Z cieľov vyučovacieho procesu vychádza obsah vzdelania, ktorý je jeho významným prvkom. Do obsahu vzdelania zaraďujeme nielen poznatky, schopnosti, ale i charakterové, citové, vôľové a telesné vlastnosti. Obsah vzdelania podľa Pařízka (PAŘÍZEK, 1984) je daný zo spoločenského a pedagogického hľadiska:

• zo spoločenského hľadiska je dôležitá požiadavka spojenia školy zo životom. S rozvojom spoločnosti sa kladú i vyššie nároky na obsah vzdelania, ktorý musí byť zostavený a usporiadaný tak, aby vyhovoval požiadavkám spoločnosti. Učiteľ sa musí usilovať, aby učivo žiaka obohatilo vedomostne a zároveň ho pripravilo pre život a prácu v spoločnosti. Poznatky, ktoré učiteľ žiakom prináša musí spájať s potrebami spoločnosti. Vtedy majú žiaci možnosť skutočne prežívať, vidieť zmysel poznatkov a ich uplatnenia v spoločenskej praxi. Obsah vzdelania je podmienený zo spoločenského hľadiska socializačnou funkciou vzdelania, čiže prípravou žiaka na zaradenie do spoločnosti a profesijnou funkciou.
• z pedagogického hľadiska musí byť obsah vzdelania prispôsobený psychickým a fyzickým predpokladom a schopnostiam. Z tohto hľadiska je pre obsah vzdelania dôležitá formatívna funkcia vzdelania - rozvoj kognitívnych procesov, i výchovná funkcia vzdelania - rozvoj vzájomných vzťahov. Vzdelanie vytvára predpoklady pre zvládnutie prípadného ďalšieho vzdelávania alebo vykonávanie istej odbornosti v praxi.
  

Obsah vzdelania je daný druhom vzdelania. V zásade môžeme vzdelanie rozdeliť podľa hľadiska horizontálneho a vertikálneho.

Z hľadiska horizontálneho na:

• všeobecné, ktoré vymedzuje základné vedomosti a orientáciu v oblastiach vedy, techniky a kultúry. Obsahuje dôležité poznatky, schopnosti pre každého člena spoločnosti. Je východiskom pre ďalšie vzdelávanie.
• technické, ktoré zahŕňa osvojenie si základných technických vedomostí, zručností a poznatkov o výrobných odvetviach. Zaraďujeme sem i výpočtovú techniku.
• odborné, ktoré vymedzuje sústavu vedomostí, zručností, vlastností a návykov na vykonávanie určitej kvalifikovanej práce.

Z hľadiska vertikálneho je vzdelanie:

• základné
• stredoškolské
• vysokoškolské

Jednotlivé druhy vzdelania sa z obidvoch hľadísk navzájom prelínajú a majú zastúpenie v rôznej miere podľa druhu školy a jej zamerania.

Podľa Mojžíška je vzdelanie didaktickou kategóriou a ako uvádza vo Všeobecnej didaktike Petlák (PETLÁK, 1997), tvoria ho:

1. fakty - informácie, poučky, systémy poznatkov jednotlivých vied, ktorým má žiak porozumieť, ktoré má zvládnuť, zapamätať si a používať v praxi. Vyučovaním sa tieto fakty stávajú vedomosťami.
2. výkony - činnosti, operácie, aktivity, ktoré má žiak zvládnuť, ktorých princípy má poznať a používať v praxi pri riešení úloh. Vyučovaním sa stávajú zručnosťami.
3. poznávacie procesy - myslenie, tvorivosť, pozornosť a podobne. Sú rozvíjané postupne od menej náročných až k zložitým. Vyučovaním sa z nich stávajú intelektuálne vlastnosti.
4. svetonázorové súdy, poznatky, poučky, hodnoty - z filozofie, politiky, morálky, estetiky a podobne. Zmyslom vyučovania je rozvíjať aj postoje k rôznym javom v spoločnosti, aj k sebe samému.

Z toho, čo sme doposiaľ napísali môžeme usudzovať, že obsah vzdelania závisí od:

• potrieb a perspektív spoločnosti s cieľom socializácie objektu vzdelávania do spoločnosti
• predpokladov a schopností  objektu vzdelávania
• druhu vzdelania a cieľov vyučovacieho procesu, do ktorého objekt vzdelávania vstúpi

Teda za podmienky transformácie faktov na vedomosti, výkonov na zručnosti, poznávacie procesy na intelektuálne schopnosti a svetonázorové súdy, poznatky, poučky, hodnoty na postoje k javom, ku skutočnosti a k sebe samému.