Školský systém v Thajsku

1. O Thajsku

Thajsko – Thajské kráľovstvo
Štátne zriadenie : konštitučná monarchia
Hlavné mesto: Bangkok
Rozloha: 513 115 km2
Počet obyvateľov: 63,6 mil.
Hlava štátu: kráľ Ráma IX.
Jazyk: Thajčina (úradný), angličtina
Náboženstvo: budhisti (95%), moslimovia (5%)
Členené na provincie.
Mena: 1 baht – 100 satangov

Poznajú tu tri ročné obdobia – chladné, horúce a monzúnové, všetky sú ale teplé. Priemerné teploty v chladnom období (november-február) dosahujú 26°C, v horúcom období (február-máj) cca. 36°C. V monzúnovom období panuje horko a veľké vlhko, v tomto období spadne až 1500 mm zrážok a priemerná teplota je 32°C.
Poľnohospodárstvo prevláda nad priemyslom. Je založené na 4 zložkách: ryži, kaučuku, cíne a týkovom dreve. Na úrodných zavlažovaných nížinách sa nachádzajú ryžové polia. Na juhu na miestach, kde kedysi rástol prales, sú dnes kaučukovníkové plantáže. V dôsledku veľkého úbytku lesov bol však výrub zakázaný. Pestuje sa aj cukrová trstina, bavlna, káva, sója, tropické ovocie(ananás), vyniká najmä ľahký priemysel, elektronika a textilný priemysel vďaka lacnej pracovnej sile. V Thajsku je dobre rozvinutý cestovný ruch. Odvrátenou stránkou Thajska je neprehliadnuteľná chudoba. Mnohé rodiny posielajú svoje ešte neodrastené deti, aby predávali svoje telo na uliciach hlavného mesta alebo pracovali vo fabrikách na výrobu erotických predmetov. Ďalším problémom sú drogy (zlatý trojuholník), za ktorý je ale v Thajsku trest smrti. Napriek tomu sa v džungli na severe krajiny pestuje mak, z ktorého sa vyrába ópium a heroín.

2. Thajské školstvo

V skorých dňoch thajskej histórie, vzdelávanie bolo primárne zabezpečované náboženskými a kráľovskými inštitúciami. Budhistický mnísi dávali základné vzdelanie chlapcom v triedach pozostávajúcich z kláštorných zložiek, kým deti z kráľovskej domácnosti a zo šľachtických rodín boli vzdelávané na to, aby slúžili dvoru a vláde v provinciách. Počas vlády kráľa Rama V. (1868 – 1910) bolo zvýšené povedomie potrebnosti vzdelania ľudí pre personál rastúceho úradníctva. Ako výsledok, thajský školský systém bol modernizovaný a stal sa viac prístupným verejnosti. Tento začiatok v roku 1898 súvisel so Vzdelávacím vyhlásením – proklamáciou (Education Proclamation), ktorá bola silne ovplyvnená Britským systémom a v ktorej boli dohodnuté dva vzdelávacie smery: teoretický (vedecký) a odborný (učňovský, profesionálny).

V súčasnosti sú za rozvoj vzdelávacieho systému v Thajsku zodpovedné 3 vládne inštitúcie: Národná vzdelávacia komisia, ministerstvo školstva a ministerstvo univerzitných vecí (záležitostí).
Ministerstvo školstva je zodpovedné za poskytovanie predškolského vzdelávania, primárne vzdelávanie, stredoškolské vzdelávanie, vzdelávanie učiteľov, odborné a technické vzdelávanie a učebné osnovy. Ministerstvo školstva zohráva najdôležitejšiu úlohu pri vzdelávaní detí v Thajsku.
Národná vzdelávacia komisia je zodpovedná za vzdelávaciu politiku, plánovanie a výskum.
Ministerstvo univerzitných záležitosti spravuje štátne univerzity.
2.1 Štruktúra thajského vzdelávania

Podľa Národnej vzdelávacej schémy (National Scheme of Education) 1992, štruktúra Thajského školského systému pozostáva z troch rokov preprimárneho vzdelávania, šiestich rokov primárneho vzdelávania, troch rokov nižšieho sekundárneho vzdelávania, troch rokov vyššieho sekundárneho vzdelávania (v obidvoch poliach všeobecného a odborného vzdelávania) a vyššieho vzdelávania.
Školský rok zvyčajne začína v júny a končí v marci. Je rozdelený na dva semestre s dvojmesačnými prázdninami počas najteplejšej sezóny.
Existujú aj špeciálne vzdelávacie systémy pre znevýhodnené deti (slepota, hluchota, mentálne postihnuté). Tieto špeciálne vzdelávacie systémy zahŕňajú neformálne vzdelávanie, vzdelávanie dospelých, dištančné vzdelávanie, knižnice pre samoštúdium, vzdelávanie v komunite v súlade s ľudovou múdrosťou. Poskytujú ich vládny aj súkromný sektor, nevládne organizácie.

Známky:
Známkovanie v Thajsku je v stupňoch podľa percentuálnej úspešnosti u skúšok a písomných prác:
•4,00 za 80 - 100%
•3,00 – 3,90 za 70 - 79%
•2,00 – 2,90 za 60 - 69%
•1,00 – 1,90 za 50 - 59%
•0 – 0,90 za 0 - 49 %

2.2 Vzdelávací systém

Súčasný vzdelávací systém ponúka rôzne typy a metódy spolupráce učiacim sa bez ohľadu na ich ekonomické, sociálne a kultúrne zázemie. Vzdelávacie prístupy sú rozdelené na formálne, neformálne a informálne. Všetky typy vzdelávania môžu byť poskytnuté vzdelávacími inštitúciami ako aj vzdelávacími centrami jednotlivcov, rodín, komunít, súkromných skupín, miestnych administratívnych organizácií, profesionálnych náboženských inštitúcií, sociálnych štátnych inštitúcií a iných sociálnych inštitúcií.
Súčasné povinné vzdelávanie pozostáva zo 6 rokov primárneho vzdelávania a 3 rokov nižšieho sekundárneho vzdelávania. Zvyčajne sú deti v základných vzdelávacích inštitúciách od 7 do 16 rokov.

3. Formálne vzdelávanie

Služby formálneho vzdelávania sú hlavne ponúknuté tím vo vnútri školského systému a je rozdelené na elementárne (základné) a vyššie.

3.1 Základné vzdelávanie

Je poskytované od skorého detstva školami a vyučovacími centrami. A pozostáva z:

1. Preprimárne vzdelávanie
Predškolské vzdelávanie je v podobe detskej starostlivosti a pripravenosti rozvoja detí v telesnej, psychickej, mentálnej, osobnostnej a sociálnej aspektoch aby ich pripravili na vyššie stupne vzdelávania.
Hlavným rozdielom oproti MŠ, na ktoré sme zvyknutí u nás, je fakt, že sa v nich deti iba nehrajú, ale taktiež sa učia základom čítania a písania. Deti, ktorých rodičia nemajú dostatok peňazí na to, aby deťom MŠ zaplatili, sú potom často po nástupe do prvej triedy znevýhodnené oproti deťom, ktoré ňou prešli. Dôležitú funkciou škôlky je i to, že deti sa pomalou a nenásilnou formou začínajú učiť určitému poriadku, zodpovednosti a vzťahu k vzdelaniu. Výchova v MŠ je prípravou na vstup do základnej školy. V MŠ sa deti učia základným zručnostiam, žiť podľa pravidiel a zásad, vzťahom k iným ľuďom, slušne rozprávať, samostatnosti, správnej hygiene, tancu, spevu, kresbe, písanie thajskej abecedy.
2. Primárne vzdelávanie
•Prathom 1 – 3 (6 – 8 rokov)
•Prathom 4 – 6 (9 – 11 rokov)
V primárnom vzdelávaní – vedomosti v odboroch , ktoré určuje Ministerstvo školstva – sociálne štúdiá (SO Po Cho), osobnostný rozvoj (SO SO NE), pracovné skúsenosti a základné zručnosti (Ko PHO O), matematika, angličtina, Thajčana.

3. Sekundárne vzdelávanie
•Matthayom 1 – 3 (12 – 14 rokov) – nižšie sekundárne vzdelávanie
•Matthayom 4 – 6 (15 – 17 rokov) – vyššie sekundárne vzdelávanie
Prvé tri roky – Thajčina, angličtina, matematika, spoločenské vedy, budhizmus, zdravotná výchova, telesná výchova a umenie.
Vyššia stredná škola – deti si môžu vybrať jednu z 3 troch príslušných študijných oblastí – veda/matematika, umenie/matematika, umenie/jazyk, aby vyhovovali ich záujmu a schopnostiam. Avšak veľa thajských detí nemá možnosť alebo schopnosť pokračovať v štúdiu na kompletný Mattayom 6. Ukončenie štúdia ja najmä kvôli chudobe, vzdialenosti od školy, ...

Mládež má na výber i iné alternatívy štúdia – súčasne so stredoškolským Mattayom 1-3 môžu pokračovať, resp. dať prednosť odbornému vzdelávaniu , napr. v oblasti obchodu, mechanikov, v závislosti na ich záujme a spôsobilosti. Odborné vzdelávanie je usporiadané do 3 rokov, potom čo vyštudovali mattayom 3. Po absolvovaní 3 ročného odborného štúdia, ktoré je ukončené odborným osvedčením (Po Wo Cho) a ak budú mať ukončené úplné 6 ročné odborné vzdelanie, dostanú vysoké odborné osvedčenie (Po Wo So).
Na dokončenie každého stupňa musia deti robiť skúšky NET (National Educational Test). Tí ktorí absolvujú 6 rokov strednej školy sú kandidátmi na 2 rozhodujúce skúšky: O – NET (Ordinary National Educational Test) a A – NET (Advanced National Educational Test).

3.2 Vyššie vzdelávanie

Je poskytované univerzitami, inštitúciami, akadémiami a inými typmi inštitúcií. Na prijatie na vysokú školu musia študenti absolvovať O-NET a A-NET a zároveň štvrtý level GPA (Grade Point Average).
Zavedené univerzity v oboch sektoroch - vládnom i súkromnom ponúkajú vynikajúce programy najmä v oblasti medicíny, umenia, vedy a informačných technológií, aj keď mnohí študenti dávajú prednosť štúdiu práva a podnikania na fakultách v zahraničí alebo v tých. Počas prvých rokov 21. storočia sa počet univerzít, dramaticky zvýšil, čo však neodráža automatické zvýšenie úrovne.
Možno študovať v troch stupňoch – nižší ako bakalársky stupeň, bakalársky stupeň a doktorandský stupeň.
V bakalárskom stupni sa obvykle študuje štyri roky, pre určité odbory to môže byť aj až dva roky na vyše. Doktorandské vzdelanie vedie k magisterské po absolvovaní jedného až dvoch rokov štúdia a prezentácie diplomovej práce. A doktorát sa udeľuje po ďalších dvoch až piatich rokov od absolventa štúdia.
Thajskí študenti postupujú podľa rovnakého harmonogramu ako študenti na amerických univerzitách. Bežné zaťaženie pre študenta je 15 až 17 hodín týždenne. Triedy sú buď vo forme seminárov, alebo prednášok.

4. Neformálne vzdelávanie a informálne vzdelávanie

Služby neformálneho vzdelávania sú zabezpečované verejnými aj súkromnými orgánmi. Služby zabezpečované úradom neformálneho vzdelávania Vzdelávacou Komisiou (Education Comission) sú cielené najmä tým mimo školský systém, maloletým a deťom v predškolskom veku, populácii v školskom veku, ktorá je vynechaná z formálneho školstva a populácii v mimoškolskom veku. Práve, služby boli rozšírené na pokrytie špecifických cieľových skupín. Privátne väzni, pracovné sily, invalidi, branci, poľnohospodári, staršie osoby, ľudia z vrchárskych kmeňov, miestni vodcovia. Obyvatelia z chudobných štvrtí, thajskí moslimovia, náboženskí odborníci, títo nemajú príležitosti na osvetu ich štúdií vo formálnom školstve po povinnom vzdelávaní. Thajčania v iných krajinách a iné špeciálne skupiny rovnako aj študenti vo formálnom školskom systéme.
Informálne vzdelávanie odblokováva učiacich sa aby sa učili nezávisle, v spojitosti s ich záujmami, potenciálmi, ochotou a príležitosťami spoločnosti, ich samých, prostredia, médií a iných zdrojov poznania.