Ak je dieťa týrané, zneužívané a zanedbávané tak mu to nahlási policajt, vychovávateľ, psychológ. Po tomto nahlásení sociálny pracovník ďalej vo veci koná. Jednu z najdôležitejších úloh v tejto oblasti tvorí anamnéza, ktorá je veľmi dôkladná. Je vypracovávaná sociálnym pracovníkom a slúži aj pre ďalšiu spoluprácu s ďalšími pracovníkmi. Anamnéza je podkladom pre sociálnu diagnózu. Podáva nám prehľad o všetkých odchýlkach vo všetkých rovinách a hodnotí sociálnu situáciu dieťaťa i jeho prostredia, v ktorom dieťa vyrastá.

Dôležitá je tu sociálna terapia, ktorá je potrebná pre ďalšie súbory zásahov a opatrení ako sú medicínske, psychologické, pedagogické, sociálne, právne, ekonomické a ďalšie, ktoré smerujú k lepšiemu životu dieťaťa. Taktiež je rozhodujúca pre ďalšie riešenie prípadu. Od lekárstva sa odlišuje tým, že sa sociálna starostlivosť opiera predovšetkým o zákonitosti spoločenské ako o prírodné zákony.

Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva práca v teréne, ktorá je dôležitým základom pri počiatočnom vyšetrovaní. Pracovná činnosť spočíva v koordinácii. Je dôležitá hlavne pre fungovanie tímovej spolupráce viacerých spolupracovníkov. Snahou je podporovať to, aby sa také javy ako sú týranie, zneužívanie a zanedbávanie zmiernili alebo, ak sa tak podarí odstránili úplne. Terénnou sociálnou prácou sa teda získa skutočný obraz o vývoji dieťaťa v rodine a potvrdí sa, čo mu bolo avizované. Pri tejto práci navštevuje rodiny, ktoré sú rizikové, prípadne rodiny s avizovaním týraného dieťaťa. Ak zistí na základe týchto poznatkov, že dieťa je týrané, zanedbávané a zneužívané, tak prostredníctvom poradensko-výchovného pôsobenia na rodinu, môže sociálny pracovník poskytnúť pomoc pri riešení každodenných problémov rodiny, aby zabránil ďalšiemu týraniu dieťaťa. Jeho pomoc spočíva aj v tom, že uskutoční patričné opatrenia, ktoré sú komplexné a orientované sú tak ako aj na dieťa tak aj na rodiča.

Ak však dieťa je naďalej týrané, zneužívané a zanedbávané a všetky postupy na zabránenie týrania zlyhali, zneužívania a zanedbávania dieťaťa v rodine zlyhali, pristúpi sa k odobratiu dieťaťa z tohto prostredia. Dieťa je umiestnené v azylovom prostredí, v nemocnici, krízovom centre alebo v diagnostickom ústave, a to až do obdobia riešenia jeho prípadu. Musíme tu však podotknúť, že ide o najkrajnejší spôsob riešenia a vykonáva sa len na základe rozhodnutia súdu. Nevykonáva sa to len proti vôli rodičov, ale i proti vôli dieťaťa. Vyňatie vybočuje zo štandardnej situácie a vytvára nové problémy dieťaťu. Keď už má byť dieťa vyňaté z rodiny, musí sa najprv opýtať: „Čo je v záujme dieťaťa? Je možné pomáhať dieťaťu proti jeho vôli? Vyčerpali sa už všetky možnosti odbornej, pedagogicko-psychologickej a výchovno-poradenskej činnosti pre sanáciu rodiny?“ Odpovede, ktoré získa, majú pre neho významný charakter. Týranie a zneužívanie sa nevyskytuje len výlučne v disfunkčných rodinách. Preto sociálny pracovník sa musí zamerať aj na mieru rozsahu disfunkčnosti. Rozsah zistenej disfunkčnosti potvrdzuje alebo nepotvrdzuje prítomnosť násilia na dieťati. Musí tu brať do úvahy endogénne a exogénne faktory, ktoré viedli k takýmto činom. Voľba opatrení musí byť podmienená všetkými zistenými okolnosťami a akútnosťou ich prejavov.


3.3 Úloha pediatra pri detekcii týraných, zneužívaných, zanedbávaných detí

Nie každé dieťa sa zobúdza do krásneho dňa. Niektoré deti pocítia po celý deň nenávisť, surovosť. Tieto činy, ako sú týranie, zanedbávanie a zneužívanie nám pripomínajú stredovek a nie dnešok, by mali vymiznúť z tejto doby a byť už len minulosťou. Dieťa, ktoré je týrané, zanedbávané a zneužívané, by radšej vymenilo svoje hračky za lásku svojich rodičov, než by malo trpieť deň čo deň.

Podľa pediatrie môžeme rozpoznať tieto formy CAN:
Aktívne telesné týranie:
a)zatvorené poranenia,
b)otvorené poranenia,
c)mnohopočetné zranenia,
d)sexuálne zneužívanie.

Pasívne týranie:
a)poruchy v prospievaní dieťaťa neorganického pôvodu,
b)nedostatok zdravotnej starostlivosti,
c)nedostatok prístrešia, ošatenia, ochrany,
d)týranie detí prácou,
e)psychické týranie,
f)rituálne zneužívanie detí,
g)Munchhausenov syndróm by proxy.


Ak lekár zistí, že dieťa je týrané, zneužívané a zanedbávané, mal by uskutočniť tieto kroky:
a) zistenia o týraní, zneužívaní alebo zanedbávaní dieťaťa zdokumentovať a oznámiť polícii, pracovníkom odboru sociálnych vecí a rodiny pri príslušnom okresnom úrade alebo sociálnej sestre pôsobiacej v zdravotnom zariadení,
b) v prípade potreby sa obrátiť na detské krízové centrum.