OBSAH VZDELANIA
1. KONKRETIZÁCIA OBSAHU VZDELANIA
2. VÝBER UČIVA
3. USPORIADANIE UČIVA
Obsah vzdelania a s ním súvisiace otázky sú predmetom skúmania didaktiky. Odborníci zaoberajúci sa touto problematikou sa snažia neustále rozširujúce sa ľudské poznanie premietnuť do vzdelania. Ide o úlohu veľmi náročnú, pretože vzdelanie nie je len
množstvo vedomostí určených na osvojenie vo vyučovacom procese.
Vzdelanie je prvotným dôvodom vstupu dvoch významných činiteľov do vyučovacieho procesu:
- subjekt vyučovania: predstavuje ho učiteľ, ktorý zámerne, plánovito, sústavne a cieľavedome pôsobí na žiaka, aby
ho systematicky vzdelával a vychovával - objekt vzdelávania: predstavuje ho žiak, ktorý si vo vyučovacom procese osvojuje vedomosti, zručnosti, návyky, rozvíja poznávacie procesy a formuje svoju osobnosť
Výsledkom vyučovacieho procesu je vzdelanie získané vo vyučovacom procese. Z tohto hľadiska vzdelanie môžeme považovať za relatívne ukončený proces. Na vyučovací proces však pôsobia ďalšie činitele, z ktorých za najvýznamnejšie považujeme:
- vyučovacie metódy - cesty, spôsoby ako dosiahnuť cieľ vyučovacieho procesu
- vyučovacie zásady - požiadavky na priebeh vyučovacieho procesu
- organizačné formy - organizácia vyučovacieho procesu
- materiálne prostriedky - predmety, pomocou ktorých sa realizuje činnosť vyučovacieho procesu
Ciele vyučovacieho procesu tvoria istú hierarchiu. Ich usporiadanie opisuje Turek v Didaktike odborných predmetov (TUREK, 1990)
1. spoločenské ciele - stoja v hierarchii cieľov najvyššie, pričom sú najvšeobecnejšie a najabstraktnejšie. Informujú širokú verejnosť o vyučovacom procese a zároveň umožňujú, aby spoločnosť mohla klásť požiadavky na školstvo
2. inštitucionálne ciele - reprezentujú požiadavky na jednotlivé typy škôl, ciele vyučovacích predmetov a ich tematických celkov
3. špecifické ciele - stoja najnižšie a predstavujú vyučovacie ciele jednotlivých tém učiva a vyučovacích jednotiek. Špecifické
ciele ďalej rozdeľujeme na:
- a. vzdelávacie
- b. výchovnovzdelávacie
- c. rozvíjajúce
Vzdelávacie ciele sú zamerané na kognitívne procesy a musia byť:
- a. konzistentné - nižšie ciele podriaďujeme vyšším
- b. primerané - zosúlaďujeme požiadavky cieľov s možnosťami a schopnosťami žiakov, učiteľov a reálnymi požiadavkami vyučovacieho procesu
- c. vyjadrené v pojmoch žiackych výkonov - konečný stav, ktorý sa má u žiaka dosiahnuť, musíme vopred stanoviť
- d. jednoznačné - nesmieme pripúšťať viacznačný význam cieľov, či už pedagógom alebo žiakom
- e. kontrolovateľné - dosiahnutý stav u žiakov môžeme porovnávať so stanovenými cieľmi
- f. rešpektujúce taxonómiu kognitívnych cieľov - musíme mať na zreteli úrovne osvojenia učiva, ktorými sú: zapamätanie, porozumenie, použitie poznatkov v typických situáciách a problémových situáciách
Výchovnovzdelávacie ciele sú zamerané na formovanie vzťahu k svetu. Učiteľ vo vyučovacom procese vedie žiakov k tomu, aby stanovené hodnoty prijímali, reagovali na ne, akceptovali ich, integrovali a zvnútornili sa s nimi.
Vzdelávacie ciele sú zamerané na všestranný rozvoj osobnosti ako predpoklad sebavýchovy a sebavzdelávania. Zabezpečujú predovšetkým rozvoj záujmov a potrieb žiaka, jeho pamäti, reproduktívneho a tvorivého myslenia, racionálneho učenia.