Alternatívne vyučovanie je v pedagogickej literatúre veľmi rozmanité a pre účely uvedenia príkladu sme vybrali tzv. Jenský plán, v súčasnosti realizovaný v holandských školách, ktorý využíva integráciu vyučovacích predmetov a praxe. Jeho autor - Peter Petersen zastával názor, že vyučovanie má vychádzať z reality a musí byť spojené s praxou. Preferoval štyri prvotné formy, kedy je žiak aktívny voči ostatným : pri rozhovore, hre, práci a slávnosti. Prácu chápal nie v zmysle pracovných činností, ale ako prácu detí na úlohách a projektoch. Do práce zaradil aj kurzy s rôznymi úrovňami : úvodný, úrovňový, zaškolovací, zvláštny a voliteľný.

Zaujímavým je i otvorené vyučovanie, ktoré je veľmi rozšírené v západnej Európe. Jeho obsah vyučovania nie je primárne určený učiteľom, ale závisí od záujmov, želaní a schopností žiakov. Čím viac žiaci sami rozhodujú, kedy, čo a ako sa bude učiť, tým otvorenejšie vyučovanie je. K základným formám otvoreného vyučovania patria : spoločné činnosti v kruhu, slobodná
práca, týždenné plánovanie, riešenie projektov a okrem iných, časti práce, ktoré organizuje učiteľ. Pri slobodnej práci si žiaci sami volia činnosti z určitých možností, pokiaľ vykonajú povinné úlohy. Projekty sú významnou súčasťou tohto vyučovania, Vedú žiakov k spoločnému  riešeniu praktických úloh. K práci si môžu prizvať odborníkov, využívajú exkurzie a podobne. Toto vyučovanie využíva tímové vyučovanie, ktoré sme uvádzali ako jedno z pedagogických riešení medzipredmetových vzťahov.

Zo zahraničia k nám preniklo problémové vyučovanie, ktoré sa vyznačuje znakmi:

o problémy vychádzajú z vopred vybranej životnej situácie
o problémové situácie obsahujú ťažkosti vyplývajúce z riešenia problému
o žiaci musia mať k dispozícii prostriedky potrebné na riešenie problému
o problémy musia byť správne formulované, aby sa dali stanoviť hypotézy, riešenia
o myšlienkový pochod žiaka musí vyústiť do riešenia problému
o problém má byť dynamický, má viesť k cieľu po určitých dynamických etapách

V závere z mnohých možností integrácie vo vyučovaní sa chceme zamerať na integrované tématické vyučovanie, ktorého tvorba vyučovacích osnov predpokladá :

a) výber témy : téma je určená na celý rok a musí byť aplikovaná na reálny život
b) kľúčové body : predstavujú to, čo by mali žiaci vedieť po prebratí danej látky, pričom treba využívať aplikačné postupy:

- určiť stred, základ
- členiť na systémy
- využívať časovú následnosť
- využívať následnosť
- využívať následnosť ja, moja rodina, známi ...
- využívať geografickú následnosť
- prechádzať z malých situácií k veľkým

Úlohy sú zamerané na rozvoj a upevnenie kľúčových bodov, ktoré sa tvoria na:                                         

1 poznatok
2 pochopenie
3 aplikáciu
4 analýzu
5 hodnotenie
6 syntéza tvorenia nového

Model integrovaného tematického vyučovania spočíva v :

a) riadení triedy: vytvorenie pravidiel spoločne so žiakmi pri príprave na prácu
b) efektívnom priamom výklade : obmedzuje sa na dobu cca 11 - 16 minút, žiaci si počas toho robia mapu
mysle - vizuálny obraz kľúčových bodov z prednesených informácií
c) zahrievacom čase : diskusia o téme na základe zážitkov
d) kooperatívnom učení : malé skupiny, zapojenie sa žiakov do práce
e) aktívnom vyučovaní : aktuálna situácia, ktorá vyplynie počas práce žiakov vyvoláva u nich potrebu učenia
f)  hodnotení : faktické hodnotenie (príprava máp mysle, náčrty grafy, prehľady, schopnosť riešiť problém, praktická činnosť a podobne) a emocionálne hodnotenie (čo sa žiakom páčilo, čo im bolo nepríjemné)
g) praktickom využití : utvára vzťahy medzi životom v triede a mimo nej. Žiak má byť vedený tak, aby získané poznatky vedel prakticky aplikovať


Integrácia vyučovania má svoj základ v integračných procesoch, ktoré prebiehajú v poznaní a v praxi. Konkrétne v podobnostiach štruktúr, v spojitosti javov, poznatkov a činností, v objavoch všeobecných princípov, zákonitostí, ktoré sú výsledkom postupujúceho hlbšieho a širšieho poznania. Pre vyučovania sa takto vytvárajú vzťahy integrácie medzi
vyučovacími predmetmi navzájom a vyučovacími predmetmi  a praxou.