Tvorivosť sa prejavuje v každej činnosti človeka a prejavuje sa v rôznych oblastiach vedeckej, umeleckej, technickej a iných. Základom metódy rozvíjania tvorivosti u žiakov je tvorenie divergentných úloh, alebo transformácia konvergentných na divergentné. Napríklad navrhnúť a vyhotoviť formu na odlievanie; čo nemá jednoznačný výsledok, žiak môže použiť rôzny materiál - drevo, sadru, rôzny tvar, rôzne použitie a podobne. Metódy na rozvoj tvorivosti môžeme rozdeliť do týchto skupín (ZELINA, 1996):
- tvorenie divergentných úloh
- vyučovacie metódy podporujúce tvorivosť: problémové vyučovanie, objavujúce vyučovanie, projektové vyučovanie, výskumno - bádateľské vyučovanie a podobne
- metódy na rozvoj vnímania, senzitivity
- metódy na rozvoj fantázie, predstavivosti, obrazotvornosti
- metódy na rozvoj fluencie, flexibility, originality a elaborácie pri myšlienkovej produkcii, vrátane tvorenia analógií, dopracovania myšlienok, vypracovanie detailov, premyslenie dôsledkov
- metódy zlepšovania tvorivého hodnotenia
- heuristické metódy, ako metódy tvorivého riešenia problémov
V technickej výchove môžeme použiť rôzne metódy na rozvoj tvorivosti, napríklad:
a.)metóda PHILIPS 66: základom je 6 účastníkov v skupine, ktorí diskutujú 6 minút o probléme na danú tému. Problém musí byť primeraný tak, aby sa rozširovali poznatky žiakov. Táto metóda učí žiakov rýchlo produkovať a rozhodovať sa, cvičí tvorivosť.
b.) HOBO metóda: obohacuje predchádzajúcu o samoštúdium ako súčasť heuristického prístupu. Má tento postup:
- príprava problémov
- výber z predložených problémov
- samoštúdium problémov
- diskusia v skupine
- diskusia v pléne, hovorcovia skupín prednesú svoje závery
c.) heuristická metóda Polyu: Polya popisuje päť základných krokov pri úlohách typu objavovania:
- vymedzenie a porozumenie problému
- vypracovanie návrhu riešenia
- realizácia plánu
- riešenie, nájdenie výsledku riešenia
- reflexia - úvaha nad riešením, využitie riešenia
Metóda sa opiera o tri základné zásady:
- aktívnosti: žiaci sami objavujú, hľadajú, riešia
- motivácie: žiaci získajú vlastný vnútorný záujem o riešenie úloh
- postupnosti fáz: žiaci postupujú podľa krokov heuristickej schémy, a tak si sami organizujú svoje myslenie, učia sa regulácii a autoregulácii, čo je základná požiadavka sebadisciplíny
