typické pre obdobie, v ktorom žil. Išlo o javy, ktoré boli akceptované a prijímané ako normálne, správne a morálne. V dnešnej dobe takéto javy nie sú akceptované a prijímané spoločnosťou. Môžeme teda povedať, že netreba sa nechať zlákať ilúziou, že týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa je novodobý jav. Sú o tom dôkazy, že od dávnej minulosti sa s postihnutými deťmi, či nevhodne narodenými deťmi zaobchádzalo veľmi kruto. K takým javom patrilo zlé zaobchádzanie s deťmi, ich vykorisťovanie, využívanie a zabíjanie.

Násilie sa neodohráva len v časoch vojen na bojiskách, ale odohráva sa aj v časoch mieru na uliciach či iných verejných priestoroch, ale najmä za dverami a múrmi domácností. Ľudia v dnešnej dobe sú však citlivejší na fenomén domáceho násilia. Dnes sa stretávame takmer denne v médiách, ako je násilie páchané na deťoch. Toto všetko má ale dve stránky. Na jednej strane to nie je práve ten najvhodnejší ani nie opatrný spôsob informovania verejnosti, najmä keď sú odhalené totožnosti zúčastnených. Na druhej strane zásluhou odborných článkov a kampaní mimovládnych organizácií sa pokúšame dosiahnuť to, aby ľudia neboli ľahostajní voči ubližovaniu iným a boli ochotní nejakým spôsobom konať. Problémy a príčiny týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa v rodine môžu byť rôzne. Tieto problémy a príčiny môžu byť aj zo strany rodičov.

Ak ide o takýchto problémových rodičov, môžeme ich rozdeliť na:
a) zanedbávajúcich rodičov – ide o rodičov, ktorí nemajú pre rodičovskú úlohy dostatočné kompetencie (nie sú schopní alebo sa nemôžu o dieťa prijateľne starať) a taktiež nemajú k rodičovstvu dostatočnú motiváciu

b) týrajúcich rodičov – ide o rodičov, ktorí majú všeobecne zvýšený sklon reagovať násilím (alkoholici, duševne nemocní ľudia), o ľudí sústredených na svoje problémy a záujmy, ktorí o deti nestoja a majú zvýšenú potrebu moci nad dieťaťom, patria sem aj ľudia s negatívnymi skúsenosťami z detstva.

Musíme ale podotknúť, že množstvo rodičov bolo už v detstve týraných a tieto skúsenosti v nich pravdepodobne zanechali následky. Preto teraz svoje deti taktiež trestajú a týrajú. Zamyslíme sa však nad tým, či išlo len o výchovné tresty, alebo išlo priamo o týranie. Podľa Vlčkovej (1997, s 14) „k použitiu trestu sa rodičia často uchyľujú spontánne a nezriedka v rozčúlení, pri ktorom nedokážu správne zvážiť charakter a mieru previnia dieťaťa.“


1.1 Týranie a zneužívanie detí v minulosti a v súčasnosti.

Ako sme hovorili už v predošlej kapitole, s týraním, zanedbávaním a zneužívaním sa stretávame nielen dnes, ale známe aj v minulosti. Týranie a zneužívanie môžeme rozdeliť do kategórií, ktoré sa však prelínajú a kombinujú (podľa Dunovského, Dytrycha, Matějčeka a kol., 1995):

a)Zahubenie dieťaťa pri ohrození samotnej existencie rodičov, starších detí či širšieho rodinného spoločenstva.

b)Zabíjanie dievčat - selekcia podľa pohlavia. Existuje množstvo dokladov o tom, že v staroveku, a to aj v spoločnostiach vyspelých a ekonomicky zaistených , sa rodiny skôr zbavovali novonarodených dievčat ako chlapcov.

c)Pomsta - zabíjanie detí v rámci „pomsty nepriateľovi“ bolo umožnené zvykovým právom a morálkou vtedajších dôb.

d)Detská obeť - deti sa obetovali pred začatím vojnového ťaženia či pred inou závažnou udalosťou, alebo sa ich obetovanie božstvu sľúbilo, ak udalosť dobre dopadne. Kostry detí sa tiež nachádzajú v základoch najrôznejších stavieb. Svojou čistotou a nevinnosťou majú zrejme odpudiť zlé mocnosti, ktoré by mohli škodiť obyvateľom onoho domu alebo účelu onej stavby.

e)Hanba a spoločenské odsúdenie - po dlhé stáročia sa skoro nič nemenilo na skutočnosti, že nemanželské tehotenstvo a narodenie nemanželského dieťaťa znamenalo v niektorých spoločnostiach a v niektorých dobách takmer rozsudok smrti pre matku alebo pre dieťa alebo pre oboch.

f)Znetvorenie - rovnako časté bolo aj zabíjanie v dôsledku ich telesného poškodenia alebo duševného postihnutia.

Mohlo by sa nám zdať, že predošlé praktiky sa už dávno prekonali, ale ony však pretrvávajú ešte aj dnes. Možno povedať, že každé tretie dieťa je týrané, zneužívané a zanedbávané alebo zažilo už nejakú traumu. Či už môže ísť o ľahko identifikovateľné fyzické týranie a zanedbávanie, alebo o skryté, napríklad psychické týranie, vydieranie alebo sexuálne týranie. Tieto skutky a činy vždy ohrozujú zdravie detí. Postihnuté deti takmer vždy zaostávajú vo vývine a v porovnaní s inými deťmi mávajú častejšie psychické ťažkosti. Spomenutým aspektom sa venuje pozornosť v Deklarácii práv dieťaťa. Týmto dokumentom sa zaoberáme v ďalšej kapitole. Budeme sa venovať tým druhom týrania, ktoré je úzko spojené viacej s minulosťou a viaže sa ku kultúrnym tradíciám niektorých štátov.

L. Heise, J. Pitanguy a A. Germain (1998) opisujú rôzne druhy násilia v priebehu života dievčat a žien. Uvádzame tie, ktoré sa týkajú detí a dospievajúcich, a chceme zdôrazniť, že aj keď sa nasledovné druhy násilia páchajú predovšetkým na dievčatách, je vysoko pravdepodobné, že obeťami môžu byť aj chlapci:

a) násilie pred narodením - umelé prerušenie tehotenstva na základe pohlavnej selekcie plodu (Čína, India, Kórejská republika); bitky počas tehotenstva (citové a telesné účinky na ženu, vplyv na plod);nútené tehotenstvo (masové znásilňovanie vo vojne),