Okrem termínu brainstorming sa používajú názvy burza nápadov, búrenie mozgov a pod. Zo základných zásad tejto metódy vyplýva, že na daný problém sa má produkovať čo najviac najrozmanitejších a najoriginálnejších nápadov. Brainstorming je kolektívna metóda vhodná pre 5 až 8 účastníkov, ktorí pod vedením moderátora pracujú podľa týchto princípov: kritika nápadov, riešení je v prvej etape nežiadúca; má sa uplatňovať slobodná hra myšlienok; očakáva sa veľké množstvo nápadov; očakáva sa vzájomné zlepšovanie nápadov; predkladá sa rovnosť účastníkov pri produkovaní. Pri kolektívnom riešení problémov treba odstrániť bariéry tvorivosti, a to oddelením fázy vzniku tvorivej myšlienky od jej kritického hodnotenia. Vzniká tým tvorivá atmosféra, ktorá umožňuje akceleráciu myšlienkových procesov a vytvára objektívne lepšie podmienky na originálne riešenie problémov.
Invektika – heuristická metóda Fustierovcov
Východiskom je priblíženie praxe deťom, využívanie metódy skupinového riešenia problémov a používanie heuristických metód.
Uplatňuje sa princíp metódy v kolektívnom riešení problémov. Viacerí riešitelia riešia súbežne problém, ale každý postupuje k rovnakému cieľu inou cestou. V kolektívnej heuristike je dôležitá sociálna motivácia, možnosť konfrontácie riešení, kombinácie riešení, voľnosť pri riešení, vytváranie atmosféry súťaživosti. Heuristické metódy majú tieto hlavné výhody:
- učia systematickému postupu pri riešení problému, organizujú myslenie, a tým minimalizujú chybné riešenia a rozhodnutia;
- rozvíjajú tvorivé myslenie;
- učia sa pracovať s informáciami;
- rozvíjajú hodnotiace a kritické myslenie; zvyšuje sa motivácia pre učenie, vzdelávanie najmä tým, že žiaci vidia zmysel svojej práce, učenia sa;
- škola sa v tomto alternatívnom systéme približuje viac životu;
- žiaci sa učia spolupracovať, pracovať v tímoch; je to dobrá príprava na riešenie problémov v živote, a to profesionálnom aj súkromnom – je tu predpoklad silného pozitívneho transferu.
Heuristická metóda G. Polyu
Metóda rozlišuje dva typy úloh v škole, a to úlohy na dokazovanie a úlohy na riešenie, objavovanie. Pre realizáciu svojej metódy vytvoril zásadu aktívnosti – žiaci samostatne objavujú, hľadajú riešenie. Druhou je zásada motivácie – žiak získava touto metódou svoj vlastný vnútorný záujem o riešenie úlohy, formuje sa vnútorná výkonová motivácia. V zásade postupnosti fáz poukazuje ako heuristika vedie žiakov k tomu, aby postupovali krok za krokom, systematicky a precízne, učil ich regulovať svoje správanie a myslenie pri poznávaní a pri tvorivej práci.
Synektika J. J. Gordona
Jeho metóda zdôrazňuje najmä cvičenia na rozvoj asociácií a rozvoj logického myslenia. Metóda sa osvedčuje hlavne pri riešení technických problémov, ale skúsenosti ukázali účinnosť v školách. Je možné rozvíjať asociácie a analogické myslenie premysleným podávaním úloh a cvičení na tieto funkcie už v základnej škole.
Metóda Matrice explorácie
Zostaviteľ tejto metódy R. P. Povilejko vymenoval 10 hodnotiacich procesov a 10 metód vynachádzania, tvorenia. Využívajú sa v základoch tvorivosti vo výchove a vzdelávaní, a tiež pri technickom vynachádzaní.
