referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboslava
Piatok, 20. septembra 2019
Obsah vzdelánia
Dátum pridania: 10.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Derechura
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 434
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 21m 40s
Pomalé čítanie: 32m 30s
 
2.

Výber učiva

Neustálym vývojom spoločnosti sa zvyšujú požiadavky na vzdelanie, jeho obsah a tým aj na výber učiva. V tomto dôsledku sa predlžuje dĺžka vzdelávania, zvyšuje sa jeho intenzita, hľadajú sa cesty k efektívnosti vzdelávania. Na jednej strane je snaha prostredníctvom učiva sa priblížiť čo najviac k úplnosti obsahu vzdelania a na druhej strane sú kritické ohlasy na veľké množstvo učiva vedúce k preťažovaniu žiakov a ich nezáujmu o učivo. Kompromis obidvoch strán by nám mohol dať odpoveď na optimálny výber učiva, ktorý nechápeme dogmaticky, ale relatívne, čo znamená, že v istom čase je určitý výber učiva pre určitú vekovú kategóriu žiakov. Prístupy k výberu učiva sú rôzne a z historického vývoja vyberáme tie najdôležitejšie (BAJTOŠ, PAVELKA, 1999):

a) Didaktický materializmus, alebo encyklopedizmus, ktorého zástancom bol Komenský. Podľa tejto teórie učivo tvoria široké poznatky z jednotlivých vied. Zástancovia kladú dôraz na osvojenie veľkého množstva vedomostí, využívajúc pri tom
pamäťové učenie, bez pochopenia súvislostí a praktickej využiteľnosti.

b) Didaktický formalizmus, jeho hlavými predstaviteľmi bol Kant, Diersterwerg, Pestalozzi. Podľa tejto teórie sa učivo pokladá za prostriedok slúžiaci rozvoju schopností a záujmu žiakov a za hlavné kritérium výberu vyučovacích predmetov pokladajú ich formálno - rozvíjajúcu hodnotu.

c) Didaktický pragmatizmus, jeho hlavným zástancom bol Devey, podľa ktorého si má sám žiak určiť množstvo a kvalitu vyučovania, pretože činnosť žiaka podlieha jeho inštinktom a záujmom.

d) Exemplarizmus, jeho hlavný predstaviteľ Scheuerl zastáva názor, že explózia informácií nemá skresľovať celkový pohľad na svet a učivo sústreďuje na exemplárne bod jednotlivých vyučovacích predmetov. Žiaci by sa mali učiť postupné procesy.

e) Funkcionálny materializmus je charakteristický pre socialistické školstvo a podľa neho sa zdôrazňovala jednota materiálneho a formálneho aspektu učiva. Základom pre výber učiva bolo, aby sa u žiakov utvorilo vedecké poznanie podľa marxisticko - leninského svetonázoru. Učivo i školstvo bolo jednotné a spolitizované.

Výber učiva je náročný a neustále aktuálny problém, najmä pre neustály rast poznatkov, nové vedné odbory, zasahovanie techniky do vyučovania a podobne. U nás je známa teória základného učiva, ktorú rozpracoval Otakar Chlup v polovici minulého storočia. Chlup kritizoval obsah učiva, ktorý považoval za neprimeraný, predimenzovaný a nerozvíjajúci schopnosti žiakov. Ďalej jeho kritika smerovala k nadmernému zaťažovaniu žiakov, nedostatočnému  prepojeniu učiva, prílišnou intelektualizáciou. Nešlo mu len o redukciu učiva, ale i zmenu chápania na učivo, ktoré má viesť žiakov nielen k vedomostiam, ale i k činnostiam a k rozvoju myslenia. Z rôznych teórií výberu učiva je zrejmé, podľa čoho sa má učivo vyberať, ale v praxi sa výber učiva ťažšie realizuje, pretože vyučovacích predmetov je veľa a každý má svoje špecifiká. Teóriu základného učiva, ale môžeme považovať za prínos k hľadaniu optimálneho výberu učiva. Podstatu pri výbere učiva určuje viacero faktorov. Sú nimi aktuálne potreby spoločnosti a jej perspektívou, jednotlivé vedomosti vedieť, chápať, používať a tiež vedieť analyzovať, syntetizovať, hodnotiť, pričom je potrebná pozornosť, záujem a isté senzomotorické zručnosti. Týmito spojitosťami sa jednotlivé časti učiva majú podporovať.

3. Usporiadanie učiva

S výberom učiva súvisí i jeho usporiadanie. Jednotlivé časti vybraného učiva tvoria sústavu prvkov učiva, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Tvoria štruktúru učiva, pričom sú v nej funkčne spojené a časovo nadväzujúce. Zároveň sú usporiadané na základe didaktických zásad, z ktorých najdôležitejšie sú:

  • zásada postupnosti - požiadavka na usporiadanie učiva od jednoduchého k zložitejšiemu
  • zásada primeranosti - požiadavka na obsah a rozsah učiva primeraný k biologickým schopnostiam žiakov
  • zásada sústavnosti  - požiadavka na rovnomerné rozloženie učiva
  • zásada trvácnosti - požiadavka na aplikovateľnosť učiva a jeho využitie v činnosti

 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.