c)zriaďovanie a prevádzka poradenských a krízových zariadení (linky dôvery, azylové bývanie, nízkoprahové zariadenia, resocializačné zariadenia, špeciálne školské zariadenia a iné),
d)vzdelávacie, voľno časové a záujmové aktivity a záujmové aktivity ako v primárnej prevencii, ale orientované na ohrozené deti a mládež,
e)tábory pre mládež výchovne problematickú a sociálne znevýhodnenú, pre deti postihnuté domácim násilím.

Terciárna:
f)prevencia násilnej trestnej činnosti, s osobitným dôrazom na násilie páchané v rodinách.


2.4 Organizácie zaoberajúce sa násilím na deťoch

Hovorí sa, že lepšie je veciam predchádzať, ako trpieť vážne následky. Ide tu o prevenciu domáceho násilia a násilia všeobecne. Týmito prevenciami sa zaoberajú inštitúcie, ako sú pedagogicko-psychologické poradne, centrá výchovnej prevencie a psychologickej prevencie, centrá voľného času, osvetové strediská a ďalšie. Patria sem aj občianske združenia a nadácie. Zriaďujú sa linky dôvery, konzultačné pracoviská či krízové strediská a ďalšie. Na tieto inštitúcie sa môžu obrátiť deti a dospelí so svojimi problémami a starosťami. Najmä ak ide o prípady domáceho násilia alebo neadekvátneho zaobchádzania s deťmi. Tieto organizácie dokážu poskytnúť dôveru, bezpečie, pochopenie v núdzi. Odborne im poradia, správne nasmerujú a v prípade potreby môžu poskytnúť i dočasné prístrešie (krízové strediská, útulky...) V Bratislave je niekoľko inštitúcií, ako sú: Linka detskej istoty pri Slovenskom výbore Unicefu, Centrum Nádej, poskytujúce poradensko-terapeutické služby deťom a ženám, krízové stredisko Brána do života a ďalšie. V žilinskom regióne sa nachádzajú dve občianske združenia. Jedno je občianske združenie Pomoc deťom v kríze prevádzkuje krízové centrum Náruč. Toto centrum poskytuje prístrešie predovšetkým deťom. Takýmto problémom sa taktiež venuje aj ďalšia organizácia v žilinskom regióne a je to občianske združenie SCAN (Slovenský CAN - syndróm), ktoré sa zaoberá prevenciou proti násiliu. Prispieva k zlepšeniu informovanosti detí v základných školách a ich schopnosti predísť situácii ohrozenia. Vedú zážitkové besedy s deťmi pomocou vyškolených dobrovoľníkov. Tie sa vedú zábavnou formou, kde sa deti dozvedia o problematike násilia. Skupinovými aktivitami sa deti dopracujú k optimálnym riešeniam problematických situácií. Tieto programy sú u detí obľúbené, pretože sú zaujímavé a poučné a prinášajú im kamarátov, ktorým sa dá dôverovať. Pracovníci, ktorí s nimi vedú rozhovor, musia byť k nim priateľskí, pretože potom je možné deťom ľahšie poradiť a pomôcť. Deti program hodnotia ako zaujímavý a prínosný, pretože im umožňuje vyjadriť vlastné názory a pomáha uvedomiť si niektoré súvislosti predtým len tušené. Taktiež dobrovoľníci majú radosť z týchto aktivít, ale nájsť takýchto ľudí je ťažké.

V organizáciách, ktoré sa zoberajú problémom týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa pracujú psychológovia, ktorí deťom pomáhajú riešiť takéto problémy.

Okrem organizácií sa podieľa na ochrane práv dieťaťa aj verejný ochranca práv. V tejto inštitúcii pracujú právnici na rôznych prípadoch detí. Sem podávajú podnety nielen dospelí ale aj deti. Ide o tie podnety, ktoré sa týkajú v našom prípade hlavne porušovania základných práv a slobôd dieťaťa. Činnosť ochrancu práv je vymedzená v Ústave Slovenskej republiky a v Zákone o verejnom ochrancovi práv. Nakoľko je na Slovensku málo takýchto organizácii majú celoslovenskú pôsobnosť.



3. Detekcia syndrómu CAN

Detekciu môžeme definovať ako odhaľovanie alebo zisťovanie syndrómu CAN, ktoré sa uskutočňuje hlásením alebo cieleným vyhľadávaním jednotlivých prípadov na úrovni odborných služieb štátnych, komunálnych alebo charitatívnych (Dunovský, 1995).

Uskutočňuje sa na základe ohlasovania, diagnostiky, vyhľadávania, potvrdeniu alebo vylúčenia diagnózy, registrácie syndrómu CAN.

Vlastné zistenie syndrómu CAN má niekoľko fáz (Dunovský, 1995):
a)ohlásenie – závisí na osobe, ktorá sa s daným javom stretne, je schopná ho posúdiť a taktiež je ochotná ho ohlásiť,
b)diagnostika - tou možno rozumieť komplexnú činnosť interdisciplinárneho tímu, zaisťujúceho a posudzujúceho všetky okolnosti ohláseného alebo inak odhaleného prípadu zlého zachádzania s dieťaťom alebo jeho následkov,
c) potvrdenie alebo vylúčenie diagnózy – ide tu o potvrdenie alebo vylúčenie diagnózy šetreného prípadu, pokiaľ je to možné. Ak nie, je prípad nutné považovať za pravdepodobný v zmysle už uvedenej definície,
d)registrácia syndrómu CAN - rozumieme systém zaznamenávania tohto javu v populácií. Umožňuje jeho kvantitatívnu, ale i kvalitatívnu analýzu v čase a priestore.

Jej cieľom je poznať, odhaliť týranie a zneužívanie v rodine a na základe dôkladnej a všestrannej analýzy situácií, najrozličnejších faktorov a činiteľov, ktoré nielen predchádzali vzniku násilia, ale ho zdanlivo vyvolali, zabezpečiť účinnú pomoc dieťaťu a jeho rodine do takej miery, aby sa odstránilo násilie a minimalizovali sa jeho nepriaznivé dôsledky na ďalší život dieťaťa a jeho zdravé fungovanie. Ide o časovo a obsahovo náročný proces, súčasťou, ktorého je komplex zložitých a náročných úloh a jeho riešenie presahuje možnosti jedného pracovníka. Preto je dôležité, aby sa na riešení problémov podieľalo viacero odborníkov. Detekcia má teda interdisciplinárny charakter. Detekcia je východiskovou etapou celého procesu pomoci týranému a zneužívanému dieťaťu a jeho ochrany pred domácim násilím. Základnou úlohou odborníkov pri detekcii týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí a pri ich ochrane pred domácim násilím je: