Pedagogickí myslitelia tejto doby aj tlmočili požiadavky svojej triedy na školu, výchovu a vzdelávanie, prípadne sa ich snažili aj realizovať v praktickej pedagogickej činnosti.
Medzi týmito buržoáznymi pedagógmi patrí významné miesto najmä: J. Lockovi, J.H.Pestalozzimu, J.F.Herbartovi, F.Froblovi a A.Diesterwegovi.

Spoločenské a filozofické názory J.Locka

Anglický filozof a pedagóg J. Locke (1632- 1704) vypracoval koncom 17. str. pedagogický systém, ktorý vyjadroval požiadavky mladej buržoázie. Neuznával učenie o vrodených ideách. Vypracoval základy novej teórie poznania, vychádzajúcej zo skúsenosti- empírie. Proti dovtedy v praxi používanému stredovekému obsahu vzdelávania postavil požiadavku reálneho vzdelávania a vypracoval systém telesnej a mravnej výchovy. Svoje filozofické a pedagogické názory rozvádza najmä vo svojich dielach "Rozprava o ľudskom rozume" (1690) a "Niekoľko myšlienok o výchove" (1693).
"Rozprava o ľudskom rozume" je filozofické dielo, ktoré nám pomáha pochopiť Lockove pedagogické názory. V tomto diele Locke vytýčil základnú úlohu: zistiť pôvod, pravdivosť a rozsah ľudskŕho poznania, čím vystúpil proti učenie Descarta a Leibniza o vrodených ideách. Tvrdil, že v ľudskom vedomí nie sú vrodené idey a predstavy, ale že ich človek získava z vonkajšieho sveta. Za primárne pokladá zmyslová poznanie, pretoźe sa domnieva, že objektívna realita pôsobí na zmyslové orgány, pomocou ktorých vnímame vonkajší svet. Poznatky, ktoré človek nadobúda, nie sú len odrazom objektívneho veta, ale získava ich skúsenosťou. Pri vysvetľovaní ciest poznávania sa Locke odklonil od matrerializmu a dostal sa na cestu idealizmu, keď tvrdil, že druhým prameňom poznania je ĺudská duša a túto činnosť nazval reflexiou- vnútornou skúsenosťou. Locke však tvrdil a to, že tieto dve skúsenosti sa navzájom podmieńujú.
Keď Locke vysvetľuje vznik, pravdivosť a rozsah ľudského poznania zo skúsenosti, vystupuje aj proti vrodeným mravným princípom. Človek sa podľa neho nerodí ani mravným, ani nemravným. Tieto normy sa podľa neho vytvárajú ako výsledok pôsobenia životného prostredia a výchovy na jedinca. Filozofické a pedagogické názory J. Locka

Filozofické a politické názory J. L. významne ovplyvnili aj jeho pedagogickú teóriu. Jeho filozofia vytvorila podmienky pre jeho pedagogické názory na ciele, úlohu a obsah výchovy a vzdelávania.
Cieľom výchovy podľa Locka je vychovať gentlemana, ktorý bude rozumne a výhodne riadiť svoje veci. Locke bol stúpencom individuálnej výchovy a vyslovil požiadavku, aby rodičia podľa ich moźností vzali pre svoje deti domáceho vychovávateľa.
Ako prvý v dejinách pedagog. myslenia vypracoval teóriu telesnej vých.