Môžeme tu povedať, že týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí má mnoho podôb, ale majú čosi spoločné. Spoločné je to, že ovplyvňujú vývoj dieťaťa. Takéto dieťa si povie, že to zvládne, aj keď to len predstiera. V prvom rade je dôležité to rozpoznať a poskytnúť mu pomoc. Takéto dieťa má možnosť obrátiť sa na organizácie a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú týmto problémom.

Pri stretnutí lekára s rodičom rodič často opisuje problémy dieťa, ktoré sú v rozpore s aktuálnym klinickým nálezom. Pediater si tu všíma aj to, ako sa rodič správa k dieťaťu, ktoré je podľa neho atypické. Kladie otázky, ktoré sú smerované k rodičom, tieto musia byť však obmedzené na minimum, aby neobmedzovali rodičov. V takýchto prípadoch je treba myslieť na syndróm CAN. Ak sa zistí takýto prípad, je dôležité umiestniť takéto dieťa v nemocnici. Je tu umiestnené preto, aby bolo chránené pred ďalším týraním a bude tu dovtedy, kým nebudú kompletné a zhodnotené potrebné údaje a informácie v záujme jeho bezpečia. Sem zasahuje aj sociálny pracovník, psychológ, pedagóg, vychovávateľ, ktorí sa podieľajú na doplnení anamnézy a určení diagnózy. Dieťa, ktoré je hospitalizované v nemocnici, si vyžaduje starostlivosť viacerých lekárov – odborníkov. Tu sa mu jeho zdravotný stav rýchlejšie zlepšuje, mnohé príznaky sa ani nepotvrdia (tie, ktoré uviedli rodičia pri lekárskej kontrole). Tým pádom je rekonvalescencia omnoho rýchlejšia v porovnaní s očakávaním. Pri pobyte dieťaťa v nemocnici je dôležitý aj prístup zdravotného personálu, no najmä sestier. Ony sú tie, ktoré s ním trávia najviac času a nahrádzajú mu lásku matky, ktorá mu ju nevedela dať a nevedela sa oňho postarať. Táto matka ho však vedela aj udrieť. Ku každému dieťaťu musí však zdravotná sestra pristupovať inak, pretože každé je iné. Musí mu ukázať aj to, že život má aj tú druhú lepšiu, a hlavne krajšiu stránku. Dáva mu lásku, nehu, priateľstvo. Musí mu dať pocit istoty a získať si jeho dôveru. Najťažšou úlohou je zvoliť správny postoj k rodičom. Lekár ani sociálny pracovník by nemal k nim prejavovať zlosť, pretože by si sťažil ďalšiu spoluprácu s nimi. Dôležitá je tu spolupráca s matkou, ktorá je hospitalizovaná s dieťaťom alebo je dôležitá jej častá návšteva v nemocnici. Pri prepúšťaní musia však dávať pozor, aby sa dieťaťu nezopakovala situácia pred jeho prijatím do nemocnice. Preto je potrebné poznať sociálne prostredie rodiny, do ktorej sa opätovne vracia. Dôležitosť sa tu kladie na zabezpečenie dozoru nad rodinou spolu so sociálnymi pracovníkmi, respektíve charitatívnymi organizáciami v rodine, ktorá nie je liečená, vyrastajú delikventi a potenciálni ohrozovatelia svojich detí.


3.4 Úloha polície pri detekcii týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí

Úloha, ktorou je polícia poverená pri riešení domáceho násilia, je veľmi zložitá. Dôležitú úlohu tu zohráva aj telefonický kontakt. Ide o kontakt, kde týraná osoba zavolá na políciu, a oznámi danú skutočnosť. Taktiež na políciu môže zavolať sused alebo iný člen rodiny. Dôležitá je prvá reakcia policajta, ktorý je ako prijímateľ pri prvom telefonickom kontakte.

Ak ide o domáce násilie, je potrebné spomenúť i osobitný dôsledok, ku ktorému môže dôjsť počas intenzívneho a dlhotrvajúceho domáceho násilia. Obete domáceho násilia častokrát musia absolvovať psychologickú liečbu, musia vyhľadať lekársku pomoc. Medzi najčastejšie formy domáceho násilia páchaného na deťoch zaraďujeme opakované fyzické psychické, verbálne útoky (najmä vyhrážanie sa) a pohlavné zneužívanie. V zriedkavých prípadoch sa stávajú páchateľmi domáceho násilia mladiství, respektíve blízko veku mladistvých. Páchateľmi sa stávajú osoby, ktoré majú nízku vzdelanostnú úroveň. Majú základné, respektíve nedokončené základné vzdelanie. Ojedinele sa vyskytujú páchatelia s vysokoškolským vzdelaním. Násilie, ktoré sa vykonáva na deťoch, sa nedeje len jednorázovo ale trvá dlhší čas. Pasívny postoj matky k týraniu, alebo k pohlavnému zneužívaniu vlastného dieťaťa pokladáme za nepochopiteľný ale aj za trestuhodný. Aj včasným podaním trestného oznámenia môže žena chrániť dieťa pred ďalším násilím a zabrániť tak vzniku nenapraviteľných následkov na psychike dieťaťa. Ak ide o dokazovanie spôsobenia ujmy na zdraví, sa vo veľkej miere využíval inštitút znaleckého dokazovania znalcami z odboru zdravotníctva za účelom posúdenia charakteru a závažnosti zranenia.

V prípade pohlavného zneužívania maloletých detí využíva inštitút znaleckého dokazovania na posúdenie, či páchateľ trpí určitou formou sexuálnej deviácie a či jeho stav vyžaduje ochranné sexuologické liečenie. Pri zistení psychického či fyzického týrania a taktiež aj sexuálneho zneužívania sa znalci z odboru psychológie zhodne potvrdili negatívny vplyv takého konania na ďalší vývoj dieťaťa. Po vyhodnotení všetkých trestných vecí, týkajúcich sa domáceho násilia v sledovanom období, možno s uspokojením konštatovať, že dokazovaniu je venovaná náležitá pozornosť. V rámci prípravného konania sú vykonávané všetky dostupné dôkazy, potrebné na náležité zistenie skutkového stavu tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ,odsek 5 Trestného poriadku.

Pre policajných dispečerov je z týchto dôvodov dôležité:
a)zaobchádzať s telefonátom ako s prioritou,
b)zistiť, kedy došlo k útoku a kde možno nájsť obeť a páchateľa; zistiť, či sú na mieste činu nejaké deti, či zohral nejakú úlohu alkohol alebo drogy a či došlo k nejakému vyhrážaniu sa násilím,
c)získať informácie o type a intenzite použitého násilia a o tom, či došlo k použitiu zbraní,