Pedagogika a výchova

Pedagogika a výchova


Pedagogika ako veda:

Pedagogika sa ako veda zaoberá najdôležitejšími otázkami o výchove človeka a činnosťami formujúcimi osobnosť človeka. Snaží sa uľahčiť a skvalitniť proces výchovy. V súčasnosti neexistuje jednotný a všeobecne platný model pedagogiky. Veda o výchove sa diferencuje stále viac a viac, čo spôsobuje, že väčšina súčasnej výchovnovednej literatúry pozostáva z výskumov, ktoré sa zaoberajú len jediným aspektom výchovy.

Pedagogika má však hlavné prúdy, ktoré sú ďalej diferencované a ďalej sa vyvíjajú:
- duchovná pedagogika
- empiricko- analytická pedagogika
- normatívna pedagogika
- kritická pedagogika

Každá pedagogická koncepcia vzniká a vyvíja sa na základe filozofického myslenia a má svoju vlastnú históriu. V dnešnom význame sa pojem pedagogika používa od ranného novoveku. Predtým sa s týmto pojmom stretávame iba v rámci filozofie. Vývoj pedagogiky je teda úzko spojený s vývojom filozofie podobne ako aj s vývojom psychológie a sociológie. Najstaršie pedagogické rozpravy nachádzame už v dielach významných filozofov, ktorý sa zaoberali otázkami výchovy ako napríklad: Sokrates, Platón, Aristoteles. Diela týchto autorov sa dotýkajú otázok výchovy a ovplyvnili rozvoj pedagogických teórií. V neskoršom období netreba zabudnúť na Jána Amosa Komenského a Reného Descarta.

Výchova:

Výchova je predmetom skúmania pedagogiky, je to činnosť smerujúca k získavaniu, k zdokonaľovaniu schopností a vlastností človeka. Výchova pôsobí na človeka po všetkých stránkach- telesných aj duchovných- s cieľom pretvoriť človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu. Je to sprostredkovanie schopností, zručností a postojov, ktoré existujú v danej spoločnosti a ktoré sa pre jej trvanie a ďalší rozvoj pokladajú za dôležité. Výchovou sa zabezpečuje následnosť a nadväznosť ďalších generácií. Otázky výchovy sa stali súčasťou náboženského, filozofického, politického a umeleckého myslenia.

Výchova je stará ako ľudstvo samo.

Je to jav:
- historický- mení sa a vyvíja so zmenami v ľudskej spoločnosti (napr. v prvotnopospolnej spoločnosti výchova bola rovnaká pre všetkých).
- sociálny- výchova môže prebiehať iba v ľudskej spoločnosti.
- triedny- každá trieda v spoločnosti dostáva inú výchovu (napr. v otrokárskej spoločnosti bola výchova iná pre deti otrokov a iná pre deti otrokárov).
Výchova je vždy vecou celej spoločnosti. Výchova a spoločnosť sa vzájomne ovplyvňujú a sú od seba závislé.


Rodina:

Na rozvoj väčšiny ľudí má rozhodujúci vplyv rodina, a to najmä v období detstva a dospievania. Významný vplyv na celkový vývoj človeka majú aj vzťahy medzi rodičmi. Rodičia majú veľkú zodpovednosť voči svojim deťom a potomkom, pretože dieťa nedokáže rozlišovať medzi dobrým a zlým, lebo nemá rozvinutú kriticky hodnotiacu oblasť. Rodina by mala na dieťa pôsobiť iba kladným príkladom. Osobnosť dieťaťa sa rodí a vyvíja skrze učenie a napodobňovanie vlastných rodičov, bez toho, aby si to uvedomovalo.

Rodina je základom našej spoločnosti. Práve rodina je prvým a jedinečným miestom, kde sa dieťa učí láske, úcte a rešpektu. Láska, ktorú dávajú rodičia svojim deťom, je rovnaká bez ohľadu, či sú deti malé alebo už dospelé. Najdôležitejšia v rodine je práve láska. Dokonca aj novorodenec dokáže rozoznať svoju matku od inej, aj keď mu dáva mlieko. Väzby a vzťahy v rodine sú veľmi hlboké a dôležité. V súčasnosti sa teda pedagogika chápe všeobecne ako veda o výchove človeka, skúma zákonitosti výchovy a rozpracúva teórie výchovy.