe riadiť prírodné, technické i sociálne procesy. Za základné technické systémy stanovili štyri subsystémy: výroba,
  komunikácia, konštrukcie a doprava.
• konštrukčno - projekčný prístup: hlavnou ideou tohto prístupu je organické spojenie vykonávacej a tvorivej činnosti žiakov. Títo sa dostávajú do takých podmienok, keď bezprostrednej pracovnej činnosti predchádza vypracovanie návrhu., alebo niekoľkých alternatívnych návrhov
• bádateľský prístup: predstavuje hľadanie nových poznatkov, čo je spojené s rozvojom kritického tvorivého myslenia. Žiaci objavujú a zároveň si osvojujú nové činnosti, ktoré zabezpečujú lepšiu pripravenosť na život. Vedomosti v nej vystupujú ako prostriedok na dosiahnutie cieľa
• integrálny prístup: je založený na filozofii prepojenia systémového prístupu a problémového približovania v širšom spoločenskom kontexte a v súčasnosti sa overuje a dopracúva. Do jeho celkových požiadaviek môžeme začleniť:
  1. technickú dôslednosť
  2. vymedzený obsah
  3. praktická realizácia prostredníctvom riešenia technických problémových úloh, ktoré rozvíjajú divergentné myslenie
  4. rozvoj poznávacích a praktických zručností

Charakter predmetu technická výchova

Technickú výchovu považujeme za nosný predmet technického vzdelávania na základných školách. Umožňuje žiakom správne pochopiť vplyv technosféry na človeka, podieľať sa na rozvoji a humanitnom využívaní technosféry, rozvíjaní vlastnej osobnosti, no predovšetkým technická výchova predstavuje prvú ponuku profesijnej voľby, aby žiak mal možnosť uvedomenia si svojej
profesijnej orientácie.
Učebné osnovy pre technickú výchovu sú v platnosti od roku 1997 a vyplývajú z nich ciele a obsah tohto predmetu (Učebné osnovy technickej výchovy, 1997).
Ciele technickej výchovy podľa uvedených učebných osnov predstavujú:

1. profesijnú orientáciu žiakov
2. oboznámenie sa s najbežnejšími nástrojmi, so základnými postupmi pri práci s rôznymi materiálmi, s problémami bežného praktického života a možnosti ich riešenia.
3. získanie základných hospodárskych a komerčných zručností
4. osvojenie si návykov bezpečnej práce so schopnosťou analýzy možných rizík pri práci s materiálmi a nástrojmi
5. získanie nevyhnutnej technickej gramotnosti

Technická gramotnosť podľa učebných osnov predstavuje:

• osvojenie si primeranej úrovne vedomostí o technike a technologické zručnosti
• vedieť riešiť technické problémy
• vytvorenie si racionálneho vzťahu k technike
• poznať vzťah vedy a techniky, vedieť ho uplatniť
• rozvoj tvorivého technického myslenia

Obsah technickej výchovy, podľa platných učebných osnov, predstavuje výber a usporiadanie učiva, ktoré rešpektuje ciele technickej výchovy, súčasný trend vývoja techniky, pedagogicko-psychologické osobitosti žiakov, ich záujmy, sklony a náväznosť učiva na iné predmety, predovšetkým na fyziku, tiež matematiku, chémiu a prírodovedu. Učivo je rozdelené na základné a alternatívne a je špirálovito usporiadané to znamená, že k preberanému učivu sa stále vraciame, vychádzame z neho, sústavne ho rozširujeme a obohacujeme. Rozvrhnutie učiva je v tabuľke č. 1.
*/ V alternatívnom učive a samostatných prácach sa môže celá časová dotácia venovať jednému tématickému zameraniu, alebo sa môžu tématické zamerania kombinovať, prípadne môžu byť rôzne v skupinách, na ktoré sa trieda delí.
Základné učivo predstavuje menšiu časť časovej dotácie vyučovacieho predmetu - cca 30 - 40 % a je v celom rozsahu povinné. Jeho zvládnutie garantuje základnú orientáciu žiakov v technike.

Alternatívne učivo umožňuje vyhovieť požiadavkám a záujmom žiakov za predpokladu personálnych a materiálnych podmienok škôl. Učivo 9. ročníka je plnom rozsahu alternatívne a záleží od záujmu žiakov, možností školy, sociálneho a ekonomického charakteru regiónu. Je rozdelené do troch variantov:

Tabuľka č. 1 - Rozvrhnutie učiva technickej výchovy (Učebné osnovy technickej výchovy, 1997) 

Tematický celok	Počet hodín v ročníku
	5.	6.	7.	8.	9.
Človek a technika.	2	0	0	0	0
Technické materiály. Suroviny, výroba a energia. Komunikácia v technike.	5	2	0	0	0
Elektrická energia, jednoduché elektrické obvody. Elektrické spotrebiče.	3	4	0	0	0
Jednoduché stroje, prevody na prenos síl a pohybu.	3	3	0	0	0
Operácie a nástroje na spracovanie technických materiálov.	0	4	6	0	0
Mechanizačné prostriedky.	0	0	2	2	0
Prvky bytovej inštalácie.	0	0	2	0	0
Elektromontážne práce. Elektronické automatizačné a regulačné prvky.	0	0	3	0	0
Drobné údržbárske práce v domácnosti.	0	0	0	3	0
Technická elektronika.	0	0	0	6	0
Technické, ekonomické, ekologické a estetické zhodnotenie investícií do domácnosti.	0	0	0	2	0
Alternatívne učivo a samostatné práce. */	20	20	20	20	33
Spolu	33	33	33	33	33

Variant A: Technická výchova

• práca s počítačom
• modelárstvo
• samostatná práca žiakov
• vybrané odbory techniky
• technické prostriedky a materiály

Variant B: Pestovateľské práce

Variant C: Rodinná príprava

Učebnica technickej výchovy bola vydaná v roku 1999 s názvom: Technická výchova pre 5. až 9. ročník základných škôl (KRUŠPÁN a kol.,1999). Z jej obsahu vyberáme základné témy:

1. človek a technika
2. dorozumej sa technike
3. technické materiály
4. pracovné postupy a nástroje
5. elektrotechnika
6. stroje a mechanizmy
7. technika v domácnosti
8. čo nám uľahčuje a spríjemňuje život
9. údržba domácnosti svojpomocne
10. naučme sa hospodáriť

Ako sme už uviedli, technická výchova rešpektuje náväznosť učiva na jednotlivé predmety, predovšetkým fyziku. Aby žiak mohol pochopiť rôzne aspekty techniky: ekonomické, ekologické, sociálne, morálne, estetické a ďalšie, nie je toto možné iba v rámci jedného predmetu, ale vo väčšej alebo menšej miere všetkých vyučovacích predmetov. Vzájomná koordinácia technickej výchovy s ďalšími predmetmi prehlbuje poznatky o význame techniky a poskytuje žiakom rôzne profesijné informácie.