umiestneného v ústavnej starostlivosti alebo zvereného do pestúnskej starostlivosti. Dieťa, ktoré je umiestnené do ústavnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, častokrát nie je navštevované svojimi rodičmi, neudržiava svoje kontakty, nestretáva sa s nimi. Príčiny môžu byť rôzne buď zo strany rodičov, alebo zo strany zariadenia, kde dieťa je umiestnené. Tento monitoring predpokladá spoluprácu s Ústredím práce a rodiny a zariadeniami, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, pri získavaní informácií o deťoch umiestnených v týchto zariadeniach. Sústreďuje sa na deti, ktoré boli odňaté rodičom z dôvodu zlého zaobchádzania alebo týrania a predpokladá spoluprácu s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, súdmi a zariadeniami, v ktorých sú tieto deti umiestnené.


2.3 Preventívne programy pre deti predškolského a školského veku

Detstvo je, respektíve by malo byť vekom nevinnosti. Pretože to je to vzácne a porušovať ho môže byť nebezpečné. Preto je potrebné zoznamovať deti so svetom, aby vedeli, čo ich čaká a aby vedeli čeliť prípadným nástrahám. Deti v predškolskom veku nemajú dostatok skúseností a majú obmedzenú schopnosť chápať problémy. Nechápu a nevedia pomenovať, čo sa s nimi robí, aj násilie prijímajú často odovzdane – myslia si, že je to správne a má to tak byť. Sú závislé na dospelých, ktorí ich často podriaďujú svojej vôli. Preto sa uskutočňujú rôzne preventívne programy pre deti predškolského a školského veku. Pre deti školského veku sa uskutočňujú prostredníctvom návštev dobrovoľníkov a odborníkov zaoberajúcich sa danou problematikou, kde prostredníctvom prístupných zážitkových foriem preberajú prevenciu týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa. Upozorňujú ich na to, aké majú deti práva, na to ako spoznajú, že ich kamarát je týraný a ako môžu pomôcť. Takéto rozhovory neskončia len, pri jednej návšteve dobrovoľníkov, ale počas roka je ich niekoľko. Pri deťoch predškolského veku sa neuskutočňujú rozhovory, ale hry, prostredníctvom ktorých dieťa odkrýva svoje pocity, nálady, názory. Tu dieťa odkrýva svoje postavenie v rodine a taktiež aj situáciu v rodine. Najprv sa však uskutočňujú prostredníctvom učiteliek materských škôl. Tie sa najprv musia oboznámiť so základnými termínmi v problematike syndrómu CAN. Najprv si musia vyskúšať na vlastnej skúsenosti rolu dieťaťa s cieľom vžiť sa do jeho potrieb, pocitov. Ďalšia fáza sa realizuje na záznamový hárok, kde si učiteľka zaznamenáva reakcie dieťaťa, jeho včlenenie sa do skupiny a odpovede na otázky. Hry sa tematicky rozdeľujú do výchovných zložiek – rozumovej, výtvarnej, telesnej, pracovnej....

Môžme povedať, že poznáme rôzne formy prevencie. V rámci celoštátnej prevencie poznáme tieto formy:
a) sociálna prevencia,
b) situačná prevencia,
c) viktimačná prevencia,

My sa však budeme venovať predovšetkým sociálnej prevencii, pretože táto prevencia sa týka predovšetkým našej témy. Ďalšie dve spomenieme len okrajovo.

Sociálna prevencia – pri jednotlivých oblastiach, ktoré uvádzame, dávame do pozornosti hlavne tieto formy:
a)primárnu
b)sekundárnu
c)terciárna

Terciárna:
a)sociálno-právne vzdelávanie detí a mládeže zamerané na zvyšovanie právneho vedomia a realizované v spolupráci s políciou, právnikmi, sociálnymi pracovníkmi, psychológmi a podobne,
b) profesijné vzdelávanie pedagógov, policajtov, sociálnych pracovníkov, pracovníkov krízových a poradenských zariadení a podobne, ktoré je zamerané na syndróm CAN, domáce násilie,
c)propagácia prevencie medzi verejnosťou, kampane (napr. proti vandalizmu, drogám, násiliu v domácnosti a i.) organizované cez masmédia, miestne informačné prostriedky, plagáty, letáky, stretnutia a besedy s deťmi a podobne
d)stretnutia a besedy detí s policajtmi, sudcami prokurátormi, sociálnymi pracovníkmi, lekármi a podobne zamerané na zvyšovanie právneho vedomia u detí a ich získavanie pre účasť na prevencii,
e)sociálne výcviky pre mladých rodičov orientované na rodinnú výchovu
f)podpora organizácií združujúcich mládež.

Sekundárna:
a)výcviky zamerané na komunikáciu, znižovanie agresivity a podobne,
b)peer programy (ovplyvňovanie rizikových skupín mládeže prostredníctvom peer aktivistov). Sú to rovesnícke programy, ktoré sú uskutočňované vyškolenými aktivistami z radov študentov, ktorí svojou prirodzenou autoritou vplývajú na rovesníkov - žiakov ich vekovej skupiny,