1. pojmová analýza má svoju podstatu vo vytvorení logickej pojmovej štruktúry v danom učive. Vychádza zo známych, už osvojených pojmov pomocných a rozširujúcich, pokiaľ je to v konkrétnej učebnej situácii účelné. Rešpektuje hierarchiu pojmov podľa miery ich všeobecnosti - pojmy všeobecné a zvláštne, nadradené a podradené. Pretože s danými pojmami bezprostredne súvisia i vzťahy medzi nimi, môžeme rovnakým spôsobom analyzovať aj tieto vzťahy. Pri pojmovej analýze predpokladáme dobrú orientáciu v základnom učive, ktoré býva definované ako učivo kľúčové, ktoré musia žiaci zvládnuť, aby mali na čom zakladať ďalšie učenie a vzdelávanie v ďalších témach, iných predmetov, v nasledujúcich ročníkoch. Všetci žiaci by mali toto učivo zvládnuť i keď v rozdielnej kvalite priamo v škole. Na základné učivo nadväzuje učivo prehlbujúce a rozširujúce alebo pomocné, či doplnkové.
2. operačná analýza predstavuje analýzu činností a operácií, ktoré musia učiteľ a žiaci s učivom uskutočňovať, aby si ho žiaci osvojili, alebo aby sa dosiahol cieľ vyučovacieho procesu. V operačnej analýze dominuje skutočnosť, že učivom sú nielen vedomosti ako informácie, ale i zručnosti ako činnosti. Operačná analýza vyplynie najčastejšie z rozboru učebných úloh a pracovných námetov, ktoré si učiteľ pre žiakov k danej látke pripraví, pripadne voľbou týchto úloh a námetov učiteľ prezentuje svoj didaktický zámer z hľadiska učebných aktivít a zapojenia žiakov.
3. analýza učiva z hľadiska medzipredmetových vzťahov je nutným predpokladom zaistenia prirodzených nadväzností učiva. V širšom slova zmysle ide v nej o rozbor časovej i obsahovej nadväznosti - kontinuity - učiva v rámci učebného plánu i osnov a to:
- v ročníku: horizontálne medzipredmetové vzťahy
- v priebehu celého štúdia: vertikálne medzipredmetové vzťahy
Táto analýza predpokladá hlboké analyticko - syntetické spracovanie učiva vo vyučovacích predmetoch, ktoré obsahovo a metodologicky súvisia. Vzhľadom na to, že učivo sa predstavuje vo všetkých súvislostiach v integrovanej podobe, je poznávanie žiakov reálnejšie, žiaci chápu učebnú látku lepšie a osvojujú si učivo nielen verbálne, pamäťovo, ale skutočne použiteľným spôsobom. Prakticky to znamená, že učiteľ musí byť dôkladne oboznámený s učebnými osnovami, mal by pri preberaných témach vedieť kedy, v akých predmetoch a do akej miery boli preberané podobné témy, ako je možné získané vedomosti, zručnosti a schopnosti využívať v ďalšom učení, prípadne do akej miery a v akej kvalite musí byť učivo zvládnuté, aby žiaci boli schopní naviazať ďalšiu, spravidla náročnejšiu látku.
Poznanie štruktúry učiva je jedných z prvých krokov vedúcim k uplatňovaniu medzipredmetových vzťahov, ktoré existujú na základe funkčnej spojitosti a časovej nadväznosti prvkov učiva v jednotlivých predmetoch. V nich sa premietajú poznatky vedných odborov, čím sa vlastne svojim spôsobom integrujú. Potom jednotným hľadiskom pri výbere poznatkov do predmetu je integrácia vied alebo praktická činnosť. Usporiadané prvky učiva v predmete tiež musia vytvárať štruktúru. V jej rámci sa vytvárajú vnútropredmetové vzťahy. Pochopenie štruktúry učiva, štruktúry poznatkov má význam pri rozvíjaní zručností žiakov. Ak žiak pochopí podstatu jedného javu v učive, ľahšie túto skúsenosť prenesie na nové javy. Má ich možnosť porovnať a zhodnotiť. Z porovnania vyvodiť podobnosti alebo odlišnosti javov. Čo je dôležité pre rozvoj myslenia žiaka, jeho tvorivých schopností a schopnosti učiť sa. Pochopenie súvislostí medzi vedomosťami umožňuje osvojovať si ďalšie vedomosti. Zručnosti, ktoré súvisia s vedomosťami sú veľmi dôležité a tvoria podstatnú časť niektorých predmetov - laboratórne práce, technická výchova.
Štruktúra učiva je dôležitá pri pochopení vzťahov medzi vecami a javmi. Z parafrázovania Komenského požiadavky to znamená, že je nevyhnutné menej učiť, vyučovať menej učiva, ale vo väčšej hĺbke s dôrazom na širšie súvislosti. I pri jednoduchom poznatku je potrebné ho spájať s novými javmi a podmienkami pre umožnenie praktickej aplikácie vedomostí a to nielen v rovnakých podmienkach, ale i v zmenených.
