o časovú - uvádzajú sa mesiace, týždne, hodiny, ktorých celkový počet je uvedený v učebných plánoch a v učebných osnovách je stanovený počet hodín na jednotlivé tematické celky.

o obsahová - uvádza sa obsah učiva - téma, výchovné a vzdelávacie ciele, materiálne a učebné pomôcky, metódy a formy, medzipredmetové vzťahy, podobne a v závere časť pre poznámky. Súvislosť medzi jednotlivými predmetmi zapisujeme do obsahovej zložky časovo - tematického plánu.  


b.) Písomná príprava - prispieva ku kvalite vyučovania vtedy, ak učiteľ vychádza z analýzy predchádzajúcich vyučovacích hodín, zo zamyslenia sa nad celým tematickým celkom a určenia si ťažiska témy, ktoré vedomosti a zručnosti si majú žiaci osvojiť. Sám si utriedi vlastné vedomosti a skúsenosti, porovná obsah prípadného príbuzného učiva z iných predmetov, aby vytvoril u žiakov ucelené poznatky. Písomná príprava je súhrnom a obrazom dokonalého premyslenia vyučovacieho procesu. Je síce neformálna, ale by mala obsahovať okrem názvu témy, výchovných  a vzdelávacích cieľov najmä štruktúru vyučovacej hodiny a vlastných metodických pokynov.

a.b) Integrované vyučovacie predmety

Integrované vyučovacie predmety sú významným spôsobom jednoty a ucelenosti vzdelania, ktoré zhrňuje učivo danej oblasti alebo vedného odboru. Sú nosnými predmetmi štruktúry obsahu vzdelania. Integrovanie vyučovacieho predmetu je založené na ( PRŮCHA, 1997 ) :


a) zlúčení dvoch a viac tradičných izolovaných predmetov
b) zlúčení tém obsahu vzdelania

V prípade zavedenia integrovaných vyučovacích predmetov učebný plán školy spravidla zahrňuje menší počet vyučovacích predmetov, z ktorých niektoré sú integrované namiesto veľkého počtu jednotlivých predmetov. V našom základnom školstve je
začleňovaných len málo typov integrovaných predmetov. Takýmto  je napríklad prvouka, na ktorú nadväzuje vlastiveda. Učivo tohto predmetu vytvára prirodzené základy pre výučbu dejepisu, zemepisu a občianskej výchovy. Na 2.stupni základnej školy,
bohužiaľ nie sú dnes začlenené žiadne integrované predmety, ktoré sú bežné v zahraničných školách. Napríklad namiesto izolovaných predmetov : fyzika, chémia, biológia a geológia sa uplatňuje integrovaný predmet  - prírodné vedy, ktorý spája tieto
izolované predmety do jedného. Pozitívny efekt, ktorý tým vzniká pre školské vzdelávanie, spočíva v tom, že sa žiakom prezentuje komplexný neroztrieštený systém poznatkov z určitej vednej oblasti.

Integrácii vo vyučovaní sa v pedagogickej literatúre veľká pozornosť. Integrácia môže vychádzať od jednoduchého budovania medzipredmetových vzťahov vyučujúcimi jednotlivých predmetov až k blokovej výučbe, kedy je učivo viacerých predmetov
prepojené natoľko, že je vyučovaný ako jeden predmet. Z funkcie medzipredmetových vzťahov vyplýva, že každý vyučovací predmet má, alebo môže mať integračnú funkciu, pretože každý predmet  i témy využívajú veľa vedomostí, zručností a návykov, ktoré si žiaci osvojili v iných predmetoch a zároveň pripravuje pôdu pre ďalšie vyučovacie predmety.


a.c)  Spolupráca učiteľov

Spolupráca učiteľov má významnú úlohu v integrácii učiva. Pomocou nej sa dotvárajú vzájomné vzťahy predmetov. Uplatňovanie medzipredmetových vzťahov nie je záležitosťou iba jedného učiteľa. Vzájomná spolupráca učiteľov umožňuje predovšetkým zjednotenie prístupu k jednotlivým vyučovacím témam učiva, vytvoreniu potrebných podmienok k aktivizácii žiakov, k ich všestrannému zaujatiu danou problematikou, dosiahnutie jednoty v pedagogickom pôsobení na žiaka a podobne. Jednotné požiadavky šetria najmä čas a sú významným ťažiskom vyučovacieho procesu.

Pre vzájomnú spoluprácu učiteľov nemalou mierou prispieva zriaďovanie predmetových komisií, ktoré sú tvorené učiteľmi rovnakých alebo príbuzných predmetov. Ich prvoradou úlohou je stanoviť vzájomné vzťahy medzi predmetmi a jednotný postup pri ich výučbe. Predmetové komisie sú určujúcim činiteľom pri stanovení medzipredmetových vzťahov či už vertikálnych alebo horizontálnych. Riešia konkrétne otázky výučby, vzhľadom na časovú náväznosť a vzájomnú súvislosť medzi príbuznými predmetmi. Sme toho názoru, že rozvoj predmetových  komisií, by mal ťažisko svojho poslania presunúť aj na organizovanie komplexných previerok vedomostí a zručností príbuzných predmetov, pretože povrchné osvojenie učiva umožňuje reprodukciu oddelených častí učiva, ale poznanie súvislostí znamená vyšší stupeň osvojenia vedomostí a zručností. Popri komplexných previerkach, by bolo možné organizovať rôzne formy súťaží, v ktorých by žiaci preukázali vedomosti a zručnosti viacerých predmetov.