Vyšetrovateľ musí vedieť viesť interview, ktoré je správne načasované a prispôsobené veku dieťaťa. Pri tomto interview nesmie dôjsť k zastrašovaniu obete. Aby prebiehalo interview ľahšie je dôležité, aby si dieťa spomenulo na priebeh udalostí hneď na prvý pokus. V prípade adekvátneho priebehu prvého interview a zaznamenaní presných a ucelených výpovedí je menšia potreba ich opakovania a spôsobovania ďalšej traumatizácie obeti. Je to dôležité najmä ak ide o deti. Deti, ktoré boli svedkami domáceho násilia, nemali by byť postavené do situácie, kde si musia vyberať, na stranu, ktorého z rodičov sa postavia. Interview s deťmi sa má vykonávať len v prípade nevyhnutnosti.


3.5 Úloha psychológa pri detekcii týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí

Na detekcii sa podieľajú nielen pedagogickí pracovníci, sociológovia, ale aj školskí psychológovia a psychológovia z diagnostických centier. Detskí psychológovia vychádzajú vo svojej práci s deťmi a adolescentmi z bio-psycho-sociálnej podmienenosti psychickej regulácie vnútorných a vonkajších aktivít subjektu, kde na úrovni osobnosti je špecifiká integrácia prírodného a spoločenského v jej psychickej. Detskí psychológovia a psychoterapeuti sa stretávajú v každodennej práci s rôznymi typmi problémov.

Môžu to byť:
a)osobné – depresie, anxieta, poruchy príjmu potravy, jednoduché fóbie, panická porucha, neuróza, závislosti,
b)problémy v škole – zhoršenie prospechu, konflikty so spolužiakmi, s učiteľmi, šikana
špecifické poruchy učenia, poruchy správania,
c)problémy v rodine – ide o komunikačné problémy rodič – dieťa, konflikty medzi rodičmi, CAN, a tak ďalej.

Ak sa má pomôcť dieťaťu, ktoré je týrané, zneužívané a zanedbávané, tak je tu potrebný a nevyhnutný komplexný prístup. To znemená, že detský psychológ nepracuje len s daným jedincom, ale je potrebné, aby bral do úvahy i rodinu, školu, kamarátov a nakoniec i prostredie, kde mladý človek trávi svoj čas. Hlavnú úlohu tu zohráva aj diagnostika problému. Ak sa neodhalí prvotná príčina a problém, nemôže tým pádom zvoliť psychológ vhodnú terapiu a jeho úsilie je tak zbytočné. Jeho stratégiu nemožno odvíjať len výsledku jedného alebo dvoch psychologických testoch. Ak sa zistí týranie a zneužívanie dieťaťa, je tu taktiež dôležitá a potrebná psychoterapia. Tá je úplne odlišná ako pri dospelých. Pretože tu dôležitú úlohu zohráva vek dieťaťa. Deti sú v procese vývoja pod vplyvom rôznych zmien, napríklad je to jednanie a chovanie dieťaťa. Dieťa je v každom vývinovom štádiu iné ako dospelý. Patria sem aj jeho individuálne vlastnosti, ale tiež rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Výrazný vplyv na jeho osobnosť a vývoj má aj jeho okolie. Je dôležité aby psychoterapeut mal dostatočnú odbornú úroveň. Pretože integrovať toľko oblastí (ako sú vek, rodinné prostredie a okolie) spolu vôbec nie je jednoduché. Jednou z dôležitých snáh psychológov je to, aby dieťa nadobudlo pocit istoty a dôvery voči dospelým. Ich aktivity sú zamerané na získanie zdravého sebavedomia.

Psychológovia v diagnostickom centre, ktorí sa zaoberajú týmito prípadmi, musia určiť ďalší postup riešenia na základe psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky, pre každé dieťa, ktoré bolo na základe rozhodnutia súdu prijaté. Môže ísť o umiestnenie do ďalšieho zariadenia na výkon ústavnej výchovy (detský domov, osobitná škola, internátna škola, reedukačný detský domov). Ďalším prípadným postupom je prípadný návrat do rodiny, a to len vtedy, ak bolo zrušené predbežné opatrenie alebo pri dobrovoľných diagnostických pobytoch, ktoré sú zvláštnou formou pomoci, akú diagnostické centrum poskytuje rodinám. Práca psychológa v diagnostickom centre je úzko prepojená s prácou sociálneho pracovníka. Ten vypĺňa osobný list dieťaťa, ktorý je potom k dispozícií v diagnostickom centre. Vo viacerých prípadoch detí umiestnených v diagnostickom centre nebol v ich dokumentácii uvedený žiadny záznam o násilí voči nim alebo ich zanedbávaní. Dokumentácia, ktorú však vykoná sociálny pracovník je nepresná, neúplná. Mala by byť podrobne vypracovaná tak, aby mali pracovníci pri jeho príchode do diagnostického centra už presný obraz o jeho rodinnej situácií vrátane záznamov a výchovnom, zdravotnom, výživovom zanedbávaní, nezaškolení, respektíve neplnení školskej dochádzky, o výskyte násilia v rodine a o evidencii rodiny na sociálnom oddelení, o doteraz podniknutých opatreniach – aké opatrenia a akým spôsobom, boli uskutočnené, kedy a s akým výsledkom, o podnete na trestné stíhanie, ak bol podaný. Z dokladov, ktoré psychológ dostane, vypracuje rodinnú anamnézu dieťaťa. Všetky významné fakty zaznamená do anamnestického listu, ktorý sa potom archivuje spolu s ostatnou dokumentáciou dieťaťa. Ak by bola dokumentácia poskytnutá sociálnym pracovníkom presnejšia a dôkladne vypracovaná, tak by sa sociálnemu pracovníkovi zmenil pohľad na situáciu dieťaťa, jasnejšie by vystúpili mnohé súvislosti, ak by boli zhromaždené všetky dostupné fakty. Zbytočne by sa neváhalo s takým opatrením, ktoré by mohlo zmeniť tento stav zabezpečiť dieťaťu ochranu a bezpečie. Záujem a blaho ešte stále nie je prioritou, ako sa to proklamuje a ako to zaručuje zákon. Viac sa prihliada na potreby rodičov, ako na potreby dieťaťa. Štát prostredníctvom svojich inštitúcií nevyužíva platné legislatívne možnosti na ochranu dieťaťu. Ak je dieťa vyňaté z rodiny, tak práca s rodinou sa takmer nerealizuje alebo ak je, tak sa používajú málo účinné formy.