1. zistenie spoločnej štruktúry vo väčšom množstve prípadov
2. dialektická forma, pomocou ktorej zistíme, že viac okruhov s rôznou štruktúrou medzi sebou vnútorne súvisia nie svojou podobnosťou, izomorfnou stránkou, ale svojou odlišnosťou
3. cesta zvonku do vnútra, od javu k podstate
Dôležitú úlohu integrácie zohráva samotný učiteľ, jeho rozhľad a skúsenosti. Je však potrebné, aby mu boli k dispozícii také prostriedky a pomôcky, ktoré by vo väčšej miere, prihliadali k celku vzdelania. Každý predmet má alebo môže mať do istej miery integrujúcu funkciu vzhľadom k ostatným predmetom, pretože každý predmet i téma využíva veľa vedomostí, zručností
i návykov, ktoré si žiaci osvojili v iných predmetoch a zároveň pripravuje pôdu pre ďalšie predmety.
Zjednocujúce rysy vzdelania sa uskutočňujú na troch úrovniach:
o pri zostavovaní učebných osnov, plánov a učebníc
o pri výchovnovzdelávacej práci učiteľa
o pri žiakovom učení
K syntéze obsahu vzdelania vedie viacero spôsobov uplatňovania medzipredmetových vzťahov. Sú nimi:
a) koordinácia učiva
b) integrované predmety
c) spolupráca učiteľov
d) a ďalšie
a.a) Koordinácia učiva
Koordinácia učiva spočíva v tom, že usporiadanie učiva vo vyučovacích predmetoch využíva učivo prebraného skôr a v iných predmetoch a zdôrazňuje učivo, ktoré bude prebrané neskôr v iných predmetoch. Podstatnou stránkou
koordinácie učiva je, aby učivo v rôznych predmetoch bolo prijímané v jednotnom chápaní, mimoriadne dôležitom najmä v tých predmetoch, v ktorých sa vyučujú rovnaké pojmy napríklad : vzdialenosť, hmotnosť, energia a podobne. Koordinácia obsahu vzdelania je úlohou základných školských dokumentov, v ktorých je obsah vzdelania konkretizovaný a učiteľa,
s predpokladom preštudovania týchto dokumentov, znalosti učiva relevantných predmetov, ich tém a rovnakého chápania.
Cennou pomôckou pre tento účel je tzv. mapa učiva, kde prehľad učiva je usporiadaný v tabuľke, aby umožnil učiteľovi v celoročnom rozvrhu orientáciu v téme blízkych predmetov. Zostavenie tabuľky nie je veľký problém, otázne je, aká je koordinácia učiva medzi jednotlivými predmetmi. Pokiaľ je menšia, potom sa musí koordinácia učiva presúvať do rámca jednotlivých predmetov, ktorých učivo naväzuje i na učivo iných predmetov. To znamená uplatňovať medzipredmetové
vzťahy v rámci jednotlivých tém, kedy významnú úlohu zohráva učiteľ, ktorého vyučovanie má pre žiaka predstavovať ucelený systém vedomostí a zručností pre umožnenie použitia osvojeného učiva.
Pretože vyučovací systém patrí ku spoločenským stochastickým systémom, čiže pravdepodobný vývoj môžeme predpokladať len na základe dlhodobého a dôkladného štúdia, je potrebné, aby sme ho organizovali. Vhodnej organizácii vyučovacieho procesu predchádza plánovanie. Plány vo všeobecnosti obsahujú myšlienky, ktoré majú byť v budúcnosti zrealizované. V súvislosti s uplatňovaním medzipredmetových vzťahov je potrebné, aby sme tieto zahrnuli i do plánov vyučovacieho procesu.
Na úrovni vyučovacieho procesu rozlišujeme dva základné plány:
a.) Časovo - tematický plán je vypracovávaný učiteľom v rámci dlhodobej prípravy na vyučovanie. Skôr ako učiteľ prikročí k jeho vypracovaniu a po oboznámení sa s úlohami školy, musí preštudovať relevantné učebné osnovy, učebnice, metodické príručky, odbornú literatúru, tiež predchádzajúce časovo - tematické plány a podobne. Jeho myšlienkové logické operácie smerujú k tomu, aby vedel na čo má nadviazať - spoznáva učivo predchádzajúcich ročníkov, ale i nadchádzajúcich ročníkov, aby vedel, čo sa budú žiaci učiť, čo z preberaného učiva je naozaj podstatné. Pri štúdiu učebných osnov nám môže pomôcť už spomínaná mapa učiva, ktorá umožňuje vzájomnú koordináciu učiva, súvislosť medzi jednotlivými predmetmi a tvorivé spracovanie časovo - tematického plánu pre daný ročník. Rozčlenenie tematických celkov je ťažisková časť tvorby časovo - tematického plánu. Univerzálny návod na jeho tvorbu neexistuje, ale tvorivý prístup učiteľa by mohol zaručovať jeho optimálnu
štruktúru. Časovo - tematické plány majú dve časti :
