najprirodzenejší spôsob a prostriedok, ktorý učiteľ používa na rozvoj
osobnosti žiaka. Vo vedení rozhovoru má byť učiteľ profesionálom, čo
predstavuje:
- dobré rétorické schopnosti (využíva nonverbálny prejav, uvedomuje si či chce pôsobiť na kognitívnu stránku osobnosti žiaka alebo jej citovú zložku, má svoju filozofiu výchovy a tá sa odráža v komunikácii, rozhovorom vedie žiaka k objavovaniu sveta, neustále sa v komunikácii zdokonaľuje)
- príprava na rozhovor (plán rozhovoru, poznanie osoby, čas miesto rozhovoru)
- pozitívny začiatok rozhovoru (záleží na dobrom a pozitívnom začiatku, vytvára prvý dojem)
- vymedzenie problému (treba definovať tri veci: tému rozhovoru, očakávania, organizovanie rozhovoru - jeho dynamiku)
- nerobiť predčasné závery
- stavať na potencionalitách žiaka (byť optimistom, aby sme žiaka mohli pochváliť, v niečom povzbudiť, tak jeho potencionality môžeme nachádzať v troch oblastiach: 1. múdrosti, schopnosti, inteligencie; 2. prijímania a produkovania krásna; 3. konania dobra, oblasti etickej a hodnotovej)
- rozhovor usmerňovať k cieľom, pričom treba byť ofenzívny
- formulovanie otázok rozhovoru (otázky rozhovor dynamizujú, majú byť stručné a jasné)
- umenie počúvať (sústreďujeme sa na žiaka, ktorého počúvame, všímame si jeho znenie hlasu, mimiku, obsah, formu komunikácie, prečo to hovorí s akým citovým podtónom, treba mu dať najavo, že mu rozumieme)
- reč tela (sledovanie reči tváre a tela nám slúži ako : 1. diagnostický nástroj a 2. prostriedok na zmenu osobnosti
prostredníctvom jej pohybových mimických prejavov)
e.) metódy na zmenu klímy v skupine: zmenu klímy v skupine alebo triede môžeme dosiahnuť mnohými metódami, ktoré môžu mať podobu:
- empatie (vidieť očami iných, hovoriť iným ako ich chápeme)
- srdečnosti (ohľaduplnosť, priateľské vzťahy, máme radi každého, dokážeme akceptovať každého aj keď sním nesúhlasíme)
- autentickosti (úprimnosť vo vzťahoch)
- konkrétnosti (nepoužívame všeobecné, mnohoznačné výrazy, hmlisté charakteristiky)
- iniciatívy (iniciujeme riešenia - ako ďalej)
- bezprostrednosti (hovoríme jasne bez okľúk)
- otvorenosti ( aby boli žiaci otvorenejší, musíme tak urobiť i my, žiadame od žiakom, aby hovorili čo si myslia a cítia a tak isto sa chováme i my)
- akceptácie citov (dovoľujeme city žiakov naplno prežívať, nenútime ich aby sa cítili za naše city zodpovední)
- konfrontácie (žiakom sa nevyhrážame, nezdôrazňujeme svoju autoritu)
- sebapoznaní (skúmame svoje konanie, podnety iných prijímame, rady druhých sú príležitosťou k sebapoznaniu a sebakorekcii).
Učiteľ technickej výchovy navodzuje určitú atmosféru, či už vedome alebo nevedome, svojim postojom žiakov aktivizuje, alebo naopak. Keď sa vyjadruje odmietavo, vážne, ironicky alebo humorne, žiakom sprostredkúva svoje hodnotiace súdy a postoje nielen slovami, ale i mimikou. Môže tak vzniknúť prenos názorov a postojov, podoba intelektuálnych i motorických zručností a hlavne neuvedomelé odpozorovávanie mimiky. Žiak napodobňuje učiteľa, jeho reč a výrazové prostriedky jeho slovníka. Napodobňuje jednanie s ľuďmi, vystupovanie, zachádzanie s technikou, spôsob práce s materiálom, plánovitosť a pracovitosť učiteľa. Absorbuje tak do rysov svojej osobnosti charakterové rysy, intelektuálne úkony, často i spoločenské, kultúrne a iné vzťahy.
Axiologizácia v technickej výchove
Axiologizácia znamená hodnotovú výchovu, alebo výchovu k hodnotám. Vo výchove budujeme hodnotiaci proces osobnosti žiaka, v ktorom žiak zvažuje každý prvok, ktorý zažíva, volí ho alebo odmieta. Rozvíjanie hodnotenia sa môže diať v troch oblastiach:
- racionálne hodnotenie: kde sú základné otázky, či je niečo dobre vyriešené, napísané, povedané, či je formulácia alebo riešenie správne alebo nie
- etické hodnotenie: odpovedá na niečo, čo je dobré a čo nie
- estetické hodnotenie: hodnotíme estetický rozmer deja, veci, produktu
Rozvíjanie hodnotiaceho myslenia má štyri vývojové etapy (ZELINA, 1996):
- reflexívne, globálne hodnotenie: žiadame, aby žiaci reflexívne hodnotili, aby povedali svoj dojem v termínoch dobrý - zlý, pekný - škaredý, správny - nesprávny; takéto hodnotenie sa rozvíja v predškolskom veku
- hodnotenie na báze kritérií: nepýtame sa len na celkové hodnotenie, ale aj posúdenie, pričom kritériá môžu mať rôznu podobu od exaktne verifikovaných dôkazov až po kritériá založené na subjektívnej mienke
- hodnotenie na báze kritérií s ich váhou: škálovanie - ako hodnotíš výrobok spolužiaka - koľkými bodmi na stupnici 1 - 10, alebo, čo je cennejšie, pekný výrobok bez účelnosti alebo naopak nie celkom pekný, ale účelný a podobne
- hodnotenie spojené s diskusiou, argumentáciou: kde si žiaci preskúšajú svoje schopnosti komunikácie a vedenia dialógu, argumentácie a dokazovania, sebaovládania, schopnosti argumentácie a podobne.
Vo výchove má významné miesto aj výchova k ľudským právam, mieru a právam dieťaťa. Z hľadiska technickej výchovy je napríklad dôležité právo na zdravé životné prostredie, čo môžeme dosiahnuť rôznymi inscenačnými, situačnými metódami, rozhovormi, besedami z hosťami, literárnymi textami a podobne. Ďalej môžeme zahrnúť právo na prácu, rovnoprávnosť ľudí, boj proti chudobe, právo na štrajk, sloboda tlače, právo na patentovanie, taktiež pozitívny vzťah k práci a úctu k jej výsledkom a podobne.
