Robert Owen a jeho chápanie výchovy

1. ŽIVOT ROBERTA OWENA (1771 – 1858)

Robert Owen pochádzal so severného Walesu. Narodil sa v Newtone dňa 14. mája 1771. Jeho otec bol sedlárom, vlastnil aj obchod so železom, bol tiež poštárom a starostom. Owenova matka bola dcérou farmára.
Robert začal chodiť do školy už ako 5. ročný, v 7. rokoch bol pomocným učiteľom. V 9. rokoch sa stal predavačom strihaného tovaru a o rok neskôr bol už učňom v Standfordskej továrni neďaleko Londýna. V 19. rokoch sa stal spolumajiteľom textilnej továrne so 40 robotníkmi a keď dovŕšil 20. rok života bol už riaditeľom DRINKWATEROVEJ spoločnosti už s vyše 500 robotníkmi. Už vtedy sa usiloval o zlepšenie pracovných podmienok robotníkov. Vedľa tejto intenzívnej práce sa stačil zapájať aj do kultúrneho a spoločenského života a získal si tak priateľstvá mnohých významných mužov tej doby.
Rozhodujúce pre jeho ďalšiu životnú dráhu bolo zoznámenie sa s továrnikom a kazateľom Davidom Dalesom, majiteľom textilky v New Lanarku. Owen sa oženil s jeho dcérou, kúpil jeho továreň a stal sa jej riaditeľom. Tu mohol rozvíjať svoj nielen organizačný talent, ale aj činnosť v oblasti sociálnych a pedagogických reforiem. Vo svojej továrni v New Lanarcku vyvíjal filantropickú činnosť: výrazne zlepšil pracovné a životné podmienky robotníkov. Zriadil spotrebné družstvo, zlepšil podmienky pre zásobovanie potravín, vybudoval jasle a materskú škôlku a skrátil pracovnú dobu na 10 hodín a 45 minút. Z veľkej časti mal zásluhu aj na tom, že v roku 1819 parlament schválil i keď cez dlhotrvajúci odpor podnikateľov, zákon o detskej práci – nebol síce uspokojujúci, ale aspoň odstránil zneužívanie detí. Zomrel v roku 1858, hneď potom, ako pre nedostatok síl nedokončil svoju poslednú reč.

2. Robert Owen ako socialistický utopista

Socialistickú spoločnosť si predstavoval ako federáciu družstevných osád chápaných ako výrobnospotrebné jednotky s počtom dvoch až troch tisíc členov usporiadaných na princípe rodiny. Jedinou formou vlastníctva v týchto osadách malo byť podľa Owena osobné vlastníctvo spotrebných predmetov.
Ľudská bytosť je podľa Owena determinovaná vonkajšími podmienkami, zlo hľadá v inštitúciách a usporiadaní spoločnosti. Tvrdí, že ak zmeníme podmienky, automaticky zmeníme aj človeka a spoločnosť. Riešenie sociálnych ťažkostí vidí v rozume. Za iracionálny a antisociálny jav považuje bohatstvo v rukách menšiny, preto odmieta súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Zlo podľa neho vyplýva z individualizmu, ktorý rozdeľuje ľudí a vzbudzuje tie najhoršie sklony, biedu a kriminalitu. Jeho koncepcia nového sociálneho systému mala byť založená na princípe jednoty a spolupráce. Za najväčších nepriateľov ľudského rodu považoval súkromné vlastníctvo, manželstvo a náboženstvo. Striktne odmieta všeobecné volebné právo, voliť by mali len tí, ktorí prejdú vedomostným cenzom.
Už vo svojom prvom významnom diele O tvorení ľudského charakteru (1813), Owen tvrdí, že útrapy ktoré prežíva spoločnosť, sú podmienené omylmi našich predkov a nevedomosťou vládcov aj ovládaných.

Podľa Owena zodpovednosť za všetky neduhy, neresti, zločiny v spoločnosti vychádzajú z učenia cirkvi o dedičnom hriechu a individuálnej zodpovednosti, pričom sa tieto neduhy prejavujú v podobe trojice zla:
1. súkromné vlastníctvo
•plodiace nerovnosť medzi ľuďmi, ktorého dôsledkom sú klamstvá, nenávisť a nepriateľstvo, bieda a zločinnosť, opilstvo a prostitúcia
•ničí spoločnosť na všetkých úrovniach
•vyvoláva spory a vojny medzi národmi
2. klamlivé náboženstvo
•ničí prirodzené vzťahy medzi mužom a ženou
•spôsobuje, že pomery v ľudskej spoločnosti sú zvrátené a neprirodzené
•ľudský úsudok je zatemnený a nespoľahlivý
3. súčasná forma rodiny
•pomáha udržovať ľudí v prirodzenom stave voči štátu, jeho zákonom a cirkvi
•postavená na pokrytectve, klamstve a násilí

Proti starému systému založenému na omyloch, plnému klamstiev a nevedomosti, biedy a utláčania krutosti a zločinov, Owen stavia nový systém, ktorý ho má vystriedať, systém racionálny, založený na pravde, vede, systém dávajúci si za úlohu zabezpečiť fyzický a morálny blahobyt pre všetkých ľudí. V ňom by nemalo miesto klamstvo, v ňom bude neznáma bieda a neľudskosť, v ňom nebude otrokov, ani nevoľníkov, ani vykorisťovania. Jeho princípmi budú spoločná práca, spoločný majetok a rovnosť v právach a povinnostiach.

3. OWENOVE CHÁPANIE VÝCHOVY

Owen predpokladal, že výchovou a vzdelaním je možné oslobodiť spoločnosť od lží a omylov, ktoré nie sú pre spoločnosť vhodné. Všetka bieda podľa neho pochádza zo zlej nedostatočnej výchovy. Cieľom výchovy by malo byť podriadenie sa jednotlivca spoločenskému šťastiu, pretože iba blahobyt celej spoločnosti sa môže stať istotou šťastia indivídua. Hlavnou úlohou spoločnosti je preto podľa Owena vytvoriť správne prostredie prostredníctvom porozumenia vládnucich tried.
Robertovi Owenovi sa podarilo vytvoriť prvý systém výchovy detí v Anglicku. V roku 1809 zriadil prvé predškolské zariadenie nazývané detská škola, kde sa deti mali učiť pod vedením vyslúžilého tkáča a bývalej robotníčky, ktorá pracovala v továrni. Túto školu navštevovali deti od 2 do 6 rokov. V detskej škole sa pri učení používali aj názorné pomôcky, bol tam tiež zavedení spev, tanec a telesné cvičenia.

Pre staršie deti vo veku od 6 do 10 rokov Owen zriadil dennú školu s názvom Ústav pre formovanie charakteru (1816) v ktorej vyučovanie 9,5 hodiny denne. Vyučovacie predmety boli rozdelené do 3 skupín. Prvú skupinu tvorili predmety vedeckého odboru (čítanie, písanie, počty, prírodopis, zemepis a dejepis), na gymnastiku (tanec s hudbou, poučenie o spoločenskom správaní a vojenské cvičenie ) a na produktívnu prácu (chlapci pracovali v záhrade a dievčatá sa učili šiť).
Keď deti dosiahli 10 rokov boli zaraďované na prácu v továrni, ale ak si niektoré z detí priali, mohli ďalej navštevovať večernú školu, kde boli vyučovaní v elementárnych odboroch. Dievčatá mali kurz strihania a šitia jednoduchých šiat a vo verejných kuchyniach sa učili, ako variť.
V škole, ale aj v predškolských zariadeniach uplatňoval princíp nerozlučnej súvislosti existujúcej medzi výhodami a šťastím jednotlivca a celej spoločnosti. Každé vyučovanie malo rešpektovať zásadu názornosti a vo všetkých školách sa malo dbať na výchovu charakteru detí a to bez používania odmien a trestov. Pedagógov na školách viedol k dôslednej spolupráci s rodičmi žiakov. Owen odmietal memorovanie, verbalizmus a formalizmus v školskej práci. Od učiteľov vyžadoval, aby podporovali rozvoj aktivity dieťaťa na základe jeho záujmu.

V zhode so svojím učením Owen hovorí, že „výchova je spojená s výrobou a výroba sama je súčasť výchovy.“ Výchova a vedomosti patria k prostriedkom, ktorými sa dá dosiahnuť ľudské šťastie. Výchova má byť vedená láskavo, rozumne a s praktickými ohľadmi. Výchovu zaraďuje Owen okrem slobodného prejavu, povinností medzi zásady budúcej vzornej obce, ktorá sa delí do 6 sekcií – poľnohospodárstvo, továrenská výroba, literatúra, veda a výchova, obchod, domáce hospodárenie a obecné.
Významná je aj Owenova požiadavka všeobecného vzdelania pre všetky deti a robotníkov a pozornosť k sociálnemu prostrediu ako dôležitému vzdelávaciemu faktoru. Vo svojich Esejách o utváraní charakteru tvrdí, že „keď každému dieťaťu, ktoré vstúpi na ihrisko povieme, že nesmie uraziť svojho spoluhráča, ale naopak musí sa snažiť, aby ich urobil šťastnými.“ Toto jednoduché pravidlo pri správnych návykoch by malo odstrániť všetky neprístojnosti, ktoré držali svet v nevedomosti. Pravidlu je možné sa i naučiť. Hlavnou úlohou dozorcu je zabrániť dieťaťu v tom, aby dieťaťu nedovolil zanedbávať pravidlo v praxi. I keď starší žiaci skúsili výhody tohto chovania, svojím príkladom určite ovplyvnia i mladšie deti, aby používali túto zásadu.
Owen napriek všetkým rozdielom daných dobou patrí do rodu osobností, ktorým počarovala myšlienka o jednote pravdy, dobra a ktorí úsiliu o jej realizáciu zasvätili celý život. Jeho pokusy o nápravu spoločnosti cestou výchovy, jeho snahy získať mocných tohto sveta pre túto spoločenskú reformu sa síce stretávali s neúspechom, ale tiež ho stáli celé imanie a urobili z bohatého továrnika chudobného filozofa.

New harmony
V Amerike kúpil za 150 000 dolárov kolóniu ako skoro kláštornú pospolitosť a chcel je prebudovať podľa svojej vlastnej koncepcie. 1. mája 1825 slávnostne otvoril komunitu pod názvom Nová harmónia – osada rovnosti, kde sa snažil o to, aby sa všetci členovia tejto kolónie k sebe správali ako jedna veľká rodina, každý člen by mal pracovať pre blaho všetkých a všetci členovia by mali mať rovnakú stravu aj odev a tiež vzdelanie...
Táto komunita bola rozdelená podľa druhu zamestnania do 6 asociácií:
1. asociácia poľnohospodárstva
2. priemyslu
3. literatúry, vedy a vzdelania
4. správy
5. spoločného hospodárstva
6. obchodu

Pre kolóniu Nová harmónia vypracoval R. Owen plán výchovy pre obe pohlavia. Tento plán sa podstatne líšil tomu, ktorý propagoval v škole v New Lanarku, pretože v tejto kolónii nemali byť deti zapájané do výroby.
V Novej Harmónii malo byť dieťa od svojho narodenia až do 1,5 roku vychovávané len matkou, ktorá ho najskôr oboznamuje s jeho najbližším okolím, stará sa o jeho telesný rozvoj a to hlavne s pomocou hry. Potom keď má dieťa 5 rokov začína spoločná výchova detí v škole pre malé deti, kde sa ešte stále neučí a hlavnou úlohou vychovávateľov je chrániť dieťa pred škodlivými vplyvmi a otužovať ho.
Deti vo veku od 5 do 8 rokov začína vyučovanie v rozsahu 9 hodín denne, ktoré však prebieha výlučne ústnou formou teda bez čítania a písania. Deti získavajú poznatky z prírodopisu, zemepisu, dejepisu, pracujú na poli a záhradách, ale aj v domácnostiach, venujú sa hudbe tancu a osvojujú si základy vojenského výcviku.
Vo veku 8-12 rokov sa oboznamujú so základmi čítania spojeného s dejepisom, písaním a počtami, ďalej dostávajú základy z botaniky, zoológie, chémie, mineralógie, zemepisu a kreslenia, a venujú sa tiež vojenským cvičeniam a učia sa už aj nijakému remeslu.
Od 12 do 16 roku sa zoznamujú s národným hospodárstvom, s právnou náukou, s poučením o správe štátu a obcí, so psychológiou a astronómiou + cudzí jazyk podľa vlastného výberu. Owenovi sa nepodarilo v osade New Harmony uskutočniť svoje vznešené ciele a v roku 1845 zanikla. Jej zánikom, ktorý doprevádzala i finančná strata bol znechutený, ale aj napriek tomu urobil ešte posledný pokus a o dvanásť rokov zriadil školu s kolóniou v Qeunwoode, ktorá však tiež po šiestich rokoch zanikla.

ZÁVER

Owen ako aj mnoho iných utopistických socialistov poukazovali vo svojej prenikavej kritike kapitalistického zriadenia na neľútostnú konkurenciu, ktorá v ňom vládla, na bezohľadné vykorisťovanie robotníkov a hlavne na nezmyselné plytvanie výsledkov ľudskej práce, ktorá sa v mnohých podobách stala ozajstnou „kliatbou človeka“, núteného k nej násilím a hrozbou hladu.
Vo svojich spisoch odsudzovali sústreďovanie kapitálu v rukách takých osôb, ktorí zavinili chudobu pracujúcich más.
Robertovi Owenovi možno síce vytýkať nedostatok realizmu, ale nemôžeme mu vytýkať jedno: rozpor medzi slovami a činmi. Jeho život bol plný obetí, ktoré však aj rád prinášal, bol presvedčivou ilustráciou zásad, ktoré hlásal a preto ma vlastne osobnosť Roberta Owena zaujala a podľa môjho názoru je Achillova päta nie v princípoch jeho učenia, ale v tom, že si myslel, že spoločnosť môže ľahko porozumieť jeho pravde.