Nadanie a tvorivosť

NADANIE

Nadanie je súbor vlôh, ktoré sú predpokladom úspešného rozvíjania schopností. Nadané deti sú tie, ktorých spoločným znakom je výnimočný intelektový potenciál, vďaka ktorému sú schopné vysokých výkonov. Tieto deti potrebujú pre svoju realizáciu vzdelávací program, ktorý nie je bežne poskytovaný regulárnymi školami. Nadané deti majú vývinový náskok dva až tri roky oproti rovesníkom. Hranice nadania sa odvíjajú od výšky IQ a určujú sa pomocou stupnice bodov. Deti môžu byť mierne, stredne, vysoko a extrémne nadané, preto sa aj oni odlišujú v kapacite, štýle práce a vo výkonoch. Spoločné však majú to, že idú vo všetkom rýchlejšie dopredu.

Nadané deti demonštrujú úspech alebo potenciálne schopnosti v niektorej z nasledujúcich oblastí:

1. všeobecná intelektová schopnosť
2. špecifické akademické schopnosti
3. tvorivé alebo produktívne myslenie
4. vodcovské schopnosti
5. umelecké schopnosti
6. psychomotorické schopnosti

Nadanie sa prejavuje v celej štruktúre osobnosti dieťaťa. Nadané deti majú prirodzenú potrebu získavať nové poznatky, vedia dobre pozorovať, počúvať a rýchlo sa učia. Sú samostatné, iniciatívne, s vlastným názorom ale aj ťažšie prispôsobivé. Hoci napredujú rýchlejšie ako ich rovesníci, pri práci s nimi sa často vyskytujú aj výchovné problémy, ktoré často súvisia s ich špecifickými prejavmi najmä v sociálnej a emocionálnej oblasti. Zdrojmi problémov nadaných detí v sociálnej sfére môže byť ich zvýšená senzitivita. Môže ísť o citlivosť na podnety a snahu o primeranú komunikáciu s okolím, precitlivenosť na nepochopenie a kritiku, či sklon k perfekcionizmu. Problémy v správaní môžu tiež prameniť z faktu, že nadané deti sa v materskej škole nudia, mnohé hry sa im zdajú detské a nebavia ich, nerozumejú si s rovesníkmi, majú radšej spoločnosť dospelých.

Keďže výchovné problémy nadaných detí sa prejavujú rovnako ako u problémových detí, môže sa stať, že ich nadanie nebude spoznané. Je preto dôležité rozpoznať nadanie detí čo najskôr, aby ich nadanie mohlo rásť. Nadané deti sa prejavujú už v útlom detstve, preto potrebujú podporu rodičov a tiež učiteľov. Nadané deti bývajú označované ako deti so špeciálnymi potrebami. Rozpoznať nadanie už v detstve je potrebné preto, aby bolo dieťa vychovávané a vzdelávané s prihliadnutím na rozvoj a upevňovanie talentu. Nadané dieťa potrebuje k realizácii svojho prínosu pre spoločnosť špeciálny vzdelávací program a malo by byť umiestnené do špeciálnej školy pre nadané deti. Potrebuje optimálne podmienky na rozvoj svojho potenciálu a výnimočných záujmov.

Nie všetky nadané deti sa dostanú do špeciálnej školy so špeciálnym vzdelávacím programom. Ostávajú v bežných (materských) školách, ktoré im neposkytujú dostatok informácii k ich rozvoju a napredovaniu. V bežnej triede nemá pedagóg priestor na individuálnu prácu s nadanými deťmi a nie je na takéto úlohy ani pripravený. Ak má byť materská škola prínosom pre všetky deti, teda aj pre tie nadané, je nutné, aby pedagógovia boli informovaní o vývinových špecifikách a vzdelávacích potrebách nadaných detí. Je dobré, ak učitelia kladú na dieťa vyššie nároky a zamestnávajú ho pre neho zaujímavými úlohami s patričným stupňom obtiažnosti.

Nemali by sme zabúdať na to, že: „Každý nadaný jedinec je svojim spôsobom unikátny, neopakovateľný. Preto treba, aby sa táto jedinečnosť, výnimočnosť podporovala a rozvíjala už od počiatku. Tak v rodine, ako i v škole.“ (Laznibatová, 2003, s. 80)

TVORIVOSŤ

Problematika psychológie tvorivosti sa začala skúmať v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Zaslúžil sa o to americký psychológ Joy Paul Guilford svojou prednáškou na tému tvorivosť. Za tvorivosť môžeme považovať proces, pri ktorom jedinec produkuje nové a hodnotné nápady, riešenia a myšlienky. Výsledkom tohto procesu je produkt, ktorý niečo hovorí o svojom pôvodcovi. J. P. Guilford poukázal na existenciu piatich typov intelektových procesov:

1. poznávanie – citlivosť na aspekty prostredia, schopnosť presne označiť a pomenovať prostredie, vedieť o niečom, naučiť sa, oceniť;
2. pamäť – schopnosť vštepovať, uchovávať a následne si vybaviť informácie vo vedomí;
3. divergentné myslenie – uplatňuje sa pri problémoch a úlohách umožňujúcich viaceré prístupy a spôsoby riešenia; je to konštruktívne, tvorivé myslenie;
4. konvergentné myslenie – myšlienkové operácie zamerané na riešenie úlohy jedným smerom, jedným spôsobom;
5. hodnotenie – zisťovanie primeranosti správnosti informácie, ide o posudzovanie, porovnávanie.

Medzi základné faktory tvorivosti patria:

• Fluencia – schopnosť pohotovo a ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu (slov, myšlienok, obrázkov...) v stanovenom čase.
• Flexibilita – schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenie problémov a prekonať myšlienkovú zameranosť.
• Originalita – schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti. Je to jeden z najzákladnejších faktorov tvorivosti, lebo sa tu vytvárajú originálne produkty pomocou originálneho tvorivého procesu riešenia.
• Senzitivita – citlivosť na problémy; schopnosť všimnúť, vystihnúť, postrehnúť problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú.
• Redefinovanie (reštrukturácia, znovuformovanie) – schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému.
• Elaborácia – schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval určitý celok alebo plán.

Fázy tvorivého procesu:

1. Preparácia – prípravná fáza, v ktorej sa zbierajú potrebné informácie, údaje, poznatky, osvojujú sa stratégie riešenia problému;
2. Inkubácia – tlmenie; fáza, v ktorej človek vedome nepracuje na predmete tvorby, nezaoberá sa činnosťami, ktoré s ňou súvisia;
3. Iluminácia – „osvietenie“ (heuristický moment) – je to fáza objavenia nového nápadu riešenia;
4. Vertifikácia – kritické preskúmanie, zhodnotenie nápadu, riešenia, výsledku, jeho overovanie.

Úrovne tvorivosti:

1. najnižší stupeň – tvorivosť, ktorá je nová a užitočná len pre samotný subjekt (subjektívna tvorivosť;
2. vyššia tvorivosť – keď nápad, riešenie, myšlienku uzná určitá skupina ľudí;
3. ešte vyššia tvorivosť – keď je užitočná a uznaná napr. národom, krajinou;
4. najvyššia tvorivosť – myšlienky uznané na celom svete, celým ľudstvom.

Metódy rozvoja tvorivosti:

• metódy a techniky tvorby tvorivých, divergentných úloh;
• vyučovacie stratégie, ktoré podporujú tvorivosť a rozvíjajú ju (problémové vyučovanie, objavujúce vyučovanie);
• metódy, ktoré obsahujú úlohy na dôvtip;
• metódy na rozvíjanie vnímania, senzitivity, otvorenosti k vonkajšiemu a vnútornému svetu;
• metódy výcviku fantázie, imaginácie, obrazotvornosti, predstavivosti, intuície;
• metódy zlepšovania fluencie, flexibility, originality pri myšlienkovej produkcii;
• metódy zlepšovania tvorivého hodnotenia – výcvik rozhodovacích procesov, diskusie, polemiky, tvorivosti v komunikácii;
• metódy tvorivého riešenia problémov.

Zásady podpory tvorivého myslenia (Clayomb, 2006):

1. Nehodnotiť – v zmysle „skúšania“; nepoužívať hodnotenie typu: „To je zle.“, „To nie je dobre.“, „Nemáš pravdu.“ a pod.
2. Dobrovoľnosť – nečakať, že každé dieťa odpovie na všetky otázky; umožniť deťom byť len pozorovateľmi.
3. Bezpečie – nedávať deťom pocit, že ich skúšame; umožniť im poradiť sa medzi sebou; zbaviť deti nepríjemného pocitu z toho, že nevedia nájsť riešenie problému.
4. Humor – zasmiať sa na vtipných odpovediach, avšak nikdy nie zosmiešňovať.
5. Potešenie z hry – činnosti majú prinášať potešenie z hry, z hľadania a objavovania riešení. Proces je rovnako dôležitý ako výsledok.
6. Pochvala – pochváliť deti, aj keď nebudú mať príliš originálne nápady; oceniť ich snahu.
7. Hra – všetky úlohy a aktivity sú hrou; neprepínať detské sily.

Tvorivosť je spôsobilosť vidieť veci také, aké sú, ale tiež poznať súvislosti prečo je to tak. Výchova, ako cieľavedomé pôsobenie by mala vychovávaného motivovať k výberu takej stratégie prostriedkov, v ktorej sa bude rešpektovať jeho miera individuality, prostredníctvom ktorej by vedel využiť slobodnú vôľu s uvedomovaním si vlastnej zodpovednosti. Takto formovanému človeku by život a prekonávanie problémov boli najzábavnejšou školou tvorivosti.