Problematika cieľov materskej školy vychádza z demokratických a humanistických princípov. Demokracia nám umožňuje byť slobodnými, ale zároveň musíme byť zodpovední za svoje zámery, myšlienky, činy a podobne. Aj jedinci, ktorí navštevujú materskú školu budú v blízkej budúcnosti nútení niesť takúto zodpovednosť, preto je potrebné ich na túto celospoločenskú úlohu ich riadne pripravovať už počas počiatočnej edukácie (Kostrub, 2002).

Každá ľudská činnosť, ktorá má byť účelná, musí byť opatrená vopred stanoveným cieľom, orientovaná na cieľ, cielená, cieľavedomá. V činnostiach ako je edukácia to platí ešte výraznejšie. Vedný odbor, ktorý sa touto problematikou zaoberá, sa nazýva teleológia. Skúma ju tiež pedagogika, didaktika a metodika (Kostrub, 2002).

Kľúčovým momentom v edukačnom procese je konkretizácia cieľa, pretože výsledky tohto procesu sú merané v súvislosti s vytýčením cieľom. Na základe konkretizácie cieľa môže učiteľ vypracovať metodológiu a metodiku viažucu sa na detské uvažovanie a aktuálnu úroveň rozvoja detí. Pri konkretizácii cieľa si učiteľ musí položiť otázky o tom, ako bude vyučovať, teda koho, o čom, kvôli čomu, čím, ako, s akým zámerom, kedy a kde bude vyučovať (Kostrub, 2002).

Pedagogika materskej školy rozdeľuje komplex svojich cieľov na:
DRUHY CIEĽOV (otázka pedagogiky)
- dlhodobé ciele
- rozvojové ciele
- učebné ciele
SKUPINY CIEĽOV (otázka didaktiky)
- všeobecné ciele
- špecifické ciele
- čiastkové ciele

A. PEDAGOGIKA – DRUHY CIEĽOV POČIATOČNEJ EDUKÁCIE

1. DLHODOBÉ CIELE z pedagogického hľadiska:

• utváranie identity – vlastná totožnosť, sebauveomovanie a sebaobraz dieťaťa;
• rozširovanie autonómie – vlastná samostatnosť, sebarealizácia dieťaťa;
• rozvíjanie a skvalitňovanie kompetencií – sebaaktualizácia, sebaprezentovanie, sebauplatňovanie a sebanaplnenie dieťaťa.

Frabboni (In: Kostrub, 2002) uvádza tri navzájom prepojené rámce, v ktorých si dieťa rozvíja a skvalitňuje kompetencie:

• rámec verbálnych komunikatívnych prostriedkov
• komunikatívna kompetencia – kapacita reprodukovania odkazov prijatých od druhého, kapacita udržiavania aktivity v konverzáciách podobne.
• expresívna kompetencia – dva ciele: 1. kapacita prekladu; 2. kapacita interpretácie.
• kognitívna kompetencia – sleduje ciele viažuce sa na verbálnu a logicko-formálnu podobu reči.
• rámec neverbálnych komunikatívnych prostriedkov 
• komunikatívna kompetencia – dva formatívne ciele: 1. kapacita komunikovania s osobami a objektmi; 2. ovládanie rečovej zásoby gest.
• expresívna kompetencia – dvojaký formatívny cieľ: 1. „projektínvy“ (zobrazovací) – kapacita hovoriť cez expresívne kanály neverbálnej komunikácie; 2. „transfiguratíny“ (pretvárací) – umožňuje vytvárať a osobné a sociálne zážitky.
• kognitívna kompetencia – dvojaký formatívny cieľ: 1. poznanie a porozumenie možnostiam, funkciám vlastného tela; 2. ovládanie priestorovo – časových štruktúr.
• rámec vedecký a enviromentálny
• komunikatívna kompetencia – dve kompetencie: 1. porozumenie reči prírody a ľudstva; 2. porozumenie sociálneho prostredia.
• expresívna kompetencia – transformovanie dvoch prirodzených funkcií detstva: 1. imitatívna funkcia; 2. kreatívna funkcia.
• kognitívna kompetencia – dvojaký edukačný cieľ: 1. schopnosť čítať obklopujúce prostredie ako systém; 2. schopnosť zaregistrovať systém ako výsledok vývojových zmien.