Obsah vzdelania je konkretizovaný v základných školských dokumentoch, ktoré vydáva ministerstvo školstva. Tieto dokumenty majú normatívny charakter a sú záväzné pre všetky typy škôl. Obsahujú schvaľovaciu doložku Ministerstva školstva SR s dátumom uvedenia do praxe. Patria k nim: učebné plány, učebné osnovy, vzdelávacie štandardy a učebnice.
Učebné plány sú školským dokumentom vydávaným ministerstvom školstva. Pri ich tvorbe sa prihliada na harmonický rozvoj osobnosti žiaka. Sú koncipované tak, aby bola zachovaná postupnosť a nadväznosť. Určujú v jednotlivých postupových ročníkoch zoznam predmetov s týždenným a celkovým počtom hodín. Predmety sú uvádzané ako:
a. povinné, ktoré podľa obsahového hľadiska môžu byť :
- spoločenskovedné
- prírodovedné
- jazykovedné
- matematickovedné
- etickovedné
- estetickovedné
- telovýchovné
- technického zamerania
b. voliteľné, môže byť uvedená podmienka počtu voliteľnosti predmetov
c. nepovinné, odporúčané, alebo výberové
Učebné osnovy tvoria hlavnú časť školských dokumentov a plnia funkciu programovú, orientačnú a normatívnu. Určujú sa pre každý predmet osobitne a vymedzujú poňatie vyučovacieho predmetu, jeho obsah a rozsah v jednotlivých postupových ročníkoch. Nadväzujú na učebné plány a majú dve časti. V prvej časti - preambule sú rozpísané ciele a úlohy predmetu, jeho význam, štruktúra učiva, význam tematických celkov, zdôraznenie medzipredmetových vzťahov a podobne. V druhej časti je taxatívne vymedzený obsah a rozsah učiva záväzný pre učiteľov. Učebné osnovy sú spracované podľa didaktických zásad, najmä zásad systematickosti, primeranosti, vedeckosti, spojenia teórie s praxou, ale i trvácnosti. Pretože jednotlivé vyučovacie predmety majú rozdielny obsah, uplatňujú sa pri osnovaní učiva v učebných osnovách viaceré koncepcie. Ide najmä o lineárne osnovanie, pri ktorom sa učiteľ k už preberanému učivu nemusí vracať, pretože to nie je nevyhnutné pre pochopenie iného nového učiva. Iným osnovaním je cyklické osnovanie, kedy učiteľ opakuje učivo v istých cykloch, ale vždy na vyššej úrovni. Špirálovité osnovanie znamená pre učiteľa, že sa k preberanému učivu vracia, vychádza z neho, sústavne ho rozširuje a obohacuje. Podľa obsahu predmetov a aj veku žiakov, čiastočne prevláda rôzne osnovanie, ktoré nevystupuje v čistej podobe, ale vytvárajú istú syntézu.
Vzdelávacie štandardy precíznejšie a jednoznačnejšie vymedzujú obsah učiva jednotlivých premetov. Pozostávajú z obsahového a výkonového štandardu. Obsahový štandard obsahuje záväzné učivo, nazývané tiež jadrový obsah predmetu. Stanovuje tiež faktografické vedomosti, spôsobilosti a zručnosti. Výkonový štandard je normou pre žiaka, predpisuje aké výkony a spôsobilosti má žiak vedieť a v akom rozsahu. Vzdelávacie štandardy nepovažujeme za maximum, skôr za minimum, čím sa vytvára možnosť pre kreatívnu prácu učiteľa pri dotváraní záväzného učiva.
Poznanie základných školských dokumentov je veľmi dôležité pre prácu učiteľa a z hľadiska uplatňovania medzipredmetových vzťahov priam nevyhnutné. Učiteľ na základe ich preštudovania zistí, čo si žiaci osvojili, načo má nadviazať, kam smeruje jeho
súčasné vyučovanie. Analýza týchto materiálov je jedným z nevyhnutných krokov, ktoré musí učiteľ urobiť pri správnom uplatňovaní medzipredmetových vzťahov.
