d)pracovné stretnutie zástupcov detských krízových centier.
V októbri 2005 sme v Detskom krízovom centre Náruč z podnetu MPSVR usporiadali pracovné stretnutie detských krízových stredísk, zamerané najmä na dopady novoprijatého zákona o sociálnoprávnej ochrane detí na fungovanie detských krízových stredísk. Zástupcovia MPSVR a ÚPSVR oboznámili účastníkov s kľúčovými časťami zákona a účastníci mali možnosť v rámci diskusie získať informácie a náčrt riešení týkajúcich sa konkrétnych situácií z praxe.

Dôležitý je však aj postoj štátnych orgánov i širokej vernosti k tejto spoločensky citlivej problematike. V čom konkrétne by ste očakávali a potrebovali ich najvýraznejšiu podporu?
Je to veľmi široká otázka. Čo sa týka postojov verejnosti k týraniu, zneužívaniu a zanedbávaniu detí a k násiliu v rodine všeobecne, za posledné roky sme vďaka častejšej medializácii, zaznamenali v tejto oblasti v tejto oblasti pokrok. Na druhej strane treba povedať, že verejnosť sa o prípadoch domáceho násilia dozvedá neraz len zo senzáciechtivých reportáží, ktoré síce zaujmú, ale nejdú po podstate problému. Médiá by v tejto oblasti mohli zohrať ďaleko podstatnejšiu a užitočnejšiu rolu, keby namiesto honby za senzáciami prebrali časť zodpovednosti za formovanie verejnej mienky a vyvíjali väčšiu aktivitu v kampaniach zameraných na znižovanie tolerancie spoločnosti voči násiliu ako takému. Úplne najkľúčovejšiu úlohu v potláčaní násilia a poskytovaní pomoci jeho obetiam by mal plniť štát. Mal by, ale neplní. Hoci je Slovenská republika signatárom všetkých najpodstatnejších medzinárodných dokumentov na ochranu ľudských práv a práv detí, pomoc a podpora slabých a ohrozených má stále skôr deklaratívnu než praktickú podobu. Ak by som mal hovoriť len za našu oblasť, chýba národná koncepcia boja proti týraniu, zneužívaniu a zanedbávaniu detí, komplexný program prevencie, medzirezortná spolupráca zodpovedných ministerstiev, fungujúca sieť pomáhajúcich inštitúcií, rodinné súdy disponujúce dostatočnými právomocami a sudcami-špecialistami, efektívny systém terénnej sociálnej práce zameraný na sanáciu ohrozených rodín a tiež fungujúca sieť náhradných rodín, ktoré by boli schopné rýchlo a operatívne prijať do opatery dieťa, ktorého rodina zlyhala. Zatiaľ viaceré z týchto vecí neexitujú, prípadne existujú, ale fungujú iba čiastočne, nekoordinovane a nesystémovo. V mnohých smeroch činnosť štátu suplujú mimovládne organizácie (najmä v oblasti prevencie a poskytovania špecializovaných služieb), avšak za veľmi ťažkých podmienok. V tomto smere by sme uvítali zo strany štátnych inštitúcií väčšiu podporu a partnerský prístup. Naši klienti totiž nie sú ani štátni, ani neštátni. Sú to ľudia v núdzi, ktorým treba pomôcť. A od tohto konštatovania by sa mala odvíjať spolupráca všetkých zainteresovaných inštitúcií.

Na Slovensku existuje viacero neziskových organizácií, ktoré pracujú v prospech týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí. Spolupracujete s niektorými organizáciami?
Čo sa týka neštátnych detských krízových centier pre týrané, zneužívané a zanedbávané deti, všetky evidujeme a spolupracujeme s nimi (Centrum Nádej Bratislava, Slniečko Nitra, Maják nádeje Bratislava, Signál ohrozenia Banská Bystrica, Brána do života Bratislava, OZ Li(e)nka Košice, UNICEF... ). Spoluprácu považujeme za veľmi dôležitú a každoročne organizujeme niekoľko stretnutí s pracovníkmi príbuzných zariadení. Zorganizovali sme tiež viacero vzdelávacích seminárov a tréningov zameraných na rozvoj profesionálnych zručností pracovníkov centier pre deti, na ktoré sme si ako lektorov prizývali skúsených odborníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky..

Policajt číslo 1:
Ďalší náš rozhovor bol vedený s členom policajného zboru, ktorý si taktiež neprial byť z pochopiteľných dôvodov uvedený.

Ako odhalíte, že dieťa je týrané, zanedbávané a zneužívané?
V mnohých prípadoch obete násilia neoznámia konanie páchateľa. Ak mi to oznámia, tak je to prostredníctvom telefonátu týraného dieťaťa, ktoré je týrané, zneužívané a zanedbávané. Tento čin nám oznámi osoba, ktorá vie, že dieťa je doma týrané, zanedbávané alebo zneužívané. Takýto telefonát je pre mňa dôležitý, pretože takéto správanie dospelého voči dieťaťu nesmiem brať na ľahkú váhu. Počas tohto telefonátu zisťujeme, kedy došlo k útoku. Taktiež je potrebné zistiť, kde sa nachádza páchateľ a kde obeť. Zisťujem, či sa tam nachádza okrem nich aj nejaká iná osoba, napríklad dieťa, dospelá osoba. Ak zavolá svedok, tak mu odporučím, aby spolu s obeťou navštívil pohotovosť v nemocnici, kde jej bude poskytnutá patričná zdravotná pomoc a zhotovená zdravotná dokumentácia. Potom je dôležité, aby obeť navštívila policajnú stanicu, kde je zhotovená potrebná fotodokumentácia a uskutoční sa výsluch, ktorý je zachytený aj písomne.

Ak príde hliadka k takémuto ohlásenému prípadu, tak čo všetko si všímate na danej okolnosti?
Ak je privolaná hliadka k takémuto činu, tak si predovšetkým musí všimnúť akým spôsobom bolo dieťaťu ubližované. Ak ide o dieťa, ktoré bolo bité, tak je to napríklad aké ma modriny, rany. Hliadka, ktorá je k prípadu zavolaná, tak musí zistiť rozhovorom s aktérmi prípadu, čo predchádzalo takémuto konaniu agresora. Zisťujú akým predmetom bolo dieťaťu ublížené a či tam boli svedkovia.

Aký je postup pri psychickom týraní, zneužívaní a zanedbávaní dieťaťa?
Tam už nie sme priamo pri čine, pretože takýto spôsob nám nahlásia učitelia, pediatri, vychovávatelia, sociálny pracovníci, detský psychológovia, ktorí nás o danom prípade oboznámia.