- somaticko-motorická oblasť – získavanie skúseností o realite cez telo, zmysly a pohyb; rozvoj telesno-pohybovej inteligencie;
- umelecko-expresívna oblasť – získavanie skúseností o realite umením, cez umenie a neverbálnymi výrazovými prostriedkami (odkazy, formy, prostriedky, médiá);
- lingvistická oblasť – získavanie skúseností písaným a hovoreným jazykom/rečou a verbálnymi komunikatívnymi prostriedkami (reč, slová, rozhovory, písmo); rozvoj jazykovej inteligencie;
- sociomorálna a emocionálna oblasť – získavanie skúseností cez sociálne vzťahy, pravidlá, morálku a emocionálnu komunikáciu; rozvoj intrapersonálnej a interpersonálnej inteligencie;
- logicko-matematická oblasť – získavanie skúseností cez logiku, matematizovanie (priestor, usporiadanie, rozmer); rozvoj logicko-matematickej inteligencie;
- prírodovedná oblasť - získavanie skúseností cez prírodu (veci, čas); rozvoj enviromentálnej, existenčnej a duchovnej inteligencie.
Organizácia obsahu počiatočnej edukácie cez oblasti detskej edukačnej skúsenosti si vyžaduje plánovanie jednotlivých pedagogicko-didaktických aktivít, tak, aby každá obsahovala komplex vzájomne prepojených cieľov. Samotná realizácia pedagogicko-didaktických aktivít by mala stimulovať všetky kapacity dieťaťa a rozširovať jeho kompetencie, poznatky, hodnoty a postoje. Ucelený systém pedagogicko-didaktických aktivít vytvára kurikulum.
IV. PROCES POČIATOČNEJ EDUKÁCIE
Pre organizáciu edukácie v materskej škole je podstatné, aby sa kládol dôraz na kompetencie učiteľa viesť tento proces ako vzájomnú interakciu medzi jej účastníkmi. Proces výučby je zložený z procesu vyučovania a procesu učenia sa, ktoré sa navzájom dopĺňajú a viažu sa na učiaci sa subjekt. Zo strany učiteľa predstavuje príprava na edukačný proces zložitú činnosť. Učiteľ projektuje svoje predstavy o tom, ČO, KEDY, KDE, PREČO, PRE KOHO a AKO učiť.
Organizačná štruktúra formatívneho procesu výučby (motivačno-stimulačný čas):
- čas sústreďovania sa – schádzania sa
- čas výberu aktivít
- čas realizácie aktivít vo veľkej skupine
- čas realizácie aktivít v malých skupinách I.
- čas realizácie aktivít počas pobytu vonku
- čas odpočinku
- čas realizácie aktivít v malých skupinách II.
- čas ukončovania aktivít a ich rekapitulácie
- čas stolovania/stravovania
- čas hygieny
- čas rozchádzania sa/odchodu (Kostrub, 2003)
Sedenie/diskusia je základnou organizačnou formou procesu výučby, ktorý sa realizuje kontinuálne. Deti si počas sedenia v diskusnej skupine privykajú na otvorený dialóg a nachádzajú riešenia problémov a otázok v triede. Učiteľ počúva interpretácie a návrhy detí a na základe porozumenia detských myšlienok môže vypracovať metodológiu korešpondujúcu s detským myslením. Deťom je potrebné umožniť aktívne vstupovať do pedagogicko-didaktických aktivít, čo im umožní byť autonómnymi aktívnymi subjektami, ktoré si uplatňujú právo na sebarealizáciu, sebaaktualizáciu, sebavyjadrovanie a podobne (Kostrub, 2003).
Napriek tomu, že deti sa zúčastňujú rozhodovacieho procesu, jeho celková organizácia je v plnej réžii učiteľa. Výsledkom spoločnej činnosti detí a učiteľa pri tvorbe systémov na podporu rozhodovania je optimálne a zmysluplne uskutočnený proces výučby. Do tohto procesu učiteľ pridáva pedagogicko-didaktickú hodnotu a deti majú možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní (Kostrub, 2003).
Sedenie/diskusná skupina slúži na uskutočnenie cieľa a plní nielen didaktickú funkciu, ale aj špecifickú funkciu v komplexe pedagogicko-didaktických cieľov. Túto organizačnú formu výučby chápeme ako organizačný model, ktorý garantuje kontinuitu pomerov medzi dospelými a deťmi a tiež medzi deťmi navzájom. Je to vonkajšie usporiadanie procesu výučby a podmienok, v ktorých sa realizuje obsah edukácie (Kostrub, 2003).
„PROCESUÁLNOU STRÁNKOU PEDAGOGICKO-DIDAKTICKÝCH AKTIVÍT (môžu byť realizované formou sedení/diskusných skupín, vychádzok, exkurzií a podobne), KTORÉ ORGANIZUJE UČITEĽ, SÚ AKTÍVNE ČINNOSTI A KONANIE DETÍ V PRÍSLUŠNÝCH SITUAČNÝCH KONTEXTOCH, KTORÉ NEPRIAMO, ALE ZÁMERNE NAVODZUJE A PRIRODZENOU CESTOU ZABEZPEČUJE A USKUTOČŇUJE UČITEĽ“ (Kostrub, 2003).
