• metódy a techniky tvorby tvorivých, divergentných úloh;
• vyučovacie stratégie, ktoré podporujú tvorivosť a rozvíjajú ju (problémové vyučovanie, objavujúce vyučovanie);
• metódy, ktoré obsahujú úlohy na dôvtip;
• metódy na rozvíjanie vnímania, senzitivity, otvorenosti k vonkajšiemu a vnútornému svetu;
• metódy výcviku fantázie, imaginácie, obrazotvornosti, predstavivosti, intuície;
• metódy zlepšovania fluencie, flexibility, originality pri myšlienkovej produkcii;
• metódy zlepšovania tvorivého hodnotenia – výcvik rozhodovacích procesov, diskusie, polemiky, tvorivosti v komunikácii;
• metódy tvorivého riešenia problémov.

Zásady podpory tvorivého myslenia (Clayomb, 2006):

1. Nehodnotiť – v zmysle „skúšania“; nepoužívať hodnotenie typu: „To je zle.“, „To nie je dobre.“, „Nemáš pravdu.“ a pod.
2. Dobrovoľnosť – nečakať, že každé dieťa odpovie na všetky otázky; umožniť deťom byť len pozorovateľmi.
3. Bezpečie – nedávať deťom pocit, že ich skúšame; umožniť im poradiť sa medzi sebou; zbaviť deti nepríjemného pocitu z toho, že nevedia nájsť riešenie problému.
4. Humor – zasmiať sa na vtipných odpovediach, avšak nikdy nie zosmiešňovať.
5. Potešenie z hry – činnosti majú prinášať potešenie z hry, z hľadania a objavovania riešení. Proces je rovnako dôležitý ako výsledok.
6. Pochvala – pochváliť deti, aj keď nebudú mať príliš originálne nápady; oceniť ich snahu.
7. Hra – všetky úlohy a aktivity sú hrou; neprepínať detské sily.

Tvorivosť je spôsobilosť vidieť veci také, aké sú, ale tiež poznať súvislosti prečo je to tak. Výchova, ako cieľavedomé pôsobenie by mala vychovávaného motivovať k výberu takej stratégie prostriedkov, v ktorej sa bude rešpektovať jeho miera individuality, prostredníctvom ktorej by vedel využiť slobodnú vôľu s uvedomovaním si vlastnej zodpovednosti. Takto formovanému človeku by život a prekonávanie problémov boli najzábavnejšou školou tvorivosti.