Bezpečnosť pri práci a technológia vzdelávania

Bezpečnosť pri práci a technológia vzdelávania


Základnou požiadavkou technológie vzdelávania je zvyšovanie úrovne vzdelávania a jeho efektívnosti. K tejto požiadavke je potrebné vytvoriť a neustále zabezpečovať zodpovedajúce podmienky, ku ktorým nesporne patria podmienky bezpečnej a hygienickej práce vo vzdelávacom procese. Život a zdravie človeka patrí medzi najcennejšie hodnoty a oblasť bezpečnosti a hygieny práce patrí v spoločnosti k najvýznamnejším oblastiam.
     
Všeobecnou požiadavkou bezpečnosti a hygieny práce je vytvárať také pracovné podmienky, aby ľudia neboli z plného života, pracovného alebo vzdelávacieho procesu vyraďovaní chorobou alebo úrazom, aby pracovné podmienky a prostredie, ktoré ich obklopujú umožňovali pracovať a učiť sa stále produktívne, bez vysilenia alebo poškodenia zdravia.

Charakter bezpečnosti a hygieny práce si vyžaduje predovšetkým adekvátne vytváranie podmienok bezpečného a zdravého prostredia pre pracujúcich. Pri ucelenom pohľade na problematiku bezpečnosti a hygieny práce a podľa princípu postupnosti (od
všeobecného k jednotlivému) najskôr vychádzame z ústavných záruk, ustanovení Zákonníka práce, Zákona o ochrane zdravia ľudí, Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci  a na nich nadväzujúce zákony a nariadenia Slovenskej republiky.

Základom štátu je ústava (1992), ktorá sa odvoláva na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd. Z jej hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych práv vplýva, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, ako i právo podnikať
alebo vykonávať inú hospodársku činnosť, a tak získať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, čím sa zabezpečuje vznik odborových organizácií nezávisle od štátu, i keď ich činnosť môže byť obmedzená zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu. Zamestnanci majú nárok na spravodlivú odmenu a bezpečné pracovné podmienky. Každý má právo na ochranu zdravia, na priaznivé životné prostredie a právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a nikto nesmie pri výkone svojich práv ohrozovať prírodné prostredie a kultúrne pamiatky.

Zákon o ochrane zdravia ľudí definuje prostredie pre bezpečnú prácu. Za zdravie sa podľa neho považuje stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Ochranu zdravia tvorí súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku a šírení ochorení a v obmedzovaní ich výskytu a iných porúch zdravia. Životné podmienky tvoria fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí. Tieto podmienky spolu s pracovnou výkonnosťou človeka v pracovnom
procese dotvárajú pracovné podmienky, ktoré sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a technickým stavom
pracovného prostredia.

Šiesta časť Zákonníka práce sa zaoberá problematikou ochrany práce, ktorú považuje za neoddeliteľnú súčasť pracovnoprávnych vzťahov. Podľa neho sa pod pojmom ochrana práce rozumie systém opatrení vyplývajúcich z právnych
predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. 

Základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a všeobecné zásady prevencie ustanovuje Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Rieši všeobecné zásady prevencie, povinnosti zamestnávateľa, oboznamovanie a informovanie zamestnancov, povinnosti a práva zamestnancov. Výchovu a vzdelávanie v súvislosti s bezpečnou prácou rieši svojim 15 §, podľa ktorého je problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík predmetom výučby na školách pripravujúcich žiakov a študentov na výkon povolania a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií. Zamestnávateľ má zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík. Je dôležité, aby učebné osnovy na školách a programy vzdelávania zamestnancov obsahovali aktuálne, platné a s vykonávacou činnosťou súvisiace predpisy bezpečnosti a zdravia pri práci. 

Všetky vzdelávacie  zariadenia (školské i mimoškolské) majú v oblasti bezpečnosti a hygieny dve základné povinnosti:

1. Vychovávať učiacich sa jednotlivcov (žiakov, študentov) k bezpečnosti a hygiene práce a k bezpečnému správaniu
2. Zabezpečiť podmienky pre bezpečnú a zdraviu nezávadnú prácu učiacich sa jednotlivcov, vyučujúcich a ostatných pracovníkov vzdelávacieho zariadenia.

Organizátori vzdelávania musia mať na zreteli starostlivosť o bezpečnosť a hygienu prácu, pretože táto má okrem humánneho charakteru i ekonomický dosah a výchovný zámer. Prostredie vzdelávania je samo nositeľom prostriedku výchovných cieľov. Usporiadané a estetické prostredie pôsobí a podmieňuje vzdelávanie, výchovu, disciplínu a poriadok. Skúsenosti a návyky k bezpečnej práci a k obozretnému a ohľaduplnému konaniu sa mimoriadne pozitívne odrážajú nielen vo vzdelávacom procese, ale i v profesiovom zaradení absolventov vzdelávania v hospodárskom živote.

Vytváranie optimálnych podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vo vzdelávaní sa zabezpečuje právnymi
opatreniami, ako sú zákony, vládne nariadenia, vyhlášky smernice, pokyny a tiež opatreniami organizačnými, technickými, výchovnými, zdravotnými a hygienickými. Vo vzdelávaní sa musí klásť dôraz i na dôslednú prevenciu a dodržiavanie bezpečnostných a hygienických pravidiel, pokynov a zásad. 

Oblasť bezpečnosti a hygieny práce je veľmi rozsiahla a zasahuje do všetkých oblastí činnosti jednotlivca. V našej práci vymedzíme základné požiadavky bezpečnosti a hygieny práce vo vzdelávacích podmienkach, ktorých
dodržiavanie vedie k zdravému, bezpečnému vývinu a rozvoju učiacich sa jednotlivcov a k tým aj k efektívnemu vzdelávaniu.

Terminologický slovník

Obsah pojmov týkajúcich sa zaistenia bezpečnosti práce sme zoradili podľa abecedy a vybrali podľa dôležitosti z hľadiska našej témy práce (SOJKA, MACHOVIČ, 1990).

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu na pracovníkov. 

Bezpečná vzdialenosť je presne určená vzdialenosť od nebezpečného miesta, ktorú treba dodržať, aby sa predišlo ohrozeniu pracovníkov.

Bezpečnostná technika je systém organizačných a technických opatrení, ktoré zabraňujú pôsobeniu nebezpečných činiteľov
pracovného procesu na pracovníkov.

Bezpečnostné zariadenie je technické alebo iné zariadenie, ktoré je určené na zaistenie alebo zvýšenie bezpečnosti pri práci.

Blokovacie zariadenie je súhrn technických opatrení, ktorými sa stáva funkcia stroja, zariadenia alebo jeho časti závislou od splnenia určitých vopred stanovených podmienok. 

Nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie.

Nebezpečná látka je výbušná, podporujúca horenie, ľahko zápalná, horľavá, jedovatá, žieravá alebo dráždivá látka.

Nebezpečné miesto je miesto na stroji, zariadení alebo na pracovisku, kde je nebezpečenstvo bezprostredného ohrozenia osôb.

Nebezpečný priestor je časť pracovného priestoru, alebo pracoviska v blízkosti nebezpečného miesta stroja, alebo zariadenia, kde je zvýšené riziko pri práci.

Ohrozenie je súbor podmienok vytvorených človekom, alebo za jeho spolupôsobenia prírodnými vplyvmi, alebo technickým zariadením, z ktorého vyplýva možnosť poškodenia osôb, alebo havária a porucha technického zariadenia.

Ochrana práce tvorí systém legislatívnych, sociálnych, ekonomických, organizačných, technických, technologických, zdravotníckych, hygienických a výchovných opatrení zameraných na vytvorenie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a práceschopnosti pracovníka.

Ochranné zariadenie je technické alebo iné zariadenie na zabránenie úrazov, prevádzkových nehôd, alebo porúch technického zariadenia.

Osobné ochranné pracovné prostriedky sú prostriedky určené na individuálnu ochranu osôb, ktorých použitie zabraňuje pôsobeniu nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu, alebo ho oslabuje.

Požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú stanovené normami, zákonodarstvom, technickou dokumentáciou, predpismi a inštrukciami, ktorých dodržiavanie zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Pracovná pomôcka je predmet, ktorého používanie uľahčuje prácu, prípadne znižuje jej nebezpečnosť.

Prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia.

Pracovný úraz je akékoľvek poškodenie duševného alebo fyzického zdravia prípadne smrť, ktoré boli spôsobené pracovníkovi nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným poškodením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.

Riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví.

Rizikové práce sú pracoviská a práce, pri ktorých je zvýšené nebezpečenstvo chorôb z povolania, profesionálnych otráv, alebo iného poškodenia zdravia, vyhlásených orgánmi hygienickej služby na základ návrhov predkladaných organizáciami.
1. Bezpečnosť pri práci

Pracovné úrazy, zdroje a príčiny

Pojem pracovný úraz sme vymedzili v základných bezpečnostných pojmoch. Pracovné úrazy podľa závažnosti rozdeľujeme na: smrteľné; ťažké; hromadné; ostatné

Registrujú a evidujú sa všetky pracovné úrazy, ktoré sú smrteľné alebo ich následkom vznikla pracovníkovi práceneschopnosť dlhšia ako 1 deň, pričom prvý deň úrazu nezapočítavame. Pracovné úrazy, ktoré nespôsobili práceneschopnosť dlhšiu ako 1 deň, sa evidujú v „Knihe úrazov“

Pri zistení úrazu sa najskôr snažíme zastaviť úrazový dej. Musíme zodpovedne a spoľahlivo zistiť príčiny a všetky ďalšie okolnosti úrazu. O pracovnom úraze sa spisuje záznam a tiež sa musia vykonať opatrenia proti opakovaniu pracovných úrazov. 

Pokiaľ je postihnutý pracovník schopný, nahlási úraz sám, alebo svedok svojmu nadriadenému. Oboznámený nadriadený pracovník úraz ohlási vedeniu organizácie, ktorá v prípade spáchania trestného činu oznámi príslušnému úradu polície trestný čin. Inak hlási hygienickej službe a príslušnému obvodnému bezpečnostnému úradu. Pri smrteľných úrazoch sa tieto nahlasujú Inšpektorátu bezpečnosti práce. Hromadné úrazy sa nahlasujú odborovej organizácii.


Tlačivá na hlásenie a evidenciu úrazu musia obsahovať:

a.) meno, priezvisko, pracovné zaradenie postihnutého pracovníka
b.) dátum a hodina pracovného úrazu
c.) činnosť, pri ktorej sa úraz stal, popis úrazového deja
d.) charakteristika úrazu a k akému poraneniu prišlo
e.) svedkovia úrazu a ich podpisy
f.)  meno a funkcia pracovníka, ktorý zápis vykonal
g.) prípadné iné skutočnosti pre posúdenie pracovného úrazu


Zdrojom úrazu je predmet alebo energia, prípadne ľudská bytosť, zviera, prírodný živel, ktoré svojim náhlym vonkajším pôsobením spôsobili poranenie pracovníka priamo alebo nepriamo, tým že pri nejakej jeho činnosti prípadne nejakom náhodnom styku s ním, boli bezprostredným podnetom vzniku úrazu.


Základné skupiny zdrojov úrazov:

I. dopravné prostriedky
II. zdvíhadlá a dopravníky
III. stroje (hnacie, obrábacie)
IV. cestné dopravné priestory
V. materiál, bremená, predmety
VI. náradie a nástroje
VII. priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety, oheň a výbušniny, jedovaté látky
VIII. kotly, nádoby a vedenia pod tlakom
IX. elektrina (podľa napätia)
X.  ľudia, zvieratá, prírodné živly
XI. iné zdroje, napr. zábavné, telocvičné náradie, pri liečebných zákrokoch…

Základné príčiny úrazov sú:

1. skupina – príčiny z nesprávnych a nebezpečných pracovných podmienok
2. skupina – príčiny spočívajúce v porušení pracovných predpisov, príkazov, zákazov a iných pokynov k zaisteniu bezpečnosti
3. skupina – príčiny prameniace z osobných predpokladov ohrozujúce bezpečnosť osobami, zvieratami alebo inými živlami

Pri zatrieďovaní príčin úrazu sa odporúča podľa týchto zásad (CSUSKÁS, KURUCOVÁ, 1999): 

1. skupina: Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu
2. skupina: Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie
3. skupina: Chýbajúce, nedostatočné alebo nevhodné osobné ochranné pracovné prostriedky
4. skupina: Nepriaznivý stav alebo nevhodné usporiadanie pracoviska, prípadne komunikácie
5. skupina: Nedostatky v osvetlení a vo viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia na pracovisku
alebo komunikácii
6. skupina: Nesprávna organizácia práce
7. skupina: Neoboznámenosť s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie (teoretických vedomostí,
zručností, zácviku, prispôsobenia­)
8. skupina: Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu, pokynom a zotrvávanie v ohrozenom priestore
9. skupina: Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení
10. skupina: Nepoužívanie predpísaných a pridelených osobných ochranných prostriedkov
11. skupina: Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nebezpečné konanie)
12. skupina: Nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti, okamžité psychofyziologické stavy)
13. skupina: Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami
14. skupina: Nezistené príčiny

Základné faktory úrazovosti vo vzdelávaní:

· vyučujúci
· učiaci sa jednotlivci
· ostatní nepedagogickí pracovníci vzdelávacej organizácie
· výchovno-vzdelávací proces
· činnosť vyučujúcich, učiacich sa a ostatných mimo výchovno-vzdelávacieho procesu
· materiálno-technické vybavenie vzdelávacej organizácie
· vyučovacie prostriedky
· prostredie vzdelávania z hľadiska hygieny



2. Osobné ochranné pracovné prostriedky

Osobné ochranné pracovné prostriedky poskytuje pracovníkovi zamestnávateľská organizácia, vyučujúcim a učiacim sa jednotlivcom poskytuje príslušná vzdelávacia organizácia.  

Za osobný ochranný pracovný prostriedok sa považuje podľa „Nariadenia č. 504 o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov“, taký, ktorý spĺňa tieto kritériá:

· zabezpečuje účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a nezvyšuje riziko
. zodpovedá existujúcim pracovným podmienkam a pracovnému prostrediu
· vyhovuje ergonomickým požiadavkám, zdravotnému stavu a po potrebnom malom prispôsobení aj telu zamestnanca,
· je zdravotne nezávadný


Pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky sa musia používať určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie, ktoré sa držiteľovi poskytnú organizáciou a to zrozumiteľným spôsobom.

Osobné ochranné pracovné prostriedky sú najmä:


I. na ochranu hlavy

· ochranné prilby (proti úderu, nárazu, roztavenému kovu, dielektrické, na použitie v baníctve, strojárstve, hutníctve, lesníctve,
energetike, stavebníctve, pri zdolávaní požiarov, pri vykonávaní záchranných prác pri haváriách a živelných pohromách); ochranné pokrývky hlavy (čiapky so štítom alebo bez štítu, vystužené čiapky proti udretiu, baretky, šatky, sieťky na vlasy, kapucne, kukly, klobúky s časťou na ochranu krku; vyrobené z textilu, sieťoviny, impregnované)

II. na ochranu sluchu

· zátkové chrániče sluchu; slúchadlové chrániče sluchu; protihlukové prilby, plnoakustické prilby pre extrémne hlučné prostredie;
chrániče sluchu s prijímačom pre nízkofrekvenčnú indukčnú slučku; chrániče sluchu s interkomunikačným zariadením na vnútorné dorozumievanie; slúchadlové chrániče sluchu, ktoré možno upevniť na prilbu


III. na ochranu zraku a tváre

· ochranné okuliare proti fyzikálnym vplyvom a kvapalinám (proti mechanickým vplyvom, proti röntgenovému, laserovému,
ultrafialovému, infračervenému žiareniu, proti oslneniu, vode); štíty na ochranu tváre; kukly; zváračské kukly; štíty a okuliare; masky a prilby určené pre zváranie oblúkom, držané rukami, uchytené na hlave pomocou pásky, alebo ktoré možno upevniť na ochrannú prilbu.


IV. na ochranu dýchacích orgánov

· ochranné rúšky; náustky s malými priemyselnými filtrami; respirátory proti organickým parám, toxickému prachu a dymu, aerosólom; filtre proti prachu, rádioaktívnemu prachu; masky s filtrami (proti organickým parám a plynom, kysličníku uhoľnatému, aerosólom, kyslým plynom); izolačné dýchacie prístroje kyslíkové alebo vzduchové (prenosné, diaľkové) potápačské vybavenie


V. na ochranu horných končatín

· ochranné rukavice (palcové, trojprstové alebo päťprstové) na prácu so strojovým zariadením, s ručným náradím a nástrojmi, na manipuláciu s materiálmi proti bodnutiu, porezaniu, vyšmyknutiu, vibráciám, na ochranu proti chemickým látkam a biologickým materiálom, pred elektrickým prúdom a napätím, pred sálavým teplom, chladom, pred ionizujúcim žiarením; ochranné prsty na ochranu prstov; ochranné rukávy na ochranu rúk;  zápästné remienky na ochranu zápästia; dlaňovnice na ochranu dlaní; ochrana predlaktia z krúžkového pletiva; podložky pod lakeť na ochranu lakťa proti tlaku


VI. na ochranu dolných končatín

· ochranná obuv nízka, členková, polovysoká alebo vysoká; obuv s ochrannou špicou; obuv s ochranou priehlavku; obuv, ktorú možno rýchlo vyzuť; obuv s podrážkami odolnými proti teplu; obuv odolná proti sálavému teplu; oteplená obuv; obuv odolná proti vibráciám; antistatická obuv; izolačná obuv; vysoké topánky alebo prezuvky; ochranná obuv pre obsluhu reťazových píl;
ochranná obuv s podrážkou proti prepichnutiu, šmyku, kvapalinám, chemickým látkam ( proti žieravinám, organickým rozpúšťadlám, olejom); chránič proti porezaniu; chránič kolena alebo predkolenia; snímateľné chrániče priehlavku; gamaše; vymeniteľné podrážky alebo vložky do obuvi odolné proti sálavému teplu, chladu, prepichnutiu; snímateľné hroty na ľad, sneh alebo na iné šmykľavé plochy


Vll. na ochranu trupu a brucha

· ochranné vesty, plášte a zástery na ochranu pri práci so strojovým zariadením a ručným náradím proti pichnutiu, porezaniu, postriekaniu roztaveným kovom; ochranné vesty, plášte, haleny a zástery na ochranu pred chemickými látkami a biologickými materiálmi; vyhrievané vesty; zástery na ochranu pred röntgenovým žiarením; telové pásy (brušné a obličkové)
Vlll. na ochranu celého tela

· prostriedky na prevenciu proti pádu (úplný výstroj na prevenciu proti pádu vrátane všetkých nevyhnutných doplnkov, brzdné zariadenie pohlcujúce kinetickú energiu, prostriedky na držanie tela (bezpečnostné popruhy, bezpečnostné pásy, prídavné laná); ochranné odevy (dvojdielne alebo kombinézy); odevy poskytujúce ochranu pri práci so strojovým zariadením a ručným náradím proti bodnutiu, porezaniu; odevy na ochranu pred chemickými látkami a biologickými materiálmi, odevy chrániace pred postriekaním roztaveným kovom alebo pred infračerveným žiarením; odevy odolné proti prepáleniu; odevy odolné proti krátkodobému pôsobeniu ohňa; odevy odolné proti sálavému teplu (tepelnému žiareniu); odevy na ochranu pred rádioaktívnym žiarením; prachotesné odevy; plynotesné odevy; antistatické odevy; ochranné odevy a plášte proti chladu a poveternostným podmienkam; ochranné odevy pre špeciálne profesie (pre hasičov, potápačov); výstražné odevy a vesty s fluorescenčnými a odrazovými prvkami a doplnky ( pásky na rukávy, rukavice; ochranné prikrývky)


X. na ochranu kože

· ochranné pasty; masti; oleje proti vode, organickým rozpúšťadlám, ultrafialovému žiareniu, hmyzu


Xl. iné

· záchranná plávacia vesta; doplnky (spodná bielizeň, ponožky); gumený koberec


Nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie alebo obťažovať pri práci a možno sa pred nimi chrániť osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, sú najmä:


1. fyzikálne nebezpečenstvá

· poloha pracoviska vo vzťahu k povrchu zeme (vo výške, v hĺbke, pod zemou alebo pod vodou); nevhodný povrch podláh a komunikácií spôsobujúci pády osôb (ich pohyblivosť, šikmosť, šmykľavosť, nerovnosť); tlak, úder, rez, seknutie, pichnutie, bodnutie, odretie, navinutie pri pohyblivých strojoch, na materiáloch, na ostrých hranách; oheň, horúce alebo chladné látky
(plynné, kvapalné, tuhé) a predmety, ich povrchová teplota; výbušnosť; odletujúce a padajúce predmety; tepelné žiarenie; ultrafialové žiarenie; infračervené žiarenie; ionizujúce žiarenie; laserové žiarenie; elektrický prúd a napätie; statická elektrina; elektromagnetické žiarenie; barometrický tlak a jeho rýchle zmeny; teplota vzduchu a jej rýchle zmeny; vlhkosť vzduchu;
prúdenie vzduchu; ionizácia vzduchu; prach, vlákna vo vzduchu; tuhé a kvapalné aerosóly vo vzduchu; hluk (infrazvuk, ultrazvuk); vibrácie; osvetlenie (intenzita, jas, kontrast, oslnenie, nedostatočné denné osvetlenie); nedostatočná rozoznateľnosť (osôb, alebo zariadení vzhľadom na pozadie.)


2. chemické nebezpečenstvá

· plyny ( pary, aerosóly, prachy, pevné, kvapalné látky) a ich účinky: toxické, žieravé, dráždivé, senzibilizujúce, karcinogénne,
mutagénne, teratogénne.


3. biologické nebezpečenstvá

· rastliny; živočíchy (zvieratá, hmyz); patogénne mikroorganizmy (baktérie, vírusy, huby)


4. iné nebezpečenstvá

· nevhodná pracovná poloha; neprimeraná fyzická (statická alebo dynamická) záťaž

3. POŽIARNA OCHRANA

Za požiar sa považuje každé nežiadúce horenie, pri ktorom vznikli škody na materiálnych hodnotách alebo ktorého následkom bola usmrtená alebo zranená osoba alebo uhynulo zviera. Za požiar sa považuje i nežiadúce horenie, pri ktorom síce nevznikla škoda, ale boli ohrozené životy alebo zdravie osôb a zvierat alebo materiálne hodnoty (Csuskás – Kurucová, 1999)

Požiarna ochrana tvorí súbor legislatívnych, organizačných, technických, personálnych a ďalších opatrení, ktoré:

· predchádzajú požiarom
· zamedzujú šírenie požiarov
· zabezpečia evakuáciu osôb, zvierat a materiálu
· zabezpečia rýchle a účinné zdolanie požiaru

Horenie vzniká za podmienky, že príde súčasne ku kontaktu 3 komponentov: horľavej látky, oxidačného prostriedku a dostatočného zdroja tepla – iniciátora horenia.

Základné spôsoby iniciácie procesu horenia:

· vzplanutie: iniciácia vonkajším zdrojom zapálenia (otvorený plameň, plameň, iskra) s tým, že horenie po prvom vzplanutí sa po prerušení pôsobenia iniciátora samovoľne ukončí
· zapálenie: iniciácia vonkajším zdrojom zapálenia (otvorený plameň, plameň, iskra) s tým, že horenie po prerušení pôsobenia iniciátora pokračuje
· vznietenie: iniciácia vonkajším tepelným zdrojom (horúci povrch)
· samovznietenie: iniciácia bez konečného pôsobenia vonkajšieho tepelného zdroja (napríklad vnútorné fyzikálno-chemické pochody)

Proces horenia látok je závislý od požiarnotechnických vlastností látok a od podmienok, v akých má horenie vznikať a prebiehať. Takýmito vlastnosťami sú najmä: horľavosť; teplota vzplanutia; teplota vznietenia; koncentračné medze výbušnosti zmesí horľavých plynov a pár horľavých kvapalín so vzduchom; rýchlosť odhorievania; bod varu 

Nežiadúci proces horenia je možné spomaliť pomocou znižovania horľavosti: stabilizáciou rozkladu na horľavé produkty; ohňovzdorné alebo ťažko horľavé ionizujúce látky; prídavky aditív, ktoré sa pôsobením tepla tavia a tvoria nehorľavé povlaky; prídavky aditív, ktoré majú antioxidačný efekt – ich rozkladom vzniká inertný obal zhášajúci plameň; podpora vzniku uhlíkovej
štruktúry – bráni šíreniu horenia do hĺbky materiálu; prídavky aditív, ktoré prerušujú mechanizmus reťazových reakcií tým, že viažu voľné radikály


Hasiace látky určené na hasenie sú podľa hasiacich účinkov tieto:

1. chladiace – ochladzujú zónu reakcie alebo horiacu látku
2. dusivé  (zrieďovacie) – zamedzujú prístup vzdušného kyslíka alebo zrieďuje horiacu látku
3. antikatalytické – spomaľujú chemické reakcie
4. stenové (izolujúce) - oddeľujú zónu chemických reakcií od horiacej látky

Na dosiahnutie maximálnej účinnosti hasenia je potrebné okrem vhodne zvolenej hasiacej látky stanoviť spôsob jej dodávky do zóny horenia, jej množstvo a intenzitu.


Základné hasiace látky:

· hlavný hasiaci účinok je chladivý; v uzatvorených miestnostiach pôsobí vodná para, ktorá má dusivý účinok; niektoré látky nie je možné hasiť vodou, vtedy sa použije voda so zmáčadlami; sa používa na hasenie:

a) tuhých organických látok horiacich plameňom alebo tlejúcich
b) vykurovacích olejov a horľavých uhľovodíkov s bodom varu nad 80 °C
c) v uzatvorených priestoroch (roztrieštený prúd, vodná para)

· pena: hasiaci účinok spočíva v oddelení horľavej látky od vzduchu; má i chladiaci účinok; ľahko sa dostáva do neprípustných miest; vytvára sa z vodného roztoku s penidlom a prisávaním vzduchu alebo oxidu uhličitého; penidlá sú rôzneho chemického zloženia; rozlišuje sa ťažká, stredná a ľahká pena; pena sa nesmie používať pri hasení požiarov elektrických zariadení
z dôvodu dobrej elektrickej vodivosti penidiel

· inertné plyny: patrí sem predovšetkým oxid uhličitý a dusík; majú dusivý hasiaci účinok; oxid uhličitý sa používa vo forme plynu, aerosólovej hmloviny alebo v tuhom stave (sneh); oxid uhličitý sa používa na hasenie elektrických zariadení pod
prúdom, ale nehasí tlejúce požiare a malý účinok na voľných priestranstvách; dusík sa používa na objemové hasenie požiarov horľavých látok všetkých skupenstiev.

· hasiace prášky: majú univerzálne použitie, nepoužívajú sa v prípade ak hrozí znečistenie zariadení; alebo zvlášť citlivých elektronických zariadeniach; majú stenový a antikatalytický hasiaci účinok; nemajú chladiaci účinok, čo môže spôsobiť znovurozhorenie uhaseného požiaru, vtedy sa aplikuje pena; označujú sa veľkými písmenami podľa druhu požiaru

· halogénové uhľovodíky – halóny (atóm vodíka je čiastočne nahradený atómom fluóru, chlóru, jódu, astátu) je nahradený: majú antikatalytický; pri rozklade halónu sa tvoria radikály, ktoré spomaľujú horenie až do tej miery, že ho prerušia; majú nízky bod varu; sú mrazuvzdorné; nezanechávajú zvyšky po požiari; nevýhodou je, že sú toxické a neekologické, preto sa nesmú používať v uzavretých priestoroch, tlejúcich látkach a ľahkých kovoch; halóny sa používajú na hasenie požiarov horľavých kvapalín, elektrických zariadení pod prúdom a v motorových priestoroch.

Na vykonanie protipožiarneho zásahu slúžia zariadenia a prostriedky požiarnej ochrany. Na protipožiarny zásah sa navrhujú prístupové komunikácie, nástupové plochy, vnútorné a vonkajšie zásahové cesty a technické zariadenia (vodovody,
zariadenia na odvod spalín a tepla pri požiari, zariadenia brániace šíreniu požiaru, stabilné hasiace zariadenia, elektrická požiarna signalizácia). Za účelom efektívneho prvého protipožiarneho zásahu sa objekty vybavujú dostatočným množstvom ručných hasiacich prístrojov vhodného druhu.

Požiarne vodovody

· na hasenie požiarov sa najčastejšie využíva voda, ktorej zdroje môžu byť: prirodzené (rieky, potoky); viacúčelové (plavecké bazény, vodojemy, priehrady) a umelé (zámerne vybudované proti požiaru – požiarne vodovody, ktoré sú samostatné (s vlastným zdrojom) a závislé (nemajú vlastný zdroj) studne a nádrže

· vonkajšie požiarne vodovody slúžia na prívod požiarnej vody čo najbližšie k objektu; inštalujú sa na ne vonkajšie podzemné a nadzemné hydranty – armatúry na požiarne hadice

· vnútorné požiarne vodovody rozvádzajú vodu vnútri objektov a na nich sú osadené vnútorné požiarne hydranty


Elektrická požiarna signalizácia

· slúži na preventívnu ochranu objektov; opticky a akusticky signalizuje vznik a miesto požiaru

· pozostáva z: hlásiča požiaru (tlačidlový alebo samočinný), požiarnych slučiek (vedenie spája hlásič s príslušným vstupom do ústredne), ústredne (prijíma a vyhodnocuje elektrické signály hlásičov požiaru a vysiela informácie o svojich stavoch, ovláda zariadenia, ktoré bránia vzniku požiaru, prípadne vykonávajú protipožiarny zásah), signalizačnej linky ( spája doplňujúce zariadenie s príslušnými výstupmi z ústredne) a doplňujúcich zariadení (signalizačné zariadenie, diaľkový prenos informácií)


Stabilné hasiace zariadenia

· zvyšujú preventívnu ochranu pri začiatku požiaru; pozostávajú zo stabilného rozvodu, do ktorého sa dopravuje hasiaca látka zo stabilného rozvodu; podľa druhu hasiacej látky sa rozdeľujú na: vodné, halónové, práškové a kombinované


Ručné a pojazdné hasiace prístroje

· ručné sú s hmotnosťou od 1,5 kg do 20 kg; do činnosti sa uvádzajú tlakovou energiou, ktorú vzbudí hasiaca látka; môžu sa opakovane plniť

· pojazdné sú na kolieskach alebo podvozku

· podľa druhu hasiacej látky sa delia na: vodné, penové, vzduchopenové, halónové, práškové a snehové

· vhodnosť použitia hasiacich prístrojov sa určuje podľa triedy požiaru:


Trieda požiaru A – látky pevné, horiace plameňom alebo tlejúce (okrem kovov, drevo, papier, guma, slama)
Trieda požiaru B – látky kvapalné, horiace plameňom (benzín, olej, lieh)
Trieda požiaru C – látky plynné, horiace plameňom (metán, vodík, acetylén)
Trieda požiaru D – horľavé ľahké kovy s výnimkou alkalických kovov (horčík a jeho zliatin s uhlíkom)
Trieda požiaru E – látky triedy A,B,C alebo D pri súčasne zapojenom elektrickom prúde do 110 kV

4. PRAVIDLÁ POSKYTOVANIA PRVEJ POMOCI 

Prvá pomoc tvorí súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktoré sa môžu poskytnúť kdekoľvek a kedykoľvek a ktoré poslúžia na bezprostrednú pomoc pri náhlom postihnutí zdravia.

Kvalita prvej pomoci závisí od teoretických poznatkov a od praktických schopností a zručností. Jej súčasťou je privolanie lekárskej pomoci.


Uloženie postihnutého

· postihnutého môžeme podľa zranenia uložiť na pevnú podložku do týchto polôh:

1. stabilizovaná poloha – bezvedomie, zvracanie a krvácanie z úst, ohrozenie základných životných funkcií
2. poloha na chrbte – poranenie chrbtice, zlomeniny, zranenie trupu. Zabezpečíme priechodnosť dýchania – zakloníme hlavu
postihnutému a upevníme ju
3. poloha na chrbte pri šoku – zvýšime polohu dolných končatín, zraneného neprekladáme ani neprenášame


Obnovenie dýchania

Príčinou dusenia môže byť zapadnutý jazyk, vdýchnutie zvratkov, krvi, cudzích telies, poranenie mozgu, predĺženej miechy a hrudníka. Postihnutému priechodnosť dýchania zabezpečíme zaklonením hlavy v akejkoľvek polohe tela, vyčistením ústnej dutiny, uvoľnením šatstva na krku, hrudníku a bruchu. Pri otvorenom poranení hrudníka ranu vzduchotesne uzatvoríme priložením igelitovej rúšky na sterilnú gázu a prelepením leukoplastom. Poloha takto zraneného je sediaca, ak je v bezvedomí prevrátime ho na poranený bok. Vlastné obnovenie dýchania zabezpečíme umelým dýchaním:

· z úst do úst: zakloníme hlavu postihnutého, priložíme svoje ústa cez gázu (vreckovku) na ústa postihnutého, prstami stlačíme nos a vdýchneme do pľúc postihnutého, necháme postihnutého vydýchnuť a sledujeme pohyby hrudníka. Frekvencia vdychov je
12 až 14 krát za minútu.

· z úst do nosa: použijeme pri zranení úst, pričom ústa postihnutého treba zatvoriť

· z úst do úst i do nosa: používa sa pri úrazoch detí, vzduch vdýchneme do pľúc súčasne cez ústa i nos. Frekvencia vdychov je 20 – 24 krát za minútu, pričom vdychujeme menšie množstvo vzduch ako u dospelých – pozorujeme rozpätie hrudníka.


Obnovenie srdcovej činnosti

Ak nenahmatáme pulz na krčnej tepne, okamžite začneme s vonkajšou masážou srdca. Postihnutého uložíme na tvrdú podložku. Miesto masáže: dolná tretina prsnej kosti. Frekvencia masáže 60 krát za minútu. Ak zranený nedýcha, kombinujeme masáž srdca s umelým dýchaním: striedavo 3 – 4 krát zatlačíme hrudník, potom 2 – 3 krát silno vdýchneme do pľúc


Zastavanie krvácania

Podľa druhu krvácania:

· povrchové vlásočnicové – krv premoká, je červená, môže sa zastaviť samo, inak obviažeme obväzom
· žilové – krv vyteká, je tmavšia červená, nezastaví sa samo; obviažeme ho tlakovým obväzom
· tepnové – krv prerušovane strieka: stlačíme prívodnú tepnu, zastavíme tlakovým obväzom alebo škrtidlom; na niektorých častiach tela: krk hrudník, brucho, slabiny…krvácanie zastavíme priamym tlakom ruky na ranu prekrytú dostatočným množstvom gázy

Bezvedomie vzniká z viacerých príčin, ktoré sa môžu navzájom kombinovať. Za bezvedomie považujeme: ľahké bezvedomie, ťažké bezvedomie (kóma) a klinická smrť. Pri bezvedomí je dôležitá resustitácia, ktorá sa uskutočňuje formou umelého dýchania.

Šok

Šok vzniká následkom ťažkých poranení. Spôsobuje ho bolesť, strata krvi a tvorba škodlivých látok v poškodených tkanivách. Dochádza k poruchám krvného obehu, dýchania, látkovej výmeny. Príznaky: bledá pokožka, studený pot, chladné končatiny, nepokoj alebo apatia, rýchly, slabo hmatateľný tep, niekedy zvracanie. V prvom rade odstránime príčinu šoku (zastavíme krvácanie, znehybníme zlomeniny), uložíme zraneného do polohy na chrbte, zabezpečíme pokoj, zabalíme ho do prikrývky. Pri bezvedomí alebo zvracaní zraneného uložíme do stabilizovanej polohy. Pri šoku sa dodržiava tzv. 5T – 1. ticho (dostatočný
pokoj, vetranie); 2. teplo (zabrániť podchladnutiu postihnutého) 3. tíšenie bolesti; 4. tekutiny (nesmú sa podávať tekutiny!, navlhčíme ústa); 5. transport


Popáleniny

Sú poranenia spôsobené vysokou teplotou alebo chladom.. Môžu vzniknúť i pri poraneniach elektrickým prúdom a bleskom. Odev čo najšetrnejšie vyzlečieme, priškvarené časti odevu obstriháme. Popáleniny I. stupňa
(sčervenanie pokožky) chladíme studenou tečúcou vodou, obviažeme. Popáleniny II. stupňa (pľuzgiere) a popáleniny III. stupňa prekryjeme sterilným obväzom a obviažeme. Pľuzgiere neprepichujeme. Popálenej kože sa nedotýkame (možnosť infekcie).

Zlomeniny

Hlavným príznakom  zlomeniny je porucha tvaru v mieste zlomeniny. Prvá pomoc spočíva v neodkladnom a šetrnom ošetrení zlomeniny a to znehybnením zlomeniny. Zlomeninu dolnej končatiny znehybníme priložením dláh, alebo priviazaním k zdravej
končatine. Znehybníme kĺby nad a pod zlomeninou. Zlomenú hornú končatinu ohneme v lakti (90°), priložíme ju k hrudníku a priviažeme ju k nemu. Zlomeniny chrbtice znehybníme uložením zraneného na tvrdú podložku do polohy na chrbte.


Zasiahnutie elektrickým prúdom

V tomto prípade o ohrození života rozhoduje veľkosť elektrického prúdu. Životu nebezpečný prúd je pre jednosmerný prúd 25mA a pre obojsmerný prúd 10mA. Zasiahnutie elektrickým prúdom sa prejavuje miestnymi (sčervenanie pokožky v mieste vodiča) a celkovými účinkami (zovretie vodiča pod napätím), prípadne zastavením dýchania alebo srdcovej činnosti. Zásadou je
vypnúť zdroj elektrického napätia a prúdu a resustitácia. 



5. ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY HYGIENY PRÁCE

Hygiena práce je špeciálny lekársky odbor, ktorý študuje zákonitosti vzťahov medzi ľudským organizmom a pracovným prostredím. Výsledkom štúdia je vypracovanie takých noriem, ktoré zabezpečia dobrý zdravotný stav pracovníkov, vysokú  produktivitu a bezpečnosť práce. Zaoberá sa prevenciou pri navrhovaní: pracovných zariadení, pracovných priestorov, korektívnych zásahov, a kontrolou hygienických podmienok (napr. mikroklímy, osvetlenie pracoviska, hluku, vibrácie, prachu, toxických látok…) 

Vytvorenie optimálneho pracovného prostredia je významnou podmienkou pre dosahovanie vyšších výkonov nielen v práci, ale i vo vzdelávaní. Bližšie sa optimalizáciou vzťahov a väzieb v systéme človek – stroj – prostredie zaoberá ergonómia, medziodborová vedná disciplína o zákonitostiach ľudskej práce, ktorá s prihliadnutím na biologické vlastnosti ľudského organizmu hľadá možnosti prispôsobenia práce človeka a človeka práci.

Častou príčinou úrazov býva únava, ktorú môže vyvolať zácvik, dlhodobá namáhavá práca, stereotyp a iné faktory. Fyziologickou podstatou únavy pri pracovnom úkone je vznik vzruchu (podráždenie v nervových centrách), ktorý vyšle signál do svalu na pracovný úkon. Súčasne vzniká miestny vzruch (v nervových centrách miestne podráždenie), ktorý pretrváva vo forme
stopového procesu. Ďalší povel svalom prichádza, keď ešte doznieva miestne stopové podráždenie, ktoré sa týmto zosilňuje a tým sa zvyšuje funkčná pohyblivosť. Únava nastáva po 1 – 2 hodinách, ak práca trvá bez prestávky. Proces začína pôsobiť opačným smerom – pocit únavy. Únava sa prejavuje sčervenaním pokožky, potením, prudkým a rýchlym dýchaním a stratou
pozornosti.

Predchádzanie únavy:

· vyhýbame sa neočakávanému výraznému výkonu záťaže, zmeny pracovného tempa
· zvyšovanie výkonnosti zabezpečujeme primeranými nástrojmi po ergonomickej stránke
· dodržiavanie rytmizácie práce – pravidelné striedanie pracovných úkonov s mikropauzami
· pravidelne striedame prácu a oddych

Predmetom hygieny práce je pracovné prostredie, ktoré musí spĺňať potrebné hygienické požiadavky týkajúce sa fyzikálnych podmienok:


· farebnosť prostredia

Farebné rozlíšenie podporuje priestorové vnímanie, využíva sa na označenie nebezpečného miesta, rieši i osvetlenie, príťažlivosť prostredia a pracovnú pohodu – zvýšenie výkonu, zníženie úrazovosti. Správna farebná úprava prispieva k zníženiu zrakovej únavy, pomáha vytvoriť kladný vzťah k učeniu, k práci, zvyšuje čistotnosť a poriadok na pracovisku. Harmonické  usporiadanie farieb zvyšuje efektívnosť výkonu, nesúlad medzi farbami pôsobí tlmivo a nepriaznivo pôsobí na výkon. Za harmonické sa považujú také farby, pri ktorých je jedna farba neutrálna a druhá pestrá (modrá s bielou; čierna so žltou) alebo dve farby v tom istom tóne, ale odlišnej sýtosti. Vo všeobecnosti sa rizikové miesta (miesta, kde sa môže stať najskôr úraz) sa označujú oranžovou farbou (chemické látky, plynové potrubie­).


Z hľadiska bezpečnosti práce sa farby delia na :

farby bezpečia: studené farby – zelená a modrá
farby nebezpečia: teplé farby – žltá, oranžová a červená

· hlučnosť prostredia

Za hluk považujeme taký zvuk, ktorý svojou intenzitou nepriaznivo ovplyvňuje pohodu človeka svojimi nežiadúcimi a škodlivými účinkami. Hluk sa meria a hodnotí podľa príslušných hygienických predpisov, v ktorých sú určené najvyššie prípustné hodnoty hodnotu hluku a vibrácie na pracovisku.

Neočakávaný hluk pôsobí obzvlášť rušivo, najmä pri jemných pohyboch pri zrakovom vnímaní. Bežný hovor má hlasitosť okolo 60 dB, poškodenie sluchu nastáva ak hluk prevyšuje 90 dB. Pri hlasitosti do 80 dB sa nepreukázali poruchy sluchu, hoci rušivé vplyvy sú aj pod touto hranicou. Nadmerný  hluk pôsobí na pokles výkonu, aktivity, zvyšuje podráždenie, nervozitu, čo všetko
súvisí s nebezpečím úrazu Optimálne v učebniach by mala byť  hladina hluku od 45 do 50 dB.


· teplota prostredia

Teplota vzduchu musí zodpovedať  činnosti človeka v danom prostredí. Pri nízkych teplotách je nedostatočné prekrvenie kože
a pri vysokých teplotách je prekrvenie zvýšené. Účinok teploty nepociťujú všetci ľudia rovnako. Závisí to od telesnej konštitúcie, aklimatizácie, obtiažnosti práce a oblečenia. I napriek tomu sú isté hranice, v ktorých sa pracuje dobre a príjemne a v ktorých sa podáva najvyšší výkon.

Pre učebne je optimálna teplota prostredia od 18 do 21 º C. Dôležité je i vetranie a to kratšie a intenzívnejšie, pričom sa počíta výmena vzduchu od 2 do 5 m3 za 1 hodinu a na 1 osobu. Ideálna je klimatizácia. Za optimálnu vlhkosť vzduchu sa považuje hodnota od 40 do 65 %. Minimálny životný priestor na 1 človeka v učebni je od 1,2 do 2m2.


· osvetlenie pracoviska

Nesprávne osvetlenie spôsobuje únavu človeka a zhoršuje sa jeho výkon. Únava očí vyvolaná nesprávnym osvetlením sa prejavuje nepríjemnými pocitmi v očiach (pálenie, svrbenie) a pocitom všeobecnej únavy. Práca v tomto stave si vyžaduje väčšiu sústredenosť a vôľové vypätie, čím sa znižuje jeho výkon. Avšak nielen intenzita osvetlenia vplýva na výkon pracovníka, medzi ďalšie činitele patrí: druh svetla, spôsob osvetlenia, tvar svetelného zdroja, rovnomernosť osvetlenia, oslnenie a stálosť osvetlenia. Najvýhodnejšie býva denné svetlo. Na kvalitu svetla vplýva i farba stien – ich svetlou farbou sa dosiahne až o
25 % lepšie osvetlenie. Najčastejším zdrojom osvetlenia sú elektrické žiarovky (skresľujú zafarbenie prostredia) a žiarivky (široko zaužívané, ich kombináciou je možné celkom napodobniť denné svetlo – nevýhodné je ich kmitanie svetla).

Spôsoby osvetlenia:

· denné (prirodzené) a umelé – a to môže byť:

· priestorové (osvetľuje celý priestor) a miestne (na určitom pracovnom mieste); pričom oba spôsoby osvetlenia majú inú úlohu a nemôžeme ich navzájom zamieňať alebo nahradzovať; najvhodnejšie je oba spôsoby kombinovať

Oslnenie môže nastať vtedy, keď priamo v zornom poli pracovníka sú buď zdroje svetla (svetlo svieti priamo do očí) alebo veľmi
lesklé predmety. Vyskytuje sa pri nerovnomernom osvetlení priestoru – tmavá miestnosť a v nej príliš silné osvetlenie.

Pri dennom osvetlení je optimálne ak plocha okien v m2 = 30% podlahovej plochy. Za dostatočné osvetlenie v učebniach sa považuje v rozmedzí od 240 - 300 lux. Dobré osvetlenie chráni zrak, zabraňuje vzniku úrazu vyžaduje správnu intenzitu, správne umiestnenie svetelného zdroja a rovnomerné rozloženie svetla.



6. ZHRNUTIE POŽIADAVIEK BEZPEČNOSTI A HYGIENY PRÁCE 

Základnou požiadavkou je uvedomelá činnosť pri prevencii  úrazov a ochrane zdravia. Tak ako sme v kapitolách o bezpečnosti a hygiene práce vymedzili základné a všeobecné bezpečnostné a hygienické požiadavky vo vzdelávaní, v jej závere ich takto
sumarizujeme:

1. vytvárať a udržiavať vhodné pracovné podmienky
2. pripravovať a pomáhať realizovať bezpečnostné a hygienické opatrenia
3. opatrenia zaručujúce bezpečnosť a ochranu zdravia:

a) normatívne: (zákony, normy, predpisy, pokyny, príkazy)


· povinnosti zamestnávateľa

1) vytvárať podmienky pre bezpečnosť a zdravie pri práci
2) dodržiavať bezpečnostné predpisy, overovanie vedomostí z bezpečnostných predpisov, zaraďovanie pracovníkov so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav
3) rešpektovať požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pracovisku
4) preverovať stav na bezpečnosti a ochrany zdravia pracovisku


· povinnosti zamestnancov

1) dodržiavať bezpečnostné normy, predpisy, pokyny, príkazy...
2) upozorňovať nadriadených na nedostatky pri plnení požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia
3) absolvovať predpísané lekárske prehliadky
4) používať ochranné zariadenia a pridelené osobné ochranné pomôcky


b) organizačné : pri plánovaní práce, príprave práce

c) technické : bezpečnostná technika, podmienená ochrana (pracovník je ochotný spolupracovať s ochranným zariadením) a nepodmienená ochrana (nie je závislá od ľudského činiteľa - zariadenie je určitým spôsobom viazané na chod stroja)

d) výchovné: (výchovné pôsobenie na učiaceho sa vo vzdelávacom procese a bezpečnosť a ochranu zdravia chápať ako
logickú súčasť ich činností)

e) zdravotné a hygienické opatrenia: (dodržiavanie osobnej hygieny, zdravotná prevencia, pravidlá prvej pomoci, preventívne lekárske prehliadky)


súčinnosť všetkých opatrení - všetky opatrenia sa navzájom prelínajú a spolupôsobia