Didaktické princípy, zásady uplatňované v telesnej výchove

„Didaktické zásady sú základné pravidlá ako čo najkvalitnejšie a najrýchlejšie dosiahnuť výchovno-vzdelávacie ciele vzhľadom na telesný a duševný vývin detí a psychologické osobitosti poznávania“ (Peráčková, Chromík, in: kolektív, 2001). Zásady, resp. princípy ovplyvňujú vznik, priebeh a výsledky vyučovania. Okrem vlastného výchovno-vzdelávacieho procesu sa dotýkajú tiež tvorby jeho obsahu. Z didaktických princípov sa odvíjajú didaktické pravidlá, ktoré podmieňujú správne a účinné vedenie výchovno-vzdelávacieho procesu a špecifikujú a konkretizujú výchovno-vzdelávacie princípy (Obdržálek, 2003). Držať sa uvedených princípov je potrebné v celom výchovno-vzdelávacom procese, teda aj v procese hudobno-pohybovej výchovy.

Uplatňovanie princípu, resp. zásady uvedomelosti a aktivity vytvára kladný vzťah dieťaťa k učeniu a učivu, orientuje vyučovací proces aj na citovú a vôľovú stránku. Uvedomelý prístup smeruje k aktivite celej osobnosti dieťaťa, kde významnú úlohu zohráva cit, vôľa, záujmy a potreby (Obdržálek, 2003). Dieťa vlastnou aktívnou činnosťou získava zručnosti a návyky a rozvíja schopnosti. Výchovno-vzdelávací proces je plnohodnotný vtedy, keď sa dieťa stotožní s jeho úlohami a cieľmi a je v procese aktívne (Peráčková, Chromík, in: kolektív, 2001).

Zásada, resp. princíp názornosti zabezpečuje lepšie nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov na základe zmyslového vnímania predmetov a javov (Peráčková, Chromík, in: kolektív, 2001). Zabezpečuje hlbšie pochopenie, trvalejšie zapamätanie obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu a zvýšený záujem spojený s aktivitou dieťaťa na základe uplatňovania názoru (Obdržálek, 2003).

Princíp, resp. zásada sústavnosti sa sústreďuje na nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov v určitej postupnosti a systéme. Táto zásada sa okrem vysvetľovania učiva týka aj jeho upevňovania, precvičovania a preverovania (Obdržálek, 2002). Autori Peráčková a Chromík (in: kolektív, 2001) označujú túto zásadu pojmom systematickosť a tiež poukazujú na dôležitosť prihliadania na vekové osobitosti detí.

Princíp primeranosti predstavuje prispôsobenie obsahu a rozsahu výchovno-vzdelávacieho procesu, jeho obtiažnosti a spôsob jeho sprostredkovania vekovým osobitostiam psychického a biologického rozvoja detí. Predpokladom uplatňovania tohto princípu je, aby učiteľ poznal vekové osobitosti jednotlivých detí (Obdržálek, 2002). Zásada primeranosti úzko súvisí s individuálnym prístupom k deťom. V novšom ponímaní zásada primeranosti spočíva aj v orientácii na potenciálne možnosti a schopnosti, teda na mierne zvýšené nároky, čím významne prispievame k ich rozvoju (Peráčková, Chromík, in: kolektív, 2001).

Uplatňovanie princípu trvácnosti sa sústreďuje na to, aby si dieťa nadobudnuté schopnosti a zručnosti zapamätalo, a aby bolo schopné si ich vybaviť v pamäti a prakticky použiť (Obdržálek, 2002). Na bezprostredné uplatňovanie trvácnosti využívame metódu opakovania. Výchovno-vzdelávací proces je potrebné usmerňovať tak, aby opakovanie a utvrdzovanie nasledovalo v krátkom časovom odstupe po procese učenia (Peráčková, Chromík, in: kolektív, 2001).

Halmová (2002) uvádza okrem vyššie uvedených didaktických zásad uplatňovaných v hudobno-pohybovej výchove ešte nasledovné didaktické zásady: zásada stupňovania obtiažnosti, zásada individuálneho prístupu, zásada kontrastnosti, zásada systematického odstraňovania nedostatkov a zásada upevňovania.