Ako sa vyhnúť šikanovaniu a čo robiť:
- dieťa by sa malo vyhýbať nebezpečným miestam v škole, ale i vonku (chodby, šatne, toalety), nechodievať osamote, radšej by sa malo pridať aj ku neznámej skupinke, len aby neostalo samé
- dieťa by sa malo vyhýbať konfliktom (bitkám), riešiť veci slovne, nedať sa vyprovokovať
- dieťa by sa nemalo nechať zastrašovať, aj keď je provokatérov viacero
- pri vzniku nejakého konfliktu, by malo dieťa vyjadriť jasne a stručne svoj názor, hneď potom odísť a nezapájať sa do dlhšej a hlbšej rozpravy
- dieťa by si malo dôkladne vyberať priateľov, dávať pozor na to, s kým sa stýka a kamaráti
- dieťa by si malo nájsť priateľov s podobnými problémami ako má samo
- dieťa by malo o svojom probléme hovoriť s rodičmi, učiteľom alebo iným dospelým, ktorým dôveruje
- dieťa by si nemalo nechať ubližovať, malo by požiadať o pomoc (rodičov, učiteľov, psychológa, kamarátov a pod.)
- dieťa by si malo uvedomiť, že podobné problémy má mnoho detí, že nie je s týmto problémom samé
- dieťa by si malo uvedomiť, že chyba nie je v ňom, ale v zlých vzťahoch v kolektíve, a že nie je zlé a podobné zaobchádzanie si nezaslúži
- dieťa by sa nemalo hanbiť za to, že je šikanované
- dieťa by si malo zaznamenať všetko, čo sa mu stalo, kedy sa mu to stalo, kde, kto mu ublížil a ako mu bolo ublížené
- ak k šikanovaniu dochádza v škole, dieťa by si malo nájsť dôveryhodnú osobu tam - napríklad učiteľku, výchovnú poradkyňu, ale i spolužiaka alebo spolužiačku
- pokiaľ má dieťa pocit, že nemá pri sebe žiadnu dôveryhodnú osobu, malo by zavolať do pedagogicko-psychologickej poradne alebo na niektorú linku dôvery
Úloha pedagóga
Učiteľ by mal žiakom vysvetliť, že nie je správne schvaľovať alebo súhlasiť s agresívnym správaním niektorých žiakov voči svojim spolužiakom alebo iným deťom. Že nie je v poriadku takéto správanie voči iným deťom zatajovať, nečinne sa prizerať a byť voči tomu ľahostajní. Pokiaľ vedia o takomto ponižovaní, pokiaľ niečo videli alebo boli svedkami takéhoto správania, mali by to povedať dôveryhodnému človeku. Nie je to žiadne žalovanie ani hanba pomôcť druhým, práve naopak dokážu, že majú oveľa viac odvahy a sebavedomia, a dokážu, že vedia pomôcť aj iným a nenechajú sa sami tak ľahko šikanovať. Mlčaním by len nepriamo podporovali dané správanie.
Čo robiť?
Dôležitým je zvyšovať spoločenské povedomie, práca s jednotlivcami, rovesníckymi skupinami, s rodičmi, s učiteľmi, so školou. Pri odstraňovaní šikany je vhodné vytvoriť pozitívne sociálne prostredie. Srdečnosť, priateľskosť, rešpekt, neagresívne a neautoritatívne riešenie problémov. Veľmi dôležitá je spolupráca a dôvera medzi dieťaťom, rodičom a školou. Je dôležité vysvetliť deťom, že určitá zvláštnosť u iného človeka nesmie viesť k jeho k šikanovaniu alebo agresivite. Je dôležité naučiť deti vážiť si nielen seba samých, ale i svoje okolie, byť tolerantnými voči druhým, akceptovať iné názory.
Vhodnou hrou už pre deti v materských školách je ,,Čo by si robil, keby...“. Dieťa sa môže na rôzne situácie pripraviť a naučiť sa primerane ich riešiť. Zároveň rodič alebo učiteľ môže získať obraz a prehľad o tom, ako dieťa na jednotlivé situácie vie reagovať. Ako si vie pomôcť, ako sa vie brániť.
