Príznaky agresívneho správania voči šikanovanému
Učiteľ môže mnoho vecí zaregistrovať. Rozhodujúci je súčasný výskyt väčšieho počtu týchto známok:
• Posmech: posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúca prezývka, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet.
• Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, najmä prenášané nepriateľským, prípadne pohŕdavým tónom.
• Príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí.
• Naháňanie, postrkovanie, bitie, kopanie... (nemusia byť zvlášť silné, ale je nápadné, že obeť neopláca, nesťažuje sa).

Nepriame znaky šikany
• Šikanované dieťa pôsobí smutno, až depresívne, často sa rozplače
• Cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľa
• Ak má dieťa prezhovoriť pred triedou, je úzkostlivé, ustrašené
• Pri týmových športoch býva dieťa volené do družstva obvykle medzi poslednými...

Situácie v domácom prostredí spôsobené šikanou v škole
Za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci, alebo iní kamaráti.
• dieťa nemá žiadneho kamaráta, s ktorým by trávilo voľný čas.
• dieťa nie je zvané na návštevu k iným deťom.
• Nechuť isť rano do školy.
• Strata chuti k jedlu.
• Dieťa chodí domov zo školy hladné.
• Dieťa žiada o peniaze, pričom udáva nevierohodné dôvody.
• Dieťa nápadne často hlási stratu osobných vecí.
• Dieťa si sťažuje na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, snaží sa zostať doma.
• Dieťa sa zdržuje doma viac, než mávalo vo zvyku.

Protagonisti šikany
Motivácia agresora a dôvody šikanovania
Nielen v prostredí maloletých a mladistvých, ale i všeobecne platí, že agresorom je spravidla fyzicky zdatnejší jedinec. Agresorovým záujmom môže byť získanie skupiny pod svoju nadvládu, stať sa jej vodcom a nasmerovať túto skupinu proti šikanovanému jedincovi, ktorý je proti prevahe bezmocný.
Základným zdrojom patologického konania agresora, ktorý si neuvedomuje ako definitívne, tak i možné dôsledky svojho konania, môže byť práve sebeckosť a egocentrizmus. Pravda, toto konštatovanie je príliš generalizujúce a povrchné. Dôvodom pre tento emočný a morálny deficit je zväčša neschopnosť porozumieť utrpeniu a bolesti osôb, s ktorými agresor prichádza do kontaktu.

Agresori
„Protagonistom šikanovania môže byť ako jedinec, tak i skupina ľudí, ktorá obťažuje druhého jedinca alebo skupinu“. To znamená, že v školskom prostredí sa musí vyskytnúť súlad takýchto okolností, aby sme mohli hovoriť o zámernej viktimizácii druhých, a aby takéto správanie mohlo byť považované za antisociálne. Jedincom, ktorí šikanujú druhých, fyzicky, mentálne, alebo inak slabších či odlišujúcich sa jedincov, môžeme všeobecne prisúdiť tieto charakteristiky:
• Nízke sebavedomie: Domnievajú sa, že kontrolovanie a obmedzovanie druhých, im prinesie pocit dôležitosti a väčšieho zadosťučinenia.
• Sami sú alebo boli obeťami násilia, psychického nátlaku, sexuálneho obťažovania: potrebujú sa cítiť silnejší, vyhľadávajú sledovanie násilia v televízii, v minulosti boli šikanovaní.
• Cítia sa izolovaní, opustení, žiarliví, podcenení, s neustálym strachom alebo obavami z niečoho.
• Sú egocentrickí: Majú radosť vyhrávať, sú zameraní na vlastné uspokojenie potrieb a pri dosahovaní cieľov nemyslia na ostatných. Pokladajú za samozrejmosť, že dosiahnu všetko, čo si predsavzali.
Ako jednotlivci, tak i skupiny majú často predpoklady k pozitívnemu stanovisku k šikanovaniu. Zatiaľ čo chlapci sú viac fyzicky agresívni, dievčatá sa viac spoliehajú na slovné a psychické útoky.