referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobromila
Štvrtok, 28. októbra 2021
Robert Owen a jeho chápanie výchovy
Dátum pridania: 30.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Yfka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 219
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 

1. ŽIVOT ROBERTA OWENA (1771 – 1858)

Robert Owen pochádzal so severného Walesu. Narodil sa v Newtone dňa 14. mája 1771. Jeho otec bol sedlárom, vlastnil aj obchod so železom, bol tiež poštárom a starostom. Owenova matka bola dcérou farmára.
Robert začal chodiť do školy už ako 5. ročný, v 7. rokoch bol pomocným učiteľom. V 9. rokoch sa stal predavačom strihaného tovaru a o rok neskôr bol už učňom v Standfordskej továrni neďaleko Londýna. V 19. rokoch sa stal spolumajiteľom textilnej továrne so 40 robotníkmi a keď dovŕšil 20. rok života bol už riaditeľom DRINKWATEROVEJ spoločnosti už s vyše 500 robotníkmi. Už vtedy sa usiloval o zlepšenie pracovných podmienok robotníkov. Vedľa tejto intenzívnej práce sa stačil zapájať aj do kultúrneho a spoločenského života a získal si tak priateľstvá mnohých významných mužov tej doby.
Rozhodujúce pre jeho ďalšiu životnú dráhu bolo zoznámenie sa s továrnikom a kazateľom Davidom Dalesom, majiteľom textilky v New Lanarku. Owen sa oženil s jeho dcérou, kúpil jeho továreň a stal sa jej riaditeľom. Tu mohol rozvíjať svoj nielen organizačný talent, ale aj činnosť v oblasti sociálnych a pedagogických reforiem. Vo svojej továrni v New Lanarcku vyvíjal filantropickú činnosť: výrazne zlepšil pracovné a životné podmienky robotníkov. Zriadil spotrebné družstvo, zlepšil podmienky pre zásobovanie potravín, vybudoval jasle a materskú škôlku a skrátil pracovnú dobu na 10 hodín a 45 minút. Z veľkej časti mal zásluhu aj na tom, že v roku 1819 parlament schválil i keď cez dlhotrvajúci odpor podnikateľov, zákon o detskej práci – nebol síce uspokojujúci, ale aspoň odstránil zneužívanie detí. Zomrel v roku 1858, hneď potom, ako pre nedostatok síl nedokončil svoju poslednú reč.

2. Robert Owen ako socialistický utopista

Socialistickú spoločnosť si predstavoval ako federáciu družstevných osád chápaných ako výrobnospotrebné jednotky s počtom dvoch až troch tisíc členov usporiadaných na princípe rodiny. Jedinou formou vlastníctva v týchto osadách malo byť podľa Owena osobné vlastníctvo spotrebných predmetov.
Ľudská bytosť je podľa Owena determinovaná vonkajšími podmienkami, zlo hľadá v inštitúciách a usporiadaní spoločnosti. Tvrdí, že ak zmeníme podmienky, automaticky zmeníme aj človeka a spoločnosť. Riešenie sociálnych ťažkostí vidí v rozume. Za iracionálny a antisociálny jav považuje bohatstvo v rukách menšiny, preto odmieta súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Zlo podľa neho vyplýva z individualizmu, ktorý rozdeľuje ľudí a vzbudzuje tie najhoršie sklony, biedu a kriminalitu. Jeho koncepcia nového sociálneho systému mala byť založená na princípe jednoty a spolupráce. Za najväčších nepriateľov ľudského rodu považoval súkromné vlastníctvo, manželstvo a náboženstvo. Striktne odmieta všeobecné volebné právo, voliť by mali len tí, ktorí prejdú vedomostným cenzom.
Už vo svojom prvom významnom diele O tvorení ľudského charakteru (1813), Owen tvrdí, že útrapy ktoré prežíva spoločnosť, sú podmienené omylmi našich predkov a nevedomosťou vládcov aj ovládaných.

Podľa Owena zodpovednosť za všetky neduhy, neresti, zločiny v spoločnosti vychádzajú z učenia cirkvi o dedičnom hriechu a individuálnej zodpovednosti, pričom sa tieto neduhy prejavujú v podobe trojice zla:
1. súkromné vlastníctvo
•plodiace nerovnosť medzi ľuďmi, ktorého dôsledkom sú klamstvá, nenávisť a nepriateľstvo, bieda a zločinnosť, opilstvo a prostitúcia
•ničí spoločnosť na všetkých úrovniach
•vyvoláva spory a vojny medzi národmi
2. klamlivé náboženstvo
•ničí prirodzené vzťahy medzi mužom a ženou
•spôsobuje, že pomery v ľudskej spoločnosti sú zvrátené a neprirodzené
•ľudský úsudok je zatemnený a nespoľahlivý
3. súčasná forma rodiny
•pomáha udržovať ľudí v prirodzenom stave voči štátu, jeho zákonom a cirkvi
•postavená na pokrytectve, klamstve a násilí

Proti starému systému založenému na omyloch, plnému klamstiev a nevedomosti, biedy a utláčania krutosti a zločinov, Owen stavia nový systém, ktorý ho má vystriedať, systém racionálny, založený na pravde, vede, systém dávajúci si za úlohu zabezpečiť fyzický a morálny blahobyt pre všetkých ľudí. V ňom by nemalo miesto klamstvo, v ňom bude neznáma bieda a neľudskosť, v ňom nebude otrokov, ani nevoľníkov, ani vykorisťovania. Jeho princípmi budú spoločná práca, spoločný majetok a rovnosť v právach a povinnostiach.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: ŠTVERÁK, V. : Robert Owen. Jeho pedagogické názory. 1. vyd. Praha: SPN, 1983. 184 s.
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.