CESTUJEME DO ROZRÁVKOVEJ KRAJINY

1. Rozohriatie

1. Na kúzelníka
Jedno dieťa je kúzelník- naháňa. Koho chytí, premení ho na nejaké zvieratko. Chytené dieťa skáče, chodí, vydáva zvuky ako zviera, na ktoré ho kúzelník začaroval. Vyslobodiť začarované deti môžu kamaráti, ktorých kúzelník ešte nechytil tak, že ho pohladkajú po líčku. Kúzelník medzi tým chytá ostatné deti.

2. Kráľ nie je doma
Kráľ prichádza z bojového ťaženia domov ako porazený. Učiteľka alebo dieťa povie: „Kráľ je doma“. Vtedy nesmie kráľa nikto a nič vyrušiť. Chodíme po špičkách, tichúčko, nerozprávame, len aby sa kráľ nenahneval. Učiteľka alebo dieťa povie: „Kráľ nie je doma“. Všetci od radosti výskajú, behajú, dupocú. Povely striedame.

3. Zrkadlo
Motivácia: Zrkadlo, zrkadlo, povedz nám, čo vidíš? Zrkadlo vie ukázať všetko, čo pred ním predvedieme. Zrkadlo je však veľmi krehké, a keď nám spadne na zem, rozpadne sa na tisíc malých častí. A práve to sa nám prihodilo. Zrkadlo je rozbité, už ho nikto nezlepí. Musíme si preto urobiť iné zrkadlo. Môžeme sa totiž sami premeniť na zrkadlo.
Postup: Poprosíme niektoré z detí, aby sa postavilo čelom k nám a predviedlo jednoduchý pohyb. Dieťa predvedie pohyb, ktorý sledujeme. Potom dieťa pohyb opakuje a my opakujeme pohyb zrkadlovo s ním (vytvoríme zrkadlo). Teraz môžeme vyzvať deti, aby sa tiež pokúsili vytvoriť zrkadlo. Vybrané dieťa predvádza pohyby a iné robí zrkadlo. Postupne sa môžu vystriedať všetky deti v roli „zrkadla“ aj v predvádzaní pohybu.

2. Sústredenie - motivácia

Utieklo som mamičke,
teraz blúdim v trávičke.
Pí-pí-pí! Pí-pí-pí-pí!
Ty, kuriatko, ty-ty-ty,
keď tak prosíš pí-pí-pí,
zavediem ťa k mamičke,
k veľkej bielej sliepočke.

3. Tvorenie

U: Deti, idete so mnou? Pomôžeme nájsť kuriatku mamičku.
D: Áno, áno.
U: A viete ako pôjdeme? Rozprávkovým lietadielkom. Deti nasadať.
„Letí, letí lietadielko, nakláňa sa mu krídelko. Najprv ľavé, potom pravé, pozor deti, pristávame.“ (deti pobehujú a rúčkami napodobňujú lietadielko, pričom sa nakláňajú zo strany na stranu)
D: Kde sme to?
U: V krajine, kde sa stále veselo spieva. (deti si posadajú na koberec a spievajú si o lietadielku)
Deti nasadať.
„Letí, letí lietadielko, nakláňa sa mu krídelko. Najprv ľavé, potom pravé, pozor deti, pristávame.“
D: Kde sme to?
U: V krajine, kde sa stále tancuje. (deťom pustím príjemnú detskú hudbu, tancujú)
Deti nasadať.
„Letí, letí lietadielko, nakláňa sa mu krídelko. Najprv ľavé, potom pravé, pozor deti, pristávame.“
D: Kde sme to?
U: V krajine, kde sa majú všetci radi. (deti sa navzájom objímu alebo sa pohladkajú)
Deti nasadať.
„Letí, letí lietadielko, nakláňa sa mu krídelko. Najprv ľavé, potom pravé, pozor deti, pristávame.“
D: Kde sme to?
U: V krajine, kde žijú samé zvieratká. (deti si vyberú nejaké zvieratko a napodobňujú ho)
Deti nasadať.
„Letí, letí lietadielko, nakláňa sa mu krídelko. Najprv ľavé, potom pravé, pozor deti, pristávame.“
D: Kde sme to?
U: V krajine, kde rastú voňavé a chutné jabĺčka. (deti naťahujú rúčky nad hlávky a vyskakujú akoby si chceli jabĺčka natrhať zo stromov)
Deti nasadať.
„Letí, letí lietadielko, nakláňa sa mu krídelko. Najprv ľavé, potom pravé, pozor deti, pristávame.“
D: Kde sme to?
U: V krajine kuriatok a sliepočiek. (deti v podrepe napodobňujú kuriatka chôdzou aj hlasom)
Deti, a viete čo sa stalo? Preto, že ste boli také statočné a nebáli ste sa lietania, doleteli sme až do krajiny, kde má kuriatko svoju mamičku. Odteraz budú stále spolu.