d)zistiť, či sú nejakí svedkovia udalosti,
e)získať detaily z miesta údajného činu,
f)zistiť informácie o predchádzajúcich násilných činoch, sťažnostiach alebo o nutnosti zdravotníckej intervencie následkom útoku,
g)odporučiť obeť na pohotovosť nemocnice, kde môže byť vykonaná zdravotná prehliadka a vyhotovené zdravotné potvrdenie,
h)odporučiť obeť na policajnú stanicu, kde môžu byť zhotovené fotografie fyzických dôkazov útoku,
i)podať informácie obeti o podporných organizáciách, napríklad telefónnych čísel podporných liniek, azylových ubytovní a právnej pomoci. Tieto informácie môžu byť súčasťou policajného balíčka pre obete.

Po celom svete je známe, že polícia nemá takú možnosť do domácnosti vstúpiť, bez adekvátnej právomoci. Pokiaľ ide o okamžitý zákrok, uskutoční sa len v tom prípade, ak je počuť podozrivý zvuk alebo zaregistrované stopy po zranení. Ak už je polícia privolaná k prípadnému domácemu násiliu, tak ich prijme člen rodiny. V prítomnosti polície však dieťa a týrajúca osoba povedia, že sa vlastne nič nestalo. Dieťa to nepovie zo strachu pred tým, aby sa uchránilo od ďalšej bitky a urážania. Tiež je to z toho dôvodu, že tu ide o príbuzenský vzťah, napríklad otec – syn.

Ak komunikuje policajt s dieťaťom je potrebné poskytnúť rôzne formy priamej pomoci.

Pri poskytovaní pomoci môžu urobiť tieto jednotlivé kroky:
a)poskytnúť prvú pomoc,
b)zavolať zdravotnú pomoc,
c)dopraviť obeť do zdravotníckeho zariadenia alebo zorganizovať jej prepravu,
d)odviesť obeť na vhodné bezpečné miesto alebo do azylovej ubytovne, ak je táto k dispozícii,
e)dať obeti leták s informáciami o komunitných službách, ktoré sú k dispozícii,
f)pomôcť obeti nadviazať kontakt s relevantnými inštitúciami.

Prešetrenie incidentov domáceho násilia je kľúčovým aspektom intervencie. Pravidlá postupu by mali obsahovať jasne formulované očakávania a požiadavky pre vykonávanie šetrenia.

Cieľom vyšetrovania by malo byť:
a)získať všetky dostupné dôkazy,
b)vypočuť všetkých zainteresovaných a zaznamenať ich prehlásenia,
c)pripraviť potrebné podklady pre prokurátorov s relevantnými informáciami pre súdne konanie.

Pri syndróme CAN je dôležité, aby všetky vyšetrovania a dokumentačné praktiky viedli k úspešnému vyriešeniu prípadu. Zložitosťou v tomto probléme je zbieranie dôkazov a to hlavne ak ide o opakované týranie, zneužívanie a zanedbávanie, a to z toho dôvodu, že:

a)zranenia (napríklad modriny) nemusia byť viditeľné alebo sa môžu prejaviť až neskôr,
b)môže byť ťažké zistiť, či zranenia boli náhodné alebo vznikli následkom násilia,
c)nemusia byť k dispozícií svedkovia alebo k útoku došlo v súkromných priestoroch, alebo môžu byť jedinými svedkovia deti,
d)nenásilný partner môže pociťovať potrebu chrániť násilníka,
e)obete môžu byť neschopné nahlásiť násilie kvôli faktorom, ako je vek, strach alebo závislosť,
f)obete si nemusia byť vedomé svojich práv,
g)svedkovia nemusia byť ochotní zapojiť sa,
h)záznamy o predošlých incidentoch, ako policajné hlásenia alebo zdravotnícke záznamy a fotografie nemusia byť k dispozícii.

Dôležité je, aby príslušníci polície boli školení vo vyšetrovacích metódach. Je to potrebné na to, aby vedeli zbierať, označovať a baliť dôkazový materiál tak, aby predišli jeho strate alebo poškodeniu. Môžu tu zbierať poznatky z iných sektorov, ako sú sociálni pracovníci, školstvo. Policajti spolupracujú v niektorých prípadoch pri vypočúvaní detí, ktoré sa stali obeťou násilia so sociálnymi pracovníkmi, pedagógmi. Je tu zaručená efektívna spolupráca. Vyšetrovanie, ktoré vedie polícia musí byť zdokumentované a tieto záznamy musia byť uchované. Je to dôležité najmä v prípade rozhodovania a vznesení obvinení.

Policajné vyšetrovanie využíva interview s:
a)osobou, ktorá nahlásila útok,
b)osobou (osobami), ktorej sa obeť zverila o útoku,
c)obeťou (obeťami),
d)rodinnými príslušníkmi,
e)inými svedkami,
f)páchateľom,
g)susedmi.