Kresba u detí s vrodenými chybami
Deti s vrodenou psychickou alebo telesnou chybou sa v kresbe prejavujú ako ktorékoľvek iné dieťa, ale postihnutie ich pri tom môže ovplyvňovať a nedovoliť im podať výkon ako dieťa zdravé. U jedincov s postihnutím musíme prihliadať na druh hendikepu.• Sluchovo postihnuté deti majú kresbu veľmi prepracovanú, odpovedajúcu vyšším vekovým obdobiam. Ich postavy majú často zvýraznené uši a ústa.
• Zrakovo postihnuté deti majú kresbu naopak chudobnejšiu. Je rozdiel v kresbe detí nevidomých od narodenia- kreslenie ich nezaujíma, väčšinou ich baví zvuk kresliaceho prostriedku; deti, ktoré o zrak prišli kreslia častejšie, ale takýto druh prejavu je pre ne nezaujímavý, radšej sa vyjadrujú v reliéfe; slabozraké deti majú kresbu hrubšiu, rozmazanú (záleží na stupni slabzrakosti)
• Mentálne retardované deti väčšinou nepostrehnú detaily a ostávajú na vývojovom stupni hlavonožca
• Epileptici kreslia malé postavičky, nápadne široké, taktiež bez detailov
• Deti s ľahkou mozgovou demenciou nekreslia súvislú čiaru, postavu kreslia väčšinou naklonenú
Interpretácia kresby
„Vedome písať znamená nevedome kresliť samého seba.“
(Pluver - grafológ)
Môžeme povedať, že kreslenie je spôsob písania, ku ktorému by sme sa neodhodlali. Môžeme si všimnúť rozdiel prístupov u dospelých a u detí. Dospelým sa ľahšie a radšej vyjadruje písaním, písmo je štandardizované, aby mu rozumela väčšina. Dieťa sa radšej utiahne ku kresbe pri ktorej nemusí dodržiavať pravopis, krasopis a nalinajkovaný predurčený smer prejavu. V kresbe sa môže uvoľniť, kresliť na ľubovoľnú časť papiera bez obmedzení. Kresba sa stáva jeho nevedomým písmom, čiara, ktorú nakreslí o niečom vypovedá.
Keď dieťa kreslí mali by sme pozorne sledovať jeho reakcie. Pri kreslení väčšinou hovorí a rozpráva nejaký príbeh. Stáva sa, že dieťa v priebehu kresby svoj zámer zmení v dôsledku nejakého nepodarku, alebo iného dôvodu. Poradie, v ktorom autor kreslí postavy zodpovedá príbehu, ale nie je náhodné, odhaľuje sa tým aký postoj k ním autor má. Platí to hlavne pri kresbe rodiny.
Čiara a pocity
Zvládnuť držanie ceruzky nie je samozrejmé, vyžaduje to veľa úsilia, potrebujeme sa s ňou spriateliť. Ruku pri kreslení však vedie intelekt a emócie. Preto sa určitá klasifikácia dá previesť aj podľa sily a intenzity čiar. Pri skúmaní čiar môžeme pozorovať agresivitu alebo lásku, ktorú autor kresby cíti pri jednotlivých objektoch.
• Dieťa s nízkou sebadôverou ustrašené, so zábranami- tenká ľahko naznačená čiara, obrázok prepracovaný, pomáha si pravítkom
• Dieťa agresívne- silné čiary, občas až pretrhne papier
• Dieťa vyrovnané- silu čiary má pod kontrolou
• Problémy s písaním a grafickým prejavom- zmätené, špinavé, nedbalé kresby
• Nedostatočná sebadôvera, alebo skrývanie, potláčanie a utajovanie niečoho, čo by mohlo vyjsť na povrch nám prezrádza gumovanie a preškrtávanie
• Mierne citlivé deti- radšej kreslia krivky
• Realistické a podnikavé deti- často sa upriamujú na priamky a uhly
• Jedinec s impulzívnosťou pod kontrolou- rovnováha medzi krivkami a priamkami
• Psychologické konflikty- až prehnaná dôležitosť prikladaná horizontálnym čiaram
• Úzkostlivá pozornosť- prevažujú bodky a drobné škvrny
Pri teste medzi dospelými, ktorí mali za úlohu nakresliť čiaru, ktorá čo najviac znázorňuje prídavné meno (celkovo bolo použitých 24 prídavných mien). Je to dôležitý doklad toho, že grafický prejav má svoju symboliku
• Čiara stúpajúca- radosť veselosť, šťastie
• Čiara klesajúca- smútok, smrteľnosť, nepríjemnosť
• Čiara nepravidelná, lomená (aktívna čiara)- živosť, nepokoj, hnev
Roman 8rokov, interpretácia sna
