I. POČIATOČNÁ EDUKÁCIA
Materská škola je inštitúcia, v ktorej prebieha zámerná, cielená a cieľavedomá socializácia jedinca i skupín. Tiež je v nej profesionálne a odborne zabezpečovaný proces edukácie. Táto inštitúcia je určená pre deti od narodenia (v našich podmienkach od dvoch rokov veku) až po vstup do základnej školy. Je teda prvou školou, ktorú dieťa navštevuje a vzhľadom to je v tomto prípade vhodné hovoriť o počiatočnej edukácii (Kostrub,2002).
Počiatočnú edukáciu dieťaťa chápeme ako učenie sa a vyučovanie, ktoré je sociálno-afektívne - výchova, kognitívne - vzdelávanie a perceptuálno-motorické - výcvik. Učiteľstvo materských škôl hľadá prepojenie, ktoré je založené na edukačných princípoch medzi tým, čo má, čo by malo a čo by mohlo dieťa vedieť, poznať a byť spôsobilé robiť, respektíve urobiť samé, vo dvojici, v skupine a podobne. Učiteľstvom sa zaoberá náuka o učiteľstve – didaktika, ktorá sa zameriava na oblasť plánovania, projektovania, programovania a výučby a je interakciou vyučovania a učenia sa, kde je dôležitý edukačný obsah (Kostrub, 2002).
Materská škola nenahrádza rodinnú výchovu a ani ju nedopĺňa. Realizuje to, čo nikdy nebude z personálneho, odborného, kvalifikačného, technického a technologického hľadiska v spôsobilosti rodiny.
Základnou charakteristikou a cieľom počiatočnej edukácie je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, aby každý jedinec bol schopný adekvátne nažívať v konkrétnom sociálnom prostredí. Tento všeobecný cieľ sa dosahuje pomocou rôznych edukačných prostriedkov, používaním špecifických metód a stratégií a v premyslených edukačných podmienkach podľa toho:
- kde sa edukácia realizuje
- kto edukáciu realizuje
- na koho sa edukácia zameriava (Kikušová, 2004)
Postmoderná koncepcia materskej školy akceptuje dieťa ako aktívny subjekt svojho rozvoja. Je chápaná ako životné miesto dieťaťa a prostredie na získavanie edukačne hodnotných skúseností. Vo svojej teoretickej inšpirácii je charakterizovaná dvoma paradigmami:
- pluralitou – kľúč k rozmanitosti detí, detských skúseností ich kultúrnej príslušnosti alebo štýl formatívnej orientácie;
- problematikou – pripisuje materskej škole dynamickú rolu, kreativitu, neustálu kontrolu svojich aktivít, skúmanie a vytváranie nových pedagogických a kurikurlárnych projektov (Cinguetti, Pimazzoni, 1993. In: Kostrub, 2003).
Primárnymi funkciami materskej školy sú edukačná a socializoačná. V súčasnosti sa uplatňujú štyri funkcie, ktoré plní materská škola:
- edukačná funkcia – zabezpečovanie výchovy, vzdelávania, výcviku, učenia, rozvoja osobnosti dieťaťa a procesu výučby na odbornej a profesionálnej úrovni;
- kultúrna funkcia – koordinovanie kultúrnych aktivít danej spoločnosti;
- kompenzačná funkcia – korigovanie rozdielov, sociokultúrnych nevýhod a individuálnych diferencií (hadicapov);
- preventívna funkcia – rešpektovanie nespôsobilosti a psychických ťažkostí dieťaťa (Kostrub, 2003).
Edukačné ciele materskej školy by mali vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa, ktoré sú zabezpečované kurikulom materskej školy, zo sociokultúrneho a historického kontextu, z rekvalifikovania vzťahov medzi materskou školou a inými inštitúciami, kde je potrebné zabezpečovať edukačnú kontinuitu a z úsilia predchádzať nežiadúcim situáciám (Kostrub, 2003).
Počiatočná edukácia je dlhodobá, cieľavedomá a systematická činnosť, mri ktorej nie je možné náhodne a sporadicky vytyčovať ciele, konkretizovať obsah ani realizovať samotný proces (Kostrub, 2002).