Uhorská koruna
Uhorská koruna, patrí k najvýznamnejším stredovekým korunovačným pamiatkam. Táto relikvia pochádza z konca 12. storočia a tvorí ju staršia byzantská čelenka zdobená emailovými platničkami, drahokamami, a mladšia „corona latina“, uzatvárajúca korunu sférickým krížom. Vo vrchole je ukončená zlatým krížom, ktorý sa pokladá za najdôležitejšiu časť koruny. Spája sa s relikviou sv. Kríža a traduje sa, že kto ho vlastní dosiahne vládu.
Žezlo
Od konca 12. storočia tvorí súčasť korunovačného pokladu kráľovské žezlo. Tvorí ho guľa z horského krištáľu s reliéfmi troch sediacich levov, dodatočne osadená na šesťhrannú striebornú rukoväť zdobenú zlatým filigránom.
Jablko
Krajinské jablko je najmladší uhorský kráľovský klenot a súčasťou pokladu sa stalo pravdepodobne za vlády Ľudovíta Veľkého v prvej polovici 14. storočia. Dutá pozlátená mosadzná guľa, pôvodne naplnená zemou, je ozdobená zlatým apoštolským krížom a dvomi rodovými znakmi.
Meč
Korunovačný meč je náhradou staršieho meča, o ktorom sa verilo, že ho nosil sv. Štefan, kráľ. Bol zhotovený pravdepodobne v 16. storočí v benátskych dielňach. V rámci korunovačného obradu ním uhorskí králi pasovali rytierov Zlatej ostrohy.
Plášť sv. Štefana
Z purpurového hodvábu je pretkaný zelenými rozetami a vyšitý množstvom postáv svätcov.
Sandále, pančuchy, rukavice a iné časti korunovačného odevu boli nenávratne zničené v revolučných rokoch 1848 – 1849, kedy boli korunovačné insígnie zo strachu pred odcudzením zakopané.
Slávnosti dnes:
Staré Mesto sa na tri dni premení na cisárske mesto. Korunovačných slávností sa zúčastňuje okolo 100-tisíc ľudí, z toho tisíce turistov. Samotné napodobenie korunovácie prebieha v Dóme sv. Martina, korunovaný kráľ potom absolvuje sprievod mestom. Na slávnostiach účinkujú desiatky hercov a komparzistov, súčasťou býva aj pečenie vola pod holým nebom alebo víno tečúce z Vtáčiej fontány na Ventúrskej. Každý rok sú pripravené aj stánky s remeselníckymi výrobkami. Na Bratislavskom hrade sa dá vidieť rekonštrukcia bitky pri Moháči, dobytie pevnosti Ráb či krátke stvárnenie pätnásťročnej vojny proti Turkom. Korunovačné slávnosti sú v týchto rokoch obohatené aj o pestrí program :
Stánky s dobovými remeslami, korunovačná omša, detský rytiersky turnaj a program pre deti i dospelých, divadelné predstavenie - V tieni tureckého polmesiaca,
prezentácia vín zo všetkých vinárskych oblastí na Slovensku, vínny trh, prenesenie korunovačných insígnií, korunovačný sprievod, obrad korunovácie kráľa, kráľovský sprievod, pasovanie rytierov rádu Zlatej ostrohy, opekanie vola, vtáčia fontána, ľudová veselica, vyhodnotenie hier a súťaží, príchod kráľa do Rusoviec, návšteva kráľa v Rusovciach...
Zoznam kráľov a kráľovien, ktorí prijali svätoštefanskú korunu v Dóme sv. Martina, s rokmi ich vládnutia a dátumom bratislavskej korunovácie.
Maximilián II. (1564 – 1576) - 8. september 1563
Mária, jeho manželka - 9. september 1563
Rudolf II. (1576 – 1608) - 25. september 1572
Matej II. (1608 – 1619) - 19. november 1608
Anna, jeho manželka - 25. marec 1613
Ferdinand II. (1619 – 1637) - 1. júl 1618
Eleonóra, jeho druhá manželka - 26. júl 1622
Mária Anna, prvá manželka Ferdinanda III. - 14. február 1638
Ferdinand IV. (+ 1654) - 16. jún 1647
Mária Eleonóra, tretia manželka Ferdinanda III. - 6. jún 1655
Leopold I. (1657 – 1705) - 27. jún 1655
Jozef I. (1705 – 1711) - 9. december 1687
Karol III. (1711 – 1740) - 22. máj 1712
Alžbeta Kristína, jeho manželka - 18. október 1714
Mária Terézia (1740 – 1780) - 25. jún 1741
Leopold II. (1790 – 1792) - 15. november 1790
Mária Ludovika, tretia manželka Františka I. - 7. september 1808
Karolína Augusta, štvrtá manželka Františka I. - 25. september 1825
Ferdinand V. (1835 – 1848) - 28. september 1830
