- Viaceré z nich u nás po prvý krát v živote dostávajú nové oblečenie, hračky alebo školské pomôcky.
- U mnohých z nich, najmä s pribúdajúcim vekom, sa stretávame s negatívnymi sociálnymi návykmi a s nimi súvisiacimi poruchami správania.
- Majú už za sebou opakovanú skúsenosť s tým, že ich okolie odsudzuje namiesto toho, aby ich podporilo. Aj tu sa, žiaľ, opätovne potvrdzuje, že spoločnosť má sklon odsudzovať skôr obete ako páchateľov.
- Ich vzťah k dospelým býva neraz zdeformovaný, čo sa prejavuje na jednej strane stratou dôvery a odmietaním komunikovať, na strane druhej až nečakane rýchlym upnutím sa k dospelým, respektíve k vyvolenému dospelému.
- Mnohé z nich majú zidealizovaný vzťah k rodičom, ktorí ich týrali alebo zneužívali. Často sa k nim chcú vrátiť.
- Neraz prežívajú pocity viny, pretože im rodičia celé roky vnucovali predstavu, že ich musia potrestať za to, že boli „zlé“ alebo nesplnili ich očakávania, a preto si nezaslúžia ich lásku.

O týchto deťoch sa dozvedáme prostredníctvom oznámení z odborov sociálnej starostlivosti, od lekárov, učiteľov, starostov, susedov.

Ako zistíte, že dieťa je týrané, zanedbávané a zneužívané?
Zistíme to na základe rozhovorov, ktoré s nimi vedieme. Deti tu vypovedajú o svojich problémoch a hlavne o týraní, zneužívaní a zanedbávaní. Taktiež sa to dozvedáme z dokumentov, ktoré vypracovávajú sociálni pracovníci. Oni s nimi totižto prichádzajú do kontaktu medzi prvými pracovníkmi, ktorí sa zaoberajú nielen touto problematikou. Taktiež si preštudujeme údaje zo zdravotnej karty, ktorá sa vypracováva pri lekárskej prehliadke. Je tu písomný dôkaz o tom ako bolo dieťa týrané. Ak je dieťa fyzicky týrané, tak sú tu opísané popáleniny, stopy po bití. Sexuálne zneužívanie je popísané v správe od lekára a tiež v záznamoch z vyšetrovania od polície a súdnych znalcov. O emocionálnom násilí sa dozvedáme z dokumentácie psychologického a pedopsychiatrického vyšetrenia. Tiež emocionálne týranie zistili u detí z ich výpovedí alebo z výpovedí ich rodičov. Deťom je zo strany rodičov dávaný chladný, ľahostajný postoj, odmietanie, preferovanie iného súrodenca, ponižovanie, vyhrážky, stály a nadmerný tlak na výkony, neprimeraná kontrola, izolácia dieťaťa.

Ako spolupracujete s rodičmi, prípadne ako im radíte, aby ďalej netýrali svoje deti?
spolupráca s rodičmi dieťaťa ktorým bolo dieťa odobraté, sa takmer nerealizuje. Ak áno, tak sa používajú málo účinné formy. Ak má byť podaný podnet na trestné stíhanie rodiča za týranie alebo zanedbávanie dieťaťa, je to len zriedkavý jav. To, že je rodič odsúdený, je ešte zriedkavejší jav, a to len vo veľmi ojedinelých prípadoch. Ak je dieťa postihnuté, tak je vyňaté z rodiny, ale ak je týrajúci rodič, tak naďalej ostáva doma a jeho ďalšou obeťou sa môže stať ďalšie dieťa. Zriedkavejším prípadom je pozbavenie rodiča rodičovských práv. K takýmto krokom sa nepristupuje, ani keď je známe, že nemôžeme očakávať žiadnu pozitívnu zmenu a kde by práve tento krok otvoril dieťaťu možnosti na život v náhradnej rodine.

Ako a čím môžete pomôcť a pomáhate týraným a zneužívaním deťom? Ako vyzerá takáto pomoc v praxi?
Činnosť nášho OZ je zameraná dvoma hlavnými smermi. V urgentných prípadoch detským obetiam týrania, zneužívania a zanedbávania (zaužívaný odborný termín pre týranie, zneužívanie a zanedbávanie je Child Abuse and Neglect = CAN) poskytuje pomoc prostredníctvom nášho Detského krízového centra Náruč. Neoddeliteľnou súčasťou našej práce je však tiež prevencia, terénna sociálna práca a poradenstvo. Cieľovými skupinami našich preventívnych aktivít sú predovšetkým žiaci základných a stredných škôl, učitelia materských a základných škôl, ako aj pracovníci ďalších pomáhajúcich profesií, napríklad sociálni pracovníci, lekári, školskí psychológovia ...). Volíme zážitkový prístup, ale vychádzame aj z metodiky Michele Elliotovej a z jej príručky „Ako chrániť deti“, ktorú s dovolením autorky preložilo a vydalo naše OZ. Ťažiskovú metódu tvoria prvky tvorivej drámy a psychodrámy obohatené o diskusiu a interaktívne hry, ktoré sú zamerané na odbúranie napätia, navodenie atmosféry pohody a dôvery. Základom programu je prehratie 5 kľúčových modelových situácií – rolových hier, ktoré nastoľujú rôzne prípady ohrozenia dieťaťa a ich cieľom je hľadať riešenia, ako sa v daných prípadoch chrániť. Na tomto preventívnom programe sa významne podieľajú naši dobrovoľníci. Na úvod preventívneho bloku prehrávajú jednotlivé scénky so „zlým koncom“. Prostredníctvom diskusie a zapojenia detí zúčastnení spoločne dospejú k prehratiu scénky s „dobrým koncom“, ktorý obsahuje stratégie, ako možno v danej situácii reagovať a ochrániť sa pred hroziacim nebezpečenstvom. S odstupom 2-3 týždňov sa opätovne vraciame do tried s cieľom vytvoriť priestor na spoločný rozhovor a aplikovať evaluačné dotazníky. Od tohto postupu si sľubujeme lepšie možnosti zachytiť týrané deti priamo v teréne a takisto možnosť overiť si účinky nami realizovaných preventívnych aktivít. Taktiež sa venujeme rehabilitačno-rekreačným aktivitám pre deti z DKC Náruč. Spomedzi nich najvýznamnejšie sú letné táborové pobyty, ktoré už tradične ponímame tak, aby mali nielen ozdravno-relaxačné a terapeutické účinky (pohyb v zdravom prostredí, hra ako terapia), ale prispeli tiež k rozvíjaniu vlastností a charakteristík, ktorými deti treba vyzbrojiť, ak sa majú úspešne adaptovať a osvojiť si životné zručnosti potrebné na lepšie zvládanie problémov bežného života.