Čo všetko robíte pri odoberaní dieťaťa z rodiny?
Ak však polícia príde na miesto činu, je potrebné aby mu bola poskytnutá prvá pomoc. Ak je má dieťa znaky násilia, je potrebné odobratie z rodiny a postúpilo ďalšie vyšetrenia, ktoré budú zdokumentované a potvrdia znaky násilia. Pri takýchto výjazdoch polície sú dôležití je dôležitý aj sociálny pracovník, ktorý potom čo dieťa je odobraté z rodiny, ďalej vo veci koná. Po odobratí je dieťa odvedené na bezpečné miesto, kde je podrobené výsluchu. Dieťaťu pomôžeme nadviazať kontakt oprávnenými inštitúciami. Ide o inštitúcie ako sú detský domov, diagnostické centrum, kde mu bude poskytnutá ďalšia starostlivosť. Dieťa absolvuje psychologické vyšetrenie, ktoré posúdi negatívny vplyv na vývoj dieťaťa. Vo všetkých prípadoch takýto čin negatívne vplýval na dieťa.

Ako sa uskutočňuje výsluch dieťaťa?
Pri výsluchu sú dôsledne dodržiavané podmienky ust. §102 ods. 1, 2 Trestného poriadku. Dieťa tu odhaľuje svoje pocity, ale aj to akým spôsobom mu bolo ubližované. Je tu tiež zastúpený detský psychológ, ktorý je dôležitý z toho hľadiska, že u dieťaťa bola narušená psychika. Dieťaťu je preto potrebné po tejto stránke pomôcť, preto je tu dôležitý psychológ. Tiež sa patričným spôsobom sa dozvedá psychológ o jeho probléme. Tieto poznatky sú dôležité pri ďalšom konaní vo veci prečinu. V ojedinelých prípadoch sa zúčastnia aj pedagogický pracovník, zástupca sociálnej kurately okrasného úradu, teda osoba, ktorá skúsenosti s výchovou detí. Je potrebné vypočuť aj detského lekára, ku ktorému dieťa patrilo. Výsluch dieťaťa sa spravidla koná len raz a to len v prípravnom konaní. V konaní pred súdom sa uskutočňuje len v nevyhnutných prípadoch a to len vtedy, ak znalec z odboru psychológie proti tomu nič nemal zásadné výhrady. Dôležitý je tu výsluch aj svedkovia, alebo osoby, ktoré žijú s páchateľom a obeťou. Ako svedkovia sú vypočúvaní aj policajti, ktorí boli pri služobnom zákroku. Pri výsluchu je vypočúvaný aj páchateľ, ktorý na návrh prokurátora bude vzatý do väzby a bude mu uložený trest odňatia slobody v počte rokov, ktoré zodpovedajú previneniu.

Uskutočňujete detekciu náhodne, nesystematicky a intuitívne?
Detekciu uskutočňujeme predovšetkým na základe nami overených a potvrdených znakov týrania, zneužívania a zanedbávania. Taktiež aj na základe toho, keď dieťa nám oznámi prostredníctvom telefónu alebo osobne, že je na ňom páchané domáce násilie. Toto násilie nám môže oznámiť aj niekto z jeho blízkych, ale aj toto musíme overiť. Toto overovanie robíme na základe návštevy rodiny, kde si všetko overíme prostredníctvom rozhovoru a taktiež pozorovania, zo správania dieťaťa alebo jeho modrín po bití na celom tele. Tieto návštevy sa uskutočňujú spolu so sociálnym pracovníkom.

Aké možnosti a kompetencie máte v tejto problematike?
Máme obmedzené možnosti a kompetencie, a to vtedy, ak máme obmedzený vstup do domácnosti. Ak nemáme povolenie na prehliadku domácnosti nemôžeme tam vstúpiť. K takému vstupu musí prísť len ak boli počuteľné zvuky a viditeľné stopy po zranení.

Aké sú vaše poznatky v tejto problematike?
Ja ako pracovník by som mal mať poznatky na takej úrovni, aby som vedel zistiť či ide o týrané, zneužívané a zanedbávané. Profitujem predovšetkým z poznatkov a skúseností iných sektorov. Naši pracovníci sú školení vo vyšetrovacích metódach, vedia zbierať dôkazový materiál, označovať a baliť dôkazový materiál tak, aby predišli jeho strate alebo poškodeniu., ale v tejto problematike sú menej pripravovaní.

S kým spolupracujete ďalej ?
Predovšetkým spolupracujem s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Taktiež sú to sociálni pracovníci, psychológovia, učitelia zo základných škôl. Sociálni pracovníci mi predovšetkým asistujú pri odoberaní dieťaťa z rodiny a umiestňovaní dieťaťa do diagnostického centra. Zo školami spolupracujeme hlavne vtedy, keď zistia učitelia, že dieťa je doma týrané. Dôležité je to, aby nás upovedomili o tomto čine. Ja už potom podľa situácie konáme a upovedomíme kompetentné orgány. Ďalej spolupracujeme s diagnostickými centrami a detskými domovmi, kam deti po vyšetrovní a odobratí z rodiny od vádzame.


Vychovávateľ číslo 2:
Ďalší rozhovor sme robili s vychovávateľom na jednej základnej škole, ktorý si nežiadal uviesť meno z určitých osobných dôvodov.

Ako odhalíte, že dieťa je týrané, zanedbávané a zneužívané?
Dieťa si všímam tak, že ho pozorujem, prípadne vediem s ním rozhovor. Takýto prípad mi môže povedať aj jeho spolužiak, kamarát, ktorému sa zdôveril alebo si to všimol. Ak ho pozorujeme tak si najprv všimnem, že dieťa sa správa inak ako ostatné,