-  podmieňuje osvojenie učiva
-  uľahčuje osvojenie učiva

b) vedomosti z jednotlivých vyučovacích predmetov sa vzájomne ovplyvňujú tak, že poznatky vo všetkých koordinujúcich predmetoch sa vzájomne spájajú a integrujú, čo umožňuje vystihnutie javu v širších súvislostiach a do väčšej hĺbky


Uplatňovanie vedomostí z predmetu jedného do predmetov ďalších je javom, ktorý sa prejavuje vo vyššej vzdelanostnej úrovni, jej celkových vedomostí a zručností i v kvalite myšlienkových procesov a spôsobu myslenia. Medzipredmetové vzťahy vytvárajú širšie logické súvislosti, nielen príčinné vzťahy, ale i rozvoj myslenia, motivácie, zvyšujú úroveň a účinnosť vyučovacieho procesu.

a.)  Pedagogické riešenia medzipredmetových vzťahov

Vytváranie vzťahov vyučovacími medzi predmetmi je významnou úlohou pedagogickej praxe. Táto problematika nie je nová. Zaoberal sa ňou Erazmus Rotterdamský, ktorý sústredil obsah vzdelania okolo jazyka, Ján Ámos Komenský vo svojich pansofistických dielach, Henrich Pestalozzi so svojimi základnými prvkami celého poznania - číslo, slovo, tvar a ďalší.

Riešenie vychádza zo zákonov dialektiky, logiky, vedeckého poznania, praktických skúseností a podobne. Na týchto základoch sú výsledky celospoločenského poznania a praxe premietané do vyučovacích predmetov, do učiva. Pri výbere obsahu vzdelania sú rešpektované viaceré hľadiská, ktoré ho ovplyvňujú (PETLÁK, 1997) :

o Historické hľadisko : pri koncipovaní obsahu každého vyučovacieho predmetu sa prihliada na minulosť, jeho prínos pre rozvoj jedinca, v porovnaní s minulosťou ďalšia inovácia obsahu a podobne. V histórii pedagogiky nachádzame množstvo príkladov vývinu a súčasného dotvárania obsahu vzdelania. To, čo považujeme za pozitívne sa naďalej uplatňuje a dotvára sa to, čo považujeme za prekonané sa vynecháva, upúšťa sa od toho.

o Spoločenské hľadisko : pri koncipovaní obsahu sa z množstva ľudského poznania vyberajú tie poznatky, ktoré sú skutočne potrebné pre zaradenie sa jedinca do spoločnosti. Obsah vzdelania tiež musí vytvárať  predpoklady pre to, aby si jedinec
v budúcnosti vedel osvojiť to, čo jednotlivé vedy prinesú, aby vedel svojim podielom prispievať k ich rozvoju a podobne. Preto do obsahu vzdelania sa premietajú i perspektívy vývinu danej vedy v závislosti od druhu a stupňa vzdelania.

o Logické hľadisko : obsah vzdelania predstavuje logickú súvislosť, nadväznosť získaných vedomostí, spôsobilostí a zručností. Postupuje sa od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od ľahšieho k ťažšiemu a podobne. Logické hľadisko sleduje istú prepojenosť vedeckých poznatkov, ktorá ako sme už viac krát zdôraznili sa v pedagogickej praxi uplatňuje využívaním medzipredmetových vzťahov.

o Biologicko - psychologické hľadisko : obsah a rozsah vzdelania je podmienený biologickými a psychologickými
schopnosťami žiakov, čo vyjadruje vyučovacia zásada primeranosti, ktorú nechápeme len iba ako orientáciu na momentálne schopnosti, ale aj na ich primeraný rozvoj prostredníctvom náročnejšieho, ale pritom primeraného obsahu.

o Hľadisko pedagogické : pri tvorbe obsahu vzdelania sa prihliada na poznatky pedagogických vied - rozvoj vyučovacích metód a foriem, ich modernizácia, rozvoj didaktickej techniky a podobne. Úroveň rozvoja pedagogiky ovplyvňuje aj prístup
k modelovaniu obsahu vzdelania. Napríklad súčasné snahy o vytváranie syntetických predmetov, epochové vyučovanie, kurikulum a podobne.

o Hľadisko porovnávacie : pri tvorbe obsahu vzdelania sa neohraničuje len na skúsenosti a perspektívy našej krajiny, ale čerpáme aj zo skúseností iných krajín. Snahou je, aby obsah a rozsah vzdelania bol kompatibilný s inými krajinami pri zachovaní istých špecifík charakterizujúcich tú - ktorú krajinu. Kompatibilita obsahu vzdelania umožní ľahšie štúdium aj v iných štátoch a uznanie dosiahnutého vzdelania.


Integráciou poznatkov sa uskutočňuje aplikácia učiva iných predmetov, ktorá žiakom ukazuje súvislosť javu, jeho použitie v novej situácii a tiež spoločnými témami pre niekoľko predmetov preberaných z rôznych stránok. Uskutočňovanie integrácie znamená vytváranie spoločných prístupov, hodnôt, metód, ktoré nie je možné zaradiť do jedného predmetu, ako napríklad ochrana životného prostredia. Spojenie učiva s praktickou činnosťou vedie tiež k integrácii poznatkov a obsahu vzdelania, toto však nesmie rušiť jeho analytičnosť, ani presnosť jednotlivých pohľadov. Musí zaisťovať vo vedomí žiaka vytváranie jednotného obrazu a postavenia človeka. Integrujúce momenty uceľujú poznanie a prepájajú ho s praktickou činnosťou.