- K kognitivizácia - cieľ: naučiť osobnosť poznávať, myslieť, riešiť problémy
- E emocionalizácia - cieľ: naučiť osobnosť cítiť, prežívať
- M motivácia - cieľ: rozvoj záujmov, potrieb, túžob osobnosti a jej aktivít
- S socializácia - cieľ: naučiť osobnosť žiť v spoločnosti iných ľudí
- A axiologizácia - cieľ: progresívna hodnotová orientácia osobnosti
- K kreativizácia - cieľ: rozvoj tvorivého štýlu života osobnosti
Medzi činnosti, prostredníctvom ktorých sa rozvíjajú vyššie uvedené procesy osobnosti, patria:
- učenie sa, vzdelávanie
- práca
- sociálne činnosti
- hra
- umelecká činnosť
- odpočinok, relaxácia
Vzdelávaciu aktivitu v tradičnom vyučovaní predstavujú jednotlivé vyučovacie predmety so svojim obsahom a metódami. Medzi tieto vyučovacie predmety patrí aj technická výchova.
Kognitívne funkcie osobnosti sa rozdeľujú do taxonómií tak, aby vyjadrili hierarchické usporiadanie týchto funkcií, ktoré obsahujú nižšie a vyššie poznávacie funkcie:
- vnímanie (senzomotorika, percepcia)
- pamäť (vštepenie, uchovanie, spracovanie, vybavenie informácií)
- nižšie konvergentné procesy (definovanie, deduktívne a induktívne myslenie, analytické myslenie, jednoduchá príčinnosť javov)
- vyššie konvergentné procesy (syntéza, analogické myslenie, zovšeobec-ňovanie, aplikácia, zložitá príčinnosť)
- hodnotenie myslenia (hodnotenie v oblasti: racionálnej, estetickej, etickej; má ráz konvergentného alebo divergentného myslenia)
- tvorivé myslenie (rozvoj imaginácie, fantázie, fluencie, flexibility, originality, elaboratívneho myslenia)
Kognitivizácia v technickej výchove
- Kognitivizáciu osobnosti v technickej výchove môžeme dosiahnuť: metódami na zlepšenie technického myslenia a riešenia problémov pomocou heuristiky a algoritmov
- metódou tezaurov
- prácou s informačnými fondami
- metódami na rozvoj kognitívnych funkcií podľa taxonómií kognitívnych procesov
- ďalšími metódami
a.) metódy na zlepšenie technického myslenia a riešenia problémov pomocou heuristiky a algoritmov
V technickej výchove sa tieto metódy môžu uplatňovať najmä v samostatnej práci žiakov, ktorá je efektívnejšia vtedy, keď žiaci pri riešení problémov sa učia algoritmickými a heuristickými metódami. Určité algoritmy sa používajú pri rozoberaní alebo skladaní rôznych predmetov; napríklad pri demontáži a montáži osvetlenia bicykla, pri práci s elektrickými stavebnicami - zapájaní elektronických prvkov do obvodov a podobne.
Heuristika sa od algoritmu líši v tom, že obsahuje krok tvorivej práce. V odbornej literatúre je veľa druhov heuristických metód. Napríklad Zelina uvádza heuristiku DITOR, ktorá sa skladá z týchto krokov (ZELINA, 1996):
