DIAGNOSTIKA DETSKÉHO VÝTVARNÉHO PREJAVU

Detská kresba je vhodným a jednoduchým diagnostickým prostriedkom a pomôckou. Pozorovaním a štúdiom detských výtvarných prác dokážeme zistiť napríklad záujem dieťaťa o danú tému, či preferuje určitý spôsob výtvarného vyjadrovania, odvahu, sebavedomie alebo strach či neistotu dieťaťa, jeho splnené a nesplnené priania, ale tiež lateralitu, rýchlosť akou dieťa pracuje alebo či je schopné vybočiť z určitej konvencie a podobne.

Aby sme mohli posúdiť detskú kresbu z pedagogického hľadiska, musíme si predovšetkým všímať:
- Správanie dieťaťa počas výtvarného aktu a všetko, čo sa pri kreslení deje. Jeho záujem alebo nezáujem o kresbu. Či dieťa na výzvu kresliť reaguje, alebo nie, či kreslí podľa inštrukcie, či čaká na pokyny, alebo pracuje samostatne. Či je so svojim výtvorom spokojné, alebo ho chce vylepšiť, prípadne zničiť. Či počas procesu tvorby často gumuje, opravuje. Sú deti, ktoré svoju kresbu potrebujú stále vylepšovať.
- Primeranosť výtvarného prejavu vzhľadom na vek dieťaťa.
- Využitie plochy papiera – ako dieťa využíva priestor na papieri, či ho využíva dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu papiera.
- Figurálnu kompozíciu – či je statická alebo dynamická.
- Farebnú kompozíciu – či sú farby, ktoré dieťa uprednostňuje teplé alebo skôr studené, či dostatočne využíva ponúkanú škálu farieb alebo je jeho kresba fádna a farebne chudobná, aké sú kombinácie farieb, ktoré dieťa používa. Signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu.
- Kompozíciu a integráciu kresby - pri týchto kritériách sledujeme zostavovanie, usporiadanie a umiestnenie prvkov do celku. Môžeme pozorovať v akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí.
- Čiaru – zaujíma nás jej intenzita. Či je čiara výrazná, nevýrazná, súvislá alebo prerušovaná. Zvýšená intenzita čiary sa môže objaviť u detí agresívnych alebo napätých, naopak slabá intenzita môže signalizovať neistotu.
- Zvláštnosti, ktoré sa bežne v detských kresbách nevyskytujú, prípadne stereotypné opakovanie námetov. Pre zdravého chlapca alebo dievča má napríklad trojuholník v kresbe rôzne významy. Pri deťoch s psychosomatickou poruchou sa často vyskytoval trojuholník na neočakávaných miestach. Deti tiež iným spôsobom demonštrujú strach, úzkosť alebo snahu nájsť stratené predmety.
- Detaily – všímame si ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe. Napríklad prítomnosť veľkého počtu detailov môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt. Naopak pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí.
- Čas trvania výtvarného prejavu – či je veku primeraný, nápadne rýchly, alebo či je tvorba kresby pomalá a zdĺhavá.
- Kvalitu výtvarného prejavu.
- Interpretáciu kresby – veľmi vážne berieme do úvahy výpoveď autora o svojom diele.
Za každou výtvarnou prácou je potrebné vidieť individuálne osobitosti dieťaťa.

Detskú kresbu ako diagnostický prostriedok tiež využívame pri zisťovaní nezrelosti osobnosti a pri rôznych formách psychogénnych a iných vývojových porúch. Formálna a obsahová stránka kresby umožňuje vytvoriť si názor na vznik týchto porúch. Výtvarný prejav sa využíva na psychiatrickú diagnózu iba ako pomôcka. Abnormálne znaky, ktoré boli zistené z kresby možno využiť len ako dôkaz na podporu psychiatrickej diagnózy, no nemožno na ich základe určiť diagnózu choroby. Tú treba zisťovať celou psychiatrickou diagnostickou metodológiou.

Medzi často používané psychologické diagnostiky patria kresbové testy. Tie nám dávajú prvé informácie o osobnosti dieťaťa a môžeme z nich vyčítať úroveň intelektových schopností, povahové a charakterové črty, typ osobnosti, úroveň sebavedomia, postavenie dieťaťa v sociálnych skupinách, jeho vzťah k svojmu okoliu, emocionálne prejavy, citovú zrelosť, sociálnu adaptáciu.

Test ľudskej postavy umožňuje diagnostiku mentálnych a osobnostných charakteristík dieťaťa. Kresba ľudskej postavy je tiež súčasťou Kernovho testu školskej zrelosti. Pri znázornení postáv si všímame ich veľkosť. Malé postavy obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie. Ďalej sledujeme ich proporcie, či dieťa kreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá, prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane.
Aj emočné vzťahy v rodine ovplyvňujú rôznorodosť v kresbe. Kresba rodiny naznačuje ako sa dieťa cíti a čo prežíva vo vzťahu k iným ľuďom, ktorí ľudia z jeho okolia sú pre neho najdôležitejší, a ktorí vplývajú na jeho formovanie. Deprivované deti kreslia rodinu bez ľudí, ich kresba nemá vzťah k rodinnému prostrediu. V kresbách sa tiež vyskytujú agresívne motívy. Ak dieťa pochádza z konfliktného rodinného prostredia zobrazuje vo svojej kresbe jednotlivé postavy v konfliktných situáciách. Dieťa z usporiadanej rodiny, teda zo zdravého rodinného prostredia kreslí členov rodiny v činnosti, ktorá im zodpovedá.

Diagnostikou detskej kresby možno užitočne doplniť opis deficitu systémovo usporiadaných mozgových funkcií, ktorý nie je kauzálne dostatočne podložený. Z diagnostického hľadiska je východiskom pre kvalitatívne vyhodnocovanie detskej kresby v pedopsychiatrii kreativita. Na pozadí základných foriem kreativity, ktorými sú fyziognomizácia, formalizácia a symbolizácia vystupujú do popredia ranné zážitky a formy správania.

Ako relaxačná technika pri detskom mutizme sa využíva metóda voľnej kresby. Pretože dieťa nekomunikuje so svojim okolím rečou, ale pomocou kresby, môžeme prostredníctvom nej nahliadnuť do momentálnych nálad a želaní dieťaťa. Pri tom je dôležité, aby sa dieťa prostredníctvom svojho výtvarného vyjadrenia uvoľnilo a zbavilo napätia. Pomocou kresby možno zvládnuť vnútorné tenzie u balbutikov. Ako spôsob odreagovania, ale tiež na diagnostické ciele môžeme použiť kresbu pri anxióznych neurózach, obsesiách, či pri sexuálnych poruchách.

Je potrebné využívať kvalitatívne hodnotenie individuálnej a skupinovej kresby klinickými psychológmi, psychoterapeutmi a psychiatrami. Umožňuje deťom vymaniť sa z vplyvov traumatizujúceho prostredia produktívnou činnosťou, ktorá ich povzbudzuje a upokojuje. Pomocou tejto činnosti je možné začleniť choré dieťa do aktivizujúceho režimu a kolektívnych činností. Tvorí formu komunikácie, ktorá je zakorenená v ontogenéze ale aj vo fylogenéze ľudského rodu.

Prostredníctvom detskej kresby môžeme zistiť úroveň rozumových schopností dieťaťa. Umožňuje nám pozorovať vedomé i nevedomé projekcie dieťaťa a upozorňuje nás na potrebu pátrať po niektorých psychických ochoreniach od neuróz až po psychózy.

Na záver pripomínam, že aj keď je kresbu je potrebné posudzovať v celkovom kontexte osobnosti dieťaťa, ostáva len čiastkovou, hoci dosť podstatnou správou o ňom. Môže byť výraznou pomôckou pri odhaľovaní ale i korekcií príčin jeho problémov. Tento proces je dlhodobý a vyžaduje nesmiernu trpezlivosť, ako zo strany dieťaťa, tak rodičov a učiteľov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Diagnostika detského výtvarného prejavu