FUNKCIA MEDZIPREDMETOVÝCH VZŤAHOV

a. ) PEDAGOGICKÉ RIEŠENIA MEDZIPREDMETOVÝCH VZŤAHOV

a.a)  KOORDINÁCIA UČIVA
a.b)  INTEGROVANÉ VYUČOVACIE PREDMETY
a.c)  SPOLUPRÁCA UČITEĽOV
a.d)  ĎALŠIE PEDAGOGICKÉ RIEŠENIA

b.)  PROBLEMATIKA INTEGRÁCIE VO VYUČOVANÍ

V pedagogickej praxi sa často stáva, že systém poznávania je zatlačovaný množstvom jednotlivostí, z ktorých sa učivo skladá. Žiaci majú vedomosti, ktoré vedia len v súvislosti s konkrétnym predmetom, avšak nezídu im na um v inom predmete, či pri
praktickom uplatnení. Táto skutočnosť je v rozpore so zmyslom a cieľmi vyučovacieho procesu, v ktorom sa vyučovanie organizuje podľa vyučovacích predmetov, čo je istá prednosť. Jej uchovanie je podmienené začlenením predmetov do medzipredmetových vzťahov a tým aj do istého celku všeobecného, technického alebo odborného vzdelania. Pri tomto riešení nie sú dôležité len pedagogické prostriedky, ale i vývoj vedy a spoločenskej praxe. S týmto vývojom sa zvyšujú poznatky, ktoré sa premietajú do základného učiva, čím sa zväčšuje i jeho rozsah.

V snahe vychovať, čo najviac absolventov s priblížením sa ideálnemu profilu absolventa je potrebné, aby vyučovací proces bol optimálny, racionálny a efektívny. Vyučovací proces má svoje stanovené ciele, ktoré je treba za určitý čas dosiahnuť. S týmto je spojená energia, vynaložená tak zo strany učiteľa ako i zo strany žiaka, z čoho potom pramenia i adekvátne výsledky učebnej činnosti vo vzťahu k času a k energii. Aby bol vyučovací proces efektívny a spĺňal svoje ciele, musí učiteľ využívať vyučovacie metódy, materiálne prostriedky, uplatňovať vyučovacie zásady, vytvárať organizačné formy a v neposlednom rade uplatňovať
medzipredmetové vzťahy, bez ktorých sú získané poznatky bez spojitostí a súvislostí roztrieštené.

Medzi jednotlivými prvkami učiva rozdelených do predmetov sú tesné väzby. Poznatky z vedných odborov alebo praktickej činnosti sa v predmete síce integrujú, ale je potrebné, aby sme si uvedomili funkčnú spojitosť a časovú nadväznosť prvkov učiva i v iných predmetoch, aby sme umožnili žiakovi spoznať štruktúru jeho učiva, ktorá tvorí jeho obsah vzdelania. Aby výsledky vyučovacieho procesu boli efektívne, bez zbytočne vynaloženej energie pedagóga i žiaka v stanovenom čase, je dôležité dôsledné uplatňovanie medzipredmetových vzťahov, čím sa zvyšuje nielen efektívnosť vyučovacieho procesu, ale i jeho úroveň.

Medzi témami rôznych vyučovacích predmetov sa vytvárajú medzipredmetové vzťahy a to z viacerých dôvodov (MOŠNA a kol., 1990):

o Téma jedného vyučovacieho predmetu sa opiera o znalosti z iného vyučovacieho predmetu.
o Žiaci majú mať ucelený obraz daného javu, musia chápať, že poznatky získané v jednotlivých vyučovacích predmetoch tvoria jednotu, v ktorej každý vyučovací predmet sa viaže na ostatné v mnohých súvislostiach.
o Z medzipredmetových vzťahov musí súčasne vyplývať odlišnosť rôznych vied v predmetoch i metódach skúmania, aby žiaci videli ich zvláštne hľadiská.

Medzi jednotlivými vyučovacími predmetmi sa spravidla koordinujú vzťahy učebnými osnovami na úrovni tematických celkov alebo jednotlivých tém. Učebné osnovy určujú východzie body a skutočná realizácia je závislá od čiteľov.

Medzipredmetové vzťahy rozlišujeme z hľadiska časového a obsahového.


1) Z časového hľadiska realizujeme medzipredmetové vzťahy ako súčasné a nesúčasné.

a) Súčasné vzťahy - jednotlivé témy osnov, ktoré sú na sebe závislé, sa preberajú v rovnakom čase alebo vo veľmi krátkom časovom odstupe

b) Nesúčasné vzťahy - témy osnov, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti, sa preberajú v rôznych týždňoch, polrokoch i v rôznych ročníkoch


2) Z obsahového hľadiska rozlišujeme mezipredmetové vzťahy keď :

a) vedomosti z jedného vyučovacieho predmetu sú potrebné pre pochopenie a osvojenie učiva druhého predmetu, pričom rozlišujeme, či uvažované učivo :