a svoj spis "Niekoľko myšlienok o výchove" začína týmito myšlienkami: "Zdravý duch v zdravom tele, to je krátka, ale výstižná definícia šťastného pobytu tu na zemi. Kto má oboje, tomu ostáva málo priania a komu sa jedného z nich nedostáva, ten sotva nájde náhradu v niečom inom."
Bol proti maznaniu detí a rodičov aˇučiteľov žiadal, aby ich otužovali. Deti sa nemajú teplo prikrývať, nemajú sa chrániť pred chladom. Odporúča, aby si umývali v lete aj v zime nohy studenou vodou. Obuv detí má byť tenká, aby prepúšťala vodu. Deti sa majú naučiť plávať, čo najdlhšie majú byť denne na čerstvom vzduchu. Vyslovil aj zaujímavé požiadavky na detskú stravu, že má byť jednoduchá a do dvoch- troch rokov bezmäsitá! Deti majú jesť veľa chleba, na raňajky a večeremlieko, mliečnu polievku, krupicu a ovsenú kašu. Z ich jedla treba úplne odstrániť korenie a nedovoliť im piť liehová nápoje. Deťom treba dopriať spánok, lebo tento prospieva ich rastu a zdraviu, ráno však majú zavčasu vstávať.
V oblasti mravnej výchovy je zákl. požiadavkou disciplína ducha. Tá učí, že základ všetkej cnosti a udatnosti spočíva v tom, vzdorovať vlastným náklonnostiam a ísť len za tým, čo rozum odporúča za najlepšie. J.L. vyslovil správnu požiadavku, aby rodičia vychovávali deti správne od malićka, nesprávna je "slepá" rodičovská láska k deťom a jej výsledky sa ukáźu až neskôr a rodičia sa potom sťažujú na neposlušnosť a nepodarenosť detí. Za hlavný prostriedok mravnej výchovy považujepríklad. Locke zaujal aj stanovisko k trestom, ktoré v odôvodnéných prípadoch schvaľoval, no zdôraznil, že vychovávatelia ich nemajú udeľovať v hneve. Trest je podľa neho posledným disciplinárnym prostriedkom pri výchove detí a telesné tresty majú vykonávať cudzí ľudia a nie rodičia, aby sa zachovala ich vážnosť.
J. L. ovplyvňoval najmä pedagogické názory francúzskych filozofov- materialistov 18. str. a J. J. Rosseaua.

Použitá literatúra: Srogoň Tomáš a kolektív: Dejiny školstva a pedagogiky.