3. OWENOVE CHÁPANIE VÝCHOVY

Owen predpokladal, že výchovou a vzdelaním je možné oslobodiť spoločnosť od lží a omylov, ktoré nie sú pre spoločnosť vhodné. Všetka bieda podľa neho pochádza zo zlej nedostatočnej výchovy. Cieľom výchovy by malo byť podriadenie sa jednotlivca spoločenskému šťastiu, pretože iba blahobyt celej spoločnosti sa môže stať istotou šťastia indivídua. Hlavnou úlohou spoločnosti je preto podľa Owena vytvoriť správne prostredie prostredníctvom porozumenia vládnucich tried.
Robertovi Owenovi sa podarilo vytvoriť prvý systém výchovy detí v Anglicku. V roku 1809 zriadil prvé predškolské zariadenie nazývané detská škola, kde sa deti mali učiť pod vedením vyslúžilého tkáča a bývalej robotníčky, ktorá pracovala v továrni. Túto školu navštevovali deti od 2 do 6 rokov. V detskej škole sa pri učení používali aj názorné pomôcky, bol tam tiež zavedení spev, tanec a telesné cvičenia.

Pre staršie deti vo veku od 6 do 10 rokov Owen zriadil dennú školu s názvom Ústav pre formovanie charakteru (1816) v ktorej vyučovanie 9,5 hodiny denne. Vyučovacie predmety boli rozdelené do 3 skupín. Prvú skupinu tvorili predmety vedeckého odboru (čítanie, písanie, počty, prírodopis, zemepis a dejepis), na gymnastiku (tanec s hudbou, poučenie o spoločenskom správaní a vojenské cvičenie ) a na produktívnu prácu (chlapci pracovali v záhrade a dievčatá sa učili šiť).
Keď deti dosiahli 10 rokov boli zaraďované na prácu v továrni, ale ak si niektoré z detí priali, mohli ďalej navštevovať večernú školu, kde boli vyučovaní v elementárnych odboroch. Dievčatá mali kurz strihania a šitia jednoduchých šiat a vo verejných kuchyniach sa učili, ako variť.
V škole, ale aj v predškolských zariadeniach uplatňoval princíp nerozlučnej súvislosti existujúcej medzi výhodami a šťastím jednotlivca a celej spoločnosti. Každé vyučovanie malo rešpektovať zásadu názornosti a vo všetkých školách sa malo dbať na výchovu charakteru detí a to bez používania odmien a trestov. Pedagógov na školách viedol k dôslednej spolupráci s rodičmi žiakov. Owen odmietal memorovanie, verbalizmus a formalizmus v školskej práci. Od učiteľov vyžadoval, aby podporovali rozvoj aktivity dieťaťa na základe jeho záujmu.

V zhode so svojím učením Owen hovorí, že „výchova je spojená s výrobou a výroba sama je súčasť výchovy.“ Výchova a vedomosti patria k prostriedkom, ktorými sa dá dosiahnuť ľudské šťastie. Výchova má byť vedená láskavo, rozumne a s praktickými ohľadmi. Výchovu zaraďuje Owen okrem slobodného prejavu, povinností medzi zásady budúcej vzornej obce, ktorá sa delí do 6 sekcií – poľnohospodárstvo, továrenská výroba, literatúra, veda a výchova, obchod, domáce hospodárenie a obecné.
Významná je aj Owenova požiadavka všeobecného vzdelania pre všetky deti a robotníkov a pozornosť k sociálnemu prostrediu ako dôležitému vzdelávaciemu faktoru. Vo svojich Esejách o utváraní charakteru tvrdí, že „keď každému dieťaťu, ktoré vstúpi na ihrisko povieme, že nesmie uraziť svojho spoluhráča, ale naopak musí sa snažiť, aby ich urobil šťastnými.“ Toto jednoduché pravidlo pri správnych návykoch by malo odstrániť všetky neprístojnosti, ktoré držali svet v nevedomosti. Pravidlu je možné sa i naučiť. Hlavnou úlohou dozorcu je zabrániť dieťaťu v tom, aby dieťaťu nedovolil zanedbávať pravidlo v praxi. I keď starší žiaci skúsili výhody tohto chovania, svojím príkladom určite ovplyvnia i mladšie deti, aby používali túto zásadu.
Owen napriek všetkým rozdielom daných dobou patrí do rodu osobností, ktorým počarovala myšlienka o jednote pravdy, dobra a ktorí úsiliu o jej realizáciu zasvätili celý život. Jeho pokusy o nápravu spoločnosti cestou výchovy, jeho snahy získať mocných tohto sveta pre túto spoločenskú reformu sa síce stretávali s neúspechom, ale tiež ho stáli celé imanie a urobili z bohatého továrnika chudobného filozofa.

New harmony
V Amerike kúpil za 150 000 dolárov kolóniu ako skoro kláštornú pospolitosť a chcel je prebudovať podľa svojej vlastnej koncepcie. 1. mája 1825 slávnostne otvoril komunitu pod názvom Nová harmónia – osada rovnosti, kde sa snažil o to, aby sa všetci členovia tejto kolónie k sebe správali ako jedna veľká rodina, každý člen by mal pracovať pre blaho všetkých a všetci členovia by mali mať rovnakú stravu aj odev a tiež vzdelanie...
Táto komunita bola rozdelená podľa druhu zamestnania do 6 asociácií:
1. asociácia poľnohospodárstva
2. priemyslu
3. literatúry, vedy a vzdelania
4. správy
5. spoločného hospodárstva
6. obchodu