Pre vedenie rozhovoru je však dôležité a potrebné:
a)brať všetky informácie dieťaťa vážne, nepochybovať o ich pravdivosti a usilovať sa získať dieťa pre spoluprácu,
b)nesľúbiť dieťaťu zachovať mlčanlivosť o jeho tajomstve, ale naopak, presvedčiť ho o potrebe celú záležitosť oznámiť na príslušné miesta, riešiť ju,
c)reagovať pokojne aj na tie najhroznejšie situácie, ktoré dieťa muselo prežiť, pretože vyjadrením svojich emócie mohol by dieťa vystrašiť alebo vyvolať pocity viny,
d)ubezpečiť dieťa, že jeho týranie a zneužívanie vlastnými rodičmi nevzniklo z jeho viny, ale z viny iných, najmä z ich neschopnosti ovládať svoje správanie a riešiť problémy každodenného života kultúrne prijateľným spôsobom,
e)pokúsiť sa s dieťaťom formulovať problém, a to najmä v prípadoch, pri ktorých učiteľ nie je istý, či správne pochopil to, čo mu dieťa útržkovite alebo v náznakoch hovorí,
f)klásť len minimum otázok a pokiaľ možno len otvorené otázky, pretože zatvorené otázky môžu pôsobiť ako výsluch, prípadne vzbudzovať nedôveru,
g)byť k dieťaťu úprimným v slovách i v pocitoch a nesľubovať niečo, čo nie je reálne uskutočniteľné,
h)nechať dieťa hovoriť a nechať na ňom, na jeho osobnom rozhodnutí, čo povie a čo si nechá pre seba, prípadne využiť otázky, ktoré podnecujú dieťa k ďalším slovám,
i)používať tie isté výrazy, aké používa dieťa, neusilovať sa využiť rozhovor s ním na poúčanie o spisovnom vyjadrovaní.

K efektívnemu rozhovoru vychovávateľa s dieťaťom je potrebné, aby:
a)konkrétne a pravdivo informoval rodičov o poznaných skutočnostiach,
b)sa nedal vyprovokovať nevhodnými urážlivými alebo priamo agresívnymi výpadmi rodičov na jeho adresu alebo na adresu školy,
c)vyvaroval sa priameho obvinenia rodičov,
d)urobil zo stretnutia podrobný zápis, podpísaný všetkými zúčastnenými pracovníkmi a rodičmi.

Tieto informácie si nesmie nechať pre seba, musí ich poskytnúť riaditeľovi a taktiež svojím kolegom. Po rozhovoroch s riaditeľom a s kolegami upovedomia rodičov a urobia patričné opatrenia, teda informujú políciu a sociálneho pracovníka.

Ak vychovávateľ presne zistí, že dieťa je týrané, mal by urobiť nasledovné kroky:
a)ak zistí u dieťaťa zranenia, ktoré si nedokáže logicky vysvetliť, bude musieť kontaktovať lekára,
b)venovať dieťaťu zvýšenú pozornosť a individuálnu starostlivosť,
c)informovať školského psychológa alebo najbližšiu pedagogicko-psychologickú poradňu,
d)pri opakovaných zisteniach zranení dieťaťa, náhlych zmenách v jeho správaní, zvýšených absenciách alebo ďalších vážnych varovných signálov sa obrátiť na pracovníkov odboru sociálnych vecí pri príslušnom okresnom úrade, aby prešetrili situáciu v rodine dieťaťa.

Podľa etického kódexu je povinnosťou každého profesionála, v našom prípade vychovávateľa, ale aj sociálneho pracovníka, vedúceho učiteľa voľnočasových aktivít, ale aj laika (suseda, známeho) čiže tých, ktorí prichádzajú do styku s deťmi poskytnúť pomoc obetiam domácej trestnej činnosti. Pomoc spočíva hlavne v tom, že zabezpečíme príslušného odborníka, ktorý sa prípadne ujme a zaoberá sa nielen priamo ním, ale postupuje v zmysle platnej legislatívy sa ďalej stará o nápravu podmienok v jeho rodine a širšom sociálnom okolí. Ak je prípad týrania, zneužívania a zanedbávania nahlásený na políciu, tak k vypočúvaniu je častokrát privolávaný vychovávateľ, ktorý s ním prichádza do kontaktu.

Riešenie problému týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je pre obe strany ťažké, či to je zo strany vychovávateľa alebo zo strany rodičov. Takáto detekcia si vyžaduje komplexnú prípravu vychovávateľa. Tá však nie je na dostatočnej úrovni, preto sa vychovávateľ musí spoliehať na svoje skúsenosti a poznatky o danom probléme. Nedostatok vedomostí o podstate a charaktere týrania detí a jeho zvláštnych prejavoch, ako aj odraze týrania detí v ich konaní a správaní, môže vychovávateľa viesť k nevšímavosti nielen voči málo zreteľným, ale aj voči zreteľnejším signálom vysielaných týraným dieťaťom alebo aj k celkovému zľahčovaniu problému. Bolo by dobré, ak by sa do učebných plánov štúdia pre vychovávateľov zaradil aj kurz na komplexnú charakteristiku násilia na dieťati a spôsobov jeho detekcie.


3.2 Sociálny pracovník a jeho práca pri detekcií týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa

Pomoc pri týraní a zneužívaní dieťaťa, nie je však jednoduchý a jednorazový akt, ale naopak, ide o časovo náročný proces. Ide tu o komplex zložitých a náročných úloh, ktorých riešenie presahuje možnosti jedného pracovníka. Na riešení problémov týraného a zneužívaného dieťaťa sa podieľajú odborníci rozličného profesijného zamerania, t. j. lekári, psychológovia, pedagógovia, policajti, sociálni pracovníci. Teda môžeme povedať, že má interdisciplinárny charakter. Sociálny pracovník si musí neustále prehlbovať vedomosti prostredníctvom teoretického štúdia a sociálno-psychologického výcviku, ktorý je orientovaný na špecifický problém týrania, zneužívania a zanedbávania detí. Po takejto príprave sa stáva pracovník odborne pripravený na pôsobenie vo všetkých etapách pomoci týranému a zneužívanému dieťaťu, t. j. v etapách ako sú:

a) detekcia a prvý kontakt s týraným a zneužívaným dieťaťom,
b) spracovanie plánu intervencie ,
c)intervencie,
d)dlhodobé sledovanie výsledkov intervencie zameraného tak na dieťa, ako aj jeho rodinu.